Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Alfa Aurigidy 2010

Alfa Aurigidy 2010

Aurigida
Aurigida
V noci z 31. augusta 2010 na 1. septembra 2010 nastane maximum zaujímavého meteorického roja alfa Aurigidy. Roj sa vyznačuje veľmi premenlivou aktivitou s pomerne vysokým zastúpením jasných bolidov. Alfa Aurigidy sú aktívne každý rok, avšak ich ZHR je málokedy vyššia ako 9 meteorov za hodinu. Radiant roja leží neďaleko jasnej a známej hviezdy Capella, ktorú nájdeme v súhvezdí Povozník.

Obdobie aktivity tohto roja nastáva okolo 25. augusta a trvá až do 6. septembra. Maximum pripadá každoročne na 1. septembra (dĺžka Slnka 158°). Radiant má polohu α = 5 hod 40 min, δ = +41°. Meteory tohto roja sú pomerne rýchle, rýchlosť vstupu do atmosféry Zeme je až 66 km/sek. Napriek tomu, že rojová aktivita alfa Aurigíd je pomerne nízka, v rokoch 1935, 1986 a 1994 boli pozorované maximá o ZHR vyššej ako 30 meteorov za hodinu. Veľmi zaujímavé bolo maximum v roku 2007, kedy vizuálny pozorovatelia zaznamenali frekvenciu okolo 40 - 60 meteorov za hodinu. Radarové pozorovania počas maxima v roku 2007 však zaznamenali až niekoľko sto meteorov za hodinu. Meteorický roj alfa Aurigidy sa v ničom nepodobá chronicky známym Perzeidám. Je to veľmi málo preskúmaný meteorický roj, ktorý je nepredvídateľný vo svojom správaní sa vzhľadom na počet meteorov za hodinu. Niektorí astronómovia sa domnievajú, že by sa roj mohol aj tohto roku prezentovať zvýšenou aktivitou. Materskou kométou roja je dlhoperiodická kométa Kiess (C/1911 N1). V blízkosti Slnka sa kométa naposledy ocitla v roku 1911. Predtým to bolo pravdepodobne v roku 83 pred našim letopočtom. To znamená, že kométa navštívila vnútorné časti Slnečnej sústavy za posledných 2500 rokov iba dvakrát. Roj je teda absolútne neznámy, nepoznáme rozloženie častíc na dráhe kométy. Navyše je pomerne málo pozorovaný. Aurigidy majú jednu veľmi zvláštnu vlastnosť. Sú veľmi charizmatické a po ich prelete oblohou za nimi zostáva akási diamantová trblietavá stopa, ktorá je sfarbená modro - zeleno. Vedci sa domnievajú, že je to spôsobené tým, že kométa veľa času na svojej púti okolo Slnka strávi v temnote vonkajších častí Slnečnej sústavy. Preto je jej povrch relatívne nedotknutý slnečným žiarením. Avšak toto tvrdenie je len v roli domnienok a tak ho netreba brať veľmi vážne.

Tohtoročné maximum nebude mať práve najideálnejšie pozorovacie podmienky, nakoľko bude na oblohe svietiť Mesiac blížiaci sa do poslednej štvrti. Nad obzor sa vyhupne už okolo 22:00 LSEČ. Z dôvodu istej pravdepodobnosti nárastu aktivity roja je vhodné pozorovať celú noc od 31.8. do 1.9.2010.

Zdroj:
Astronomia On-Line
Meteor showers online




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »