Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Kométa ISON a jej cesta oblohou kolem Marsu

Kométa ISON a jej cesta oblohou kolem Marsu

Kométa ISON (HST) Autor: NASA
Kométa ISON (HST)
Autor: NASA
Už onedlho by mala našu oblohu skrášliť kométa C/2012 S1 ISON, o ktorej sa predpokladá, že by mohla byť „kométou storočia“. Kométa by mala prejsť perihéliom 28. 11. 2013 a pokiaľ prežije priblíženie k Slnku, mohla by byť dokonca viditeľná aj počas dňa.

Kométa ISON bola objavená 21. 9. 2012. Objavili ju dvaja astronómovia a to Vitali Nevski z Beloruska a Artyom Novichonok z Ruska. V čase objavu mala kométa jasnosť 18,8 mag., pričom objavená bola na CCD snímkach z ďalekohľadu Santel (0,4 m), ktorý patrí výskumnému stredisku International Scientific Optical Network (ISON). Odtiaľ aj pomenovanie kométy. Kométa by sa mala k Slnku priblížiť na veľmi malú vzdialenosť a to iba 0,01 AU, takže je otázne, či toto stretnutie prežije. Pokiaľ svoj prelet okolo Slnka prežije, mohla by byť pozorovateľná aj na dennej oblohe. Voľným okom by mala byť kométa pozorovateľná už v októbri 2013 a to na rannej oblohe, kde jej bude spoločnosť robiť planéta Merkúr a Saturn.

Podľa správ pozorovateľov sa momentálne kométa udržuje v dobrej kondícii a pomaly sa zjasňuje podľa očakávaní. Jej aktuálna jasnosť sa pohybuje okolo 11 mag. a nachádza sa v súhvezdí Rak. 1. 10. 2013 sa kométa priblíži k planéte Mars a to na vzdialenosť iba 0,0724 AU (10830000 km). Na Marse v súčasnosti operuje pár sond, takže NASA plánuje túto udalosť využiť a pokúsiť sa kométu pozorovať pomocou týchto sond. Ak by sa pozorovanie podarilo, išlo by o prvé pozorovanie kométy z povrchu iného telesa. Ako sa bude jasnosť kométy vyvíjať v nasledujúcom období je zatiaľ v sfére predpokladov, nakoľko kométy bývajú veľmi nevyspytateľnými telesami. Samozrejme veľkou otázkou je aj to, čo sa s kométou stane po jej príchode do perihélia. Pokiaľ stretnutie so Slnkom prežije, mala by byť veľmi pekne viditeľná na rannej oblohe až do Vianoc. K Zemi sa najviac priblíži 27. 12. 2013 a to na vzdialenosť iba 0,429 AU od Zeme (64 200 000 km). Kométa bude následne stúpať vyššie nad obzor, ale zároveň sa bude od Zeme vzďaľovať a pomaly slabnúť. Na svojej ceste do perihélia bude kométa na oblohe stretávať rôzne objekty, pričom mnohé z nich budú veľmi fotogenické:

1. 10. 2013 – kométa sa bude nachádzať približne 10° severne od zmenšujúceho sa kosáčika Mesiaca a planéty Mars.

16. 10. 2013 – kométu nájdeme iba 2° severovýchodne od hviezdy Regulus (alfa Leo).

26. 10. 2013 – kométu nájdeme vo fotogenickom zoskupení galaxií M95, M96 a M105.

30. 10. 2013 – kométa sa bude nachádzať vo vzdialenosti približne 6° od kosáčika Mesiaca.

Začiatkom novembra by mohla byť kométa viditeľná už aj voľným okom, avšak podmienkou jej dobrej viditeľnosti je tmavá obloha.

5. 11. 2013 – kométa prejde zo súhvezdia Lev do súhvezdia Panna.

7. 11. 2013 – kométa prejde vo vzdialenosti zhruba 1° od hviezdy beta Vir (3,6 mag.).

8. 11. 2013 – na svojej ceste oblohou kométa pretne nebeský rovník a zamieri na južnú oblohu.

14. 11. 2013 – kométu nájdeme vo vzdialenosti menej než 1° od galaxie NGC 4697 (10 mag.).

18. 11. 2013 – kométa bude prechádzať vo vzdialenosti iba 0,38° od hviezdy Spica (alfa Vir).

22. 11. 2013 – kométa ISON opustí súhvezdie Panny a prejde do súhvezdia Váhy.

23. 11. 2013 – kométa sa bude nachádzať len 4,7° juhozápadne od planéty Merkúr a 4,9° juhozápadne od planéty Saturn.

25. 11. 2013 – ISON nájdeme iba 1,2° od slávnej kométy 2P/Encke (8 mag.).

27. 11. 2013 – kométa ISON sa objaví v zornom poli korónografu LASCO C3 sondy SOHO.

28. 11. 2013 – kométa ISON dosiahne perihélium (23:00 UT).

Práve 28. 11. 2013 bude mať kométa rande so svojim osudom. Dni strávené v perihéliu nás všetkých udržia v poriadnom napätí. Vstúpi kométa do siene veľkých a slávnych komét? Naplnia sa naše očakávania? Alebo nevydrží prechod perihéliom a rozpadne sa v žiari našej hviezdy?

Zdroj: UniverseToday




O autorovi



12. vesmírný týden 2026

12. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 3. do 22. 3. 2026. Měsíc bude v novu. Večer je už dobře vidět Venuše. Jupiter a Uran jsou večer vysoko i za tmy. Ráno se začne objevovat velmi nízko Merkur. Aktivita Slunce je nízká, ale v období rovnodennosti jsou v severských státech vidět pěkné polární záře i díky rychlému slunečnímu větru z koronálních děr. Večer nám slábne kometa Wierzchos a zjasňuje špatně viditelná MAPS, ráno nabízí rychle zjasňující R3 PanSTARRS. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, tedy doslova pozorovací maraton. 20. března nám Slunce překročí nebeský rovník a začne astronomické jaro. NASA oznámila přípravy na start mise Artemis II 1. dubna. Vývoz SLS již tento týden. Firefly Aerospace úspěšně otestovala vylepšený nosič Firefly Alpha. K ISS se přeci jen ještě v březnu má vydat nákladní Progress MS-33. Opravy na Bajkonuru jsou prý u konce. Před 100 lety začaly testy kapalinových raket.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

C/2025 R3 (PANSTARRS)

Bohužel místo stacku pouze jedno JPG jen kalibrovane urovně v PS kometa nyní docela nízko nad výhodním obzorem mírně k severu kvůli atmosféře a mrakům mi vyšly asi jen dva 60s cvaky než se rozednilo

Další informace »