Záhadná Holmes

Príčinou nečakaného zjasnenia bola explózia, ku ktorej došlo na povrchu kométy. Následkom explózie došlo k uvoľneniu množstva materiálu, ktorý mal za následok zväčšovanie kometárnej komy až natoľko, že svojim rozmerom presiahla priemer Slnka. Astronómovia z celého sveta okamžite zamerali svoje prístroje na tento zaujímavý objekt s cieľom zistiť, čo spôsobilo explóziu na povrchu kométy. Pozorovaním kométy sa zaoberal aj HST, ktorému sa však nepodarilo nasnímať žiadne podstatné detaily z dôvodu zatienenia jadra kométy expandujúcim prachom a plynom z explózie. Záhadu vznášajúcu sa okolo kométy ešte viac prehĺbil Spitzerov vesmírny ďalekohľad. Ten ukázal zvláštne sa chovajúce prúdy prachu unikajúce z jadra kométy.

Kométa 17P/Holmes sa približne každých šesť rokov dostáva do blízkosti Jupitera a následne sa vracia späť k Slnku. Doteraz vždy túto trasu absolvovala bez incidentu. V každom prípade však za posledných 116 rokov dvakrát nečakane zvýšila svoju jasnosť o niekoľko magnitúd. Zvýšenie jasnosti bolo dôsledkom explózií, ktoré sa odohrali na jej povrchu. Prvá z explózií sa odohrala v novembri 1892 a druhá v októbri 2007. Astronómovia preto využili v období november 2007 až marec 2008 Spitzerov ďalekohľad k podrobnému prieskumu kométy Holmes. Vďaka citlivému IR spektrografu získali veľmi podrobné údaje o chemickom zložení jadra kométy. Navyše v novembri 2007 spozorovali v okolí kométy veľké množstvo jemného kremičitého prachu, respektíve jemné kryštalické zrnká pripomínajúce rozdrvené diamanty. Podobný materiál bol pozorovaný aj v okolí iných komét, ako tomu bolo napríklad počas misie NASA Deep Impact (Tempel 1), Stardust (Wild 2), či pri úchvatnej kométe Hale-Bopp v roku 1995. Pozorovaný materiál bol v týchto prípadoch dôsledkom umelých impaktov a v prípade kométy Hale-Bopp bol dôsledkom explózie - zjasnenia. Keď Spitzer pozoroval rovnakú časť kométy v marci 2008 jemný kremičitanový prach bol preč. V okolí kométy boli pozorované už iba väčšie častice. Krátko po explózii pritom objavil Spitzer tryskavé prúdy prachu, ktoré unikali z povrchu jadra kométy. V čase objavu sa predpokladalo, že vznikli priblížením kométy k Slnku. Tomuto názoru dopomohla aj skutočnosť, že v čase objavu smerovali od Slnka. Opätovné pozorovanie v marci 2008 ukázalo rovnaké výtrisky a to dokonca v rovnakej polohe ako pred 5 mesiacmi a to aj napriek tomu, že sa kométa medzitým presunula na iné miesto a Slnko ju osvetľovalo z iného smeru. Vďaka tomuto pozorovaniu astronómovia usúdili, že výtrisky pochádzajú z explózie.

Napriek tomu, že kométu Holmes študujeme už 116 rokov, ostáva pre nás stále neznáma. Jej tajomstvo nám pomohol poodhaliť unikátny Spitzerov vesmírny ďalekohľad.