Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Kométa ISON a jej cesta oblohou kolem Marsu

Kométa ISON a jej cesta oblohou kolem Marsu

Kométa ISON (HST) Autor: NASA
Kométa ISON (HST)
Autor: NASA
Už onedlho by mala našu oblohu skrášliť kométa C/2012 S1 ISON, o ktorej sa predpokladá, že by mohla byť „kométou storočia“. Kométa by mala prejsť perihéliom 28. 11. 2013 a pokiaľ prežije priblíženie k Slnku, mohla by byť dokonca viditeľná aj počas dňa.

Kométa ISON bola objavená 21. 9. 2012. Objavili ju dvaja astronómovia a to Vitali Nevski z Beloruska a Artyom Novichonok z Ruska. V čase objavu mala kométa jasnosť 18,8 mag., pričom objavená bola na CCD snímkach z ďalekohľadu Santel (0,4 m), ktorý patrí výskumnému stredisku International Scientific Optical Network (ISON). Odtiaľ aj pomenovanie kométy. Kométa by sa mala k Slnku priblížiť na veľmi malú vzdialenosť a to iba 0,01 AU, takže je otázne, či toto stretnutie prežije. Pokiaľ svoj prelet okolo Slnka prežije, mohla by byť pozorovateľná aj na dennej oblohe. Voľným okom by mala byť kométa pozorovateľná už v októbri 2013 a to na rannej oblohe, kde jej bude spoločnosť robiť planéta Merkúr a Saturn.

Podľa správ pozorovateľov sa momentálne kométa udržuje v dobrej kondícii a pomaly sa zjasňuje podľa očakávaní. Jej aktuálna jasnosť sa pohybuje okolo 11 mag. a nachádza sa v súhvezdí Rak. 1. 10. 2013 sa kométa priblíži k planéte Mars a to na vzdialenosť iba 0,0724 AU (10830000 km). Na Marse v súčasnosti operuje pár sond, takže NASA plánuje túto udalosť využiť a pokúsiť sa kométu pozorovať pomocou týchto sond. Ak by sa pozorovanie podarilo, išlo by o prvé pozorovanie kométy z povrchu iného telesa. Ako sa bude jasnosť kométy vyvíjať v nasledujúcom období je zatiaľ v sfére predpokladov, nakoľko kométy bývajú veľmi nevyspytateľnými telesami. Samozrejme veľkou otázkou je aj to, čo sa s kométou stane po jej príchode do perihélia. Pokiaľ stretnutie so Slnkom prežije, mala by byť veľmi pekne viditeľná na rannej oblohe až do Vianoc. K Zemi sa najviac priblíži 27. 12. 2013 a to na vzdialenosť iba 0,429 AU od Zeme (64 200 000 km). Kométa bude následne stúpať vyššie nad obzor, ale zároveň sa bude od Zeme vzďaľovať a pomaly slabnúť. Na svojej ceste do perihélia bude kométa na oblohe stretávať rôzne objekty, pričom mnohé z nich budú veľmi fotogenické:

1. 10. 2013 – kométa sa bude nachádzať približne 10° severne od zmenšujúceho sa kosáčika Mesiaca a planéty Mars.

16. 10. 2013 – kométu nájdeme iba 2° severovýchodne od hviezdy Regulus (alfa Leo).

26. 10. 2013 – kométu nájdeme vo fotogenickom zoskupení galaxií M95, M96 a M105.

30. 10. 2013 – kométa sa bude nachádzať vo vzdialenosti približne 6° od kosáčika Mesiaca.

Začiatkom novembra by mohla byť kométa viditeľná už aj voľným okom, avšak podmienkou jej dobrej viditeľnosti je tmavá obloha.

5. 11. 2013 – kométa prejde zo súhvezdia Lev do súhvezdia Panna.

7. 11. 2013 – kométa prejde vo vzdialenosti zhruba 1° od hviezdy beta Vir (3,6 mag.).

8. 11. 2013 – na svojej ceste oblohou kométa pretne nebeský rovník a zamieri na južnú oblohu.

14. 11. 2013 – kométu nájdeme vo vzdialenosti menej než 1° od galaxie NGC 4697 (10 mag.).

18. 11. 2013 – kométa bude prechádzať vo vzdialenosti iba 0,38° od hviezdy Spica (alfa Vir).

22. 11. 2013 – kométa ISON opustí súhvezdie Panny a prejde do súhvezdia Váhy.

23. 11. 2013 – kométa sa bude nachádzať len 4,7° juhozápadne od planéty Merkúr a 4,9° juhozápadne od planéty Saturn.

25. 11. 2013 – ISON nájdeme iba 1,2° od slávnej kométy 2P/Encke (8 mag.).

27. 11. 2013 – kométa ISON sa objaví v zornom poli korónografu LASCO C3 sondy SOHO.

28. 11. 2013 – kométa ISON dosiahne perihélium (23:00 UT).

Práve 28. 11. 2013 bude mať kométa rande so svojim osudom. Dni strávené v perihéliu nás všetkých udržia v poriadnom napätí. Vstúpi kométa do siene veľkých a slávnych komét? Naplnia sa naše očakávania? Alebo nevydrží prechod perihéliom a rozpadne sa v žiari našej hviezdy?

Zdroj: UniverseToday




O autorovi



1. vesmírný týden 2026

1. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 29. 12. 2025 do 4. 1. 2026. Ještě se loučíme se starým rokem a už nám začíná první týden toho nového. Zakončíme ho úplňkem Měsíce, což znamená, že letos meteory roje Kvadrantidy asi neuvidíme. Večer je nad jihem Saturn. Jupiter je vidět celou noc. Další planety jsou slabé a přezařuje je Měsíc nebo jsou úhlově blízko Slunci. Aktivita Slunce se podle očekávání zvýšila. V kosmonautice jsme mohli zaznamenat po delší době i dva neúspěšné starty, ale i závěr roku ještě přináší další starty. Před 225 lety se podařilo nalézt první těleso v oblasti mezi Marsem a Jupiterem, trpasličí planetu Ceres.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Tulip Nebula

Titul Česká astrofotografie měsíce za listopad 2025 obdržel snímek „Tulip Nebula“, jehož autorem je astrofotograf Peter Jurista Víte, že nejkrásnější tulipán nekoupíte v Holandsku, ale objevíte jej na noční obloze? Zejména v létě vysoko nad našimi hlavami brázdí bůh Zeus, proměněný v Labuť, když

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Polární záře - přehled za rok 2025

31 polárních září, fotograficky zachycené v roce 2025, co mi aspoň počasí dovolilo. Od minutových záblesků pouze fotograficky zachytitelných, až po očima pozorovatelné.

Další informace »