Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Záhadná Holmes

Záhadná Holmes

Holmes
Holmes
Svet pozorovateľskej astronómie na konci roka 2007 náhle ožil. Spôsobila to jednotvárna a nudná kométa Holmes, ktorá sa z ničoho nič zjasnila až o niekoľko magnitúd.

Príčinou nečakaného zjasnenia bola explózia, ku ktorej došlo na povrchu kométy. Následkom explózie došlo k uvoľneniu množstva materiálu, ktorý mal za následok zväčšovanie kometárnej komy až natoľko, že svojim rozmerom presiahla priemer Slnka. Astronómovia z celého sveta okamžite zamerali svoje prístroje na tento zaujímavý objekt s cieľom zistiť, čo spôsobilo explóziu na povrchu kométy. Pozorovaním kométy sa zaoberal aj HST, ktorému sa však nepodarilo nasnímať žiadne podstatné detaily z dôvodu zatienenia jadra kométy expandujúcim prachom a plynom z explózie. Záhadu vznášajúcu sa okolo kométy ešte viac prehĺbil Spitzerov vesmírny ďalekohľad. Ten ukázal zvláštne sa chovajúce prúdy prachu unikajúce z jadra kométy.

spitzer
spitzer
Kométa 17P/Holmes sa približne každých šesť rokov dostáva do blízkosti Jupitera a následne sa vracia späť k Slnku. Doteraz vždy túto trasu absolvovala bez incidentu. V každom prípade však za posledných 116 rokov dvakrát nečakane zvýšila svoju jasnosť o niekoľko magnitúd. Zvýšenie jasnosti bolo dôsledkom explózií, ktoré sa odohrali na jej povrchu. Prvá z explózií sa odohrala v novembri 1892 a druhá v októbri 2007. Astronómovia preto využili v období november 2007 až marec 2008 Spitzerov ďalekohľad k podrobnému prieskumu kométy Holmes. Vďaka citlivému IR spektrografu získali veľmi podrobné údaje o chemickom zložení jadra kométy. Navyše v novembri 2007 spozorovali v okolí kométy veľké množstvo jemného kremičitého prachu, respektíve jemné kryštalické zrnká pripomínajúce rozdrvené diamanty. Podobný materiál bol pozorovaný aj v okolí iných komét, ako tomu bolo napríklad počas misie NASA Deep Impact (Tempel 1), Stardust (Wild 2), či pri úchvatnej kométe Hale-Bopp v roku 1995. Pozorovaný materiál bol v týchto prípadoch dôsledkom umelých impaktov a v prípade kométy Hale-Bopp bol dôsledkom explózie - zjasnenia. Keď Spitzer pozoroval rovnakú časť kométy v marci 2008 jemný kremičitanový prach bol preč. V okolí kométy boli pozorované už iba väčšie častice. Krátko po explózii pritom objavil Spitzer tryskavé prúdy prachu, ktoré unikali z povrchu jadra kométy. V čase objavu sa predpokladalo, že vznikli priblížením kométy k Slnku. Tomuto názoru dopomohla aj skutočnosť, že v čase objavu smerovali od Slnka. Opätovné pozorovanie v marci 2008 ukázalo rovnaké výtrisky a to dokonca v rovnakej polohe ako pred 5 mesiacmi a to aj napriek tomu, že sa kométa medzitým presunula na iné miesto a Slnko ju osvetľovalo z iného smeru. Vďaka tomuto pozorovaniu astronómovia usúdili, že výtrisky pochádzajú z explózie.

Napriek tomu, že kométu Holmes študujeme už 116 rokov, ostáva pre nás stále neznáma. Jej tajomstvo nám pomohol poodhaliť unikátny Spitzerov vesmírny ďalekohľad.




O autorovi



20. vesmírný týden 2022

20. vesmírný týden 2022

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 5. do 22. 5. 2022. Měsíc bude v úplňku a nastává zatmění, u nás viditelné nízko nad obzorem jako částečné. Přehlídku planet viditelných okem nabízí ranní obloha. Nejjasnější Venuše se úhlově vrací ke Slunci. Lépe je vidět Jupiter a nejvýše jsou ráno Mars a Saturn. Skvrny na povrchu Slunce jsou stále k vidění a aktivita hvězdy je zvýšená. Astronomové publikovali záběr černé díry v centru naší Galaxie. InSight zaznamenala na Marsu dosud nejsilnější otřes. Po dvou startech Falconu 9 v minulém týdnu očekáváme tento týden třetí. ULA plánuje otestovat svoji kosmickou loď Starliner. Vynikající český astronom Ivan Šolc by se letos dožil 95 let.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Carina a sopka

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2022 získal snímek „Carina a sopka“, jehož autorem je Lukáš Veselý Mlhovina Carina, sopečný ostrov La Palma i samotný kráter vulkánu Cumbre Vieja, to vše se vešlo vítězi dubnového kola soutěže Česká astrofotografie měsíce do jednoho fotografického

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Setkání planetek.

Setkání planetek. Rozměry obrázku jsou 30 x 15 obloukových minut, sever je nahoře, východ vlevo. Planetka (7335) 1989 JA je řazena do typu Apollo a prochází nejblíže Zemi mezi roky 1916 až 2194. V době fotografování byla od Země vzdálena 0.072 au a jasnost měla 13.2 magnitudy. O deset dní později bude o magnitudu jasnější a více než dvakrát blíže, ale na jižní obloze. V roce 1989 ji objevila E. Helinová na Mt. Palomaru. Planetka (15903) Rolandflorrie byla podstatně slabší, asi 17.3 magnitudy a nacházela se ve vzdálenosti 1.385 au od Země. V roce 1997 ji objevil amatérský astronom trpící v dětství Aspergerovým syndromem T. Handley v Burlingtonu (New Jersey) a dal jí jména svých rodičů.

Další informace »