Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Kvadrantidy 2009

Kvadrantidy 2009

qua.png
Dňa 3. januára 2009 nastane maximum meteorického roja Kvadrantidy. Okamih maxima je predpovedaný na 13:50 SEČ, avšak v noci z 2. na 3. 1. budeme môcť pozorovať zvýšenú aktivitu tohto roja. Pozorovanie meteorov nebude rušené svitom Mesiaca, nakoľko zapadá 2. 1. 2009 1,5 hodiny pred polnocou.

Maximum meteorického roja Kvadrantidy bude najlepšie pozorovateľné zo západných oblastí Severnej Ameriky, z ostrovov na severe Tichého oceánu a z východných oblastí Ruska. Z nášho územia budeme môcť pozorovať vzostupnú časť hlavného maxima, pričom bude dobre pozorovateľné maximum slabších meteorov, ktoré môže nastať až 14 hodín pred hlavným maximom (maximum jasných meteorov).

Kvadrantidy sú každoročným rojom s veľmi vysokou frekvenciou, ktorá dosahuje v priemere 120 meteorov za hodinu. Frekvencia sa z dôvodu nerovnomerného rozloženia hmoty na dráhe roja pohybuje v rozmedzí 60 až 200 meteorov za hodinu. Maximum býva pomerne ostré, avšak môže trvať až 2 hodiny. Roj má vysoký podiel jasných meteorov a je aktívny 1. - 5. 1. s maximom okolo 3. 1. Meteory tohto roja vstupujú do zemskej atmosféry rýchlosťou približne 41 km/s. Materským telesom Kvadrantíd je pravdepodobne kométa 96P/Machholz s obežnou dobou 5,2 roka. Predpokladaný návrat kométy k Slnku je v roku 2012.

Radiant, miesto na oblohe z ktorého meteory zdanlivo vyletujú, leží dnes už v neexistujúcom súhvezdí Kvadrant (lat. Quadrans Muralis). Pôsobením Jupitera je tento prúd meteoroidov postupne posúvaný od dráhy Zeme, takže za 1000 rokov už vôbec nebude existovať. Polohou najbližšie k jeho radiantu je hviezda β Boo (Nekkar). Radiant roja je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárny, čo znamená, že nikdy nezapadá pod obzor. Večer je však pomerne nízko nad obzorom a počas noci pomaly stúpa. Večer je preto šanca vidieť zopár veľmi dlhých a jasných meteorov, takzvaných dotykových meteorov (earthgrazers).

Kvadrant, bolo súhvezdie, ktoré zaviedol Jérôme Lalande v roku 1795, nachádzalo sa medzi súhvezdiami Pastier a Drak. Dnes už neexistuje, ale je po ňom pomenovaný meteorický roj Kvadrantidy. Prvýkrát boli Kvadrantidy zaznamenané v roku 1839.

Zdroj:

IMO




O autorovi



20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 3

Messier 3, známa aj ako M3 alebo NGC 5272, je výrazná guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 33 000 svetelných rokov a patrí medzi najväčšie a najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy. Odhaduje sa, že obsahuje približne 500 000 hviezd. Objavil ju Charles Messier 3. mája 1764. Bola to vôbec prvá hmlovina v Messierovom katalógu, ktorú objavil samotný Messier. Spočiatku ju považoval za hmlistý objekt bez hviezd. Až William Herschel okolo roku 1784 rozlíšil jej hviezdnu povahu a ukázal, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M3 patrí medzi najlepšie preskúmané guľové hviezdokopy. Mimoriadne zaujímavá je najmä veľkým počtom premenných hviezd. Dnes ich v nej poznáme viac než 270, čo je najviac zo všetkých známych guľových hviezdokôp. Významnú časť tvoria premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré astronómovia využívajú aj ako dôležité indikátory vzdialeností vo vesmíre. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 11,4 miliardy rokov, takže ide o veľmi starý objekt pochádzajúci z raných období vývoja našej Galaxie. M3 sa nachádza ďaleko nad rovinou Mliečnej cesty, približne 31 600 svetelných rokov, a zároveň asi 38 800 svetelných rokov od jej stredu. Je teda pomerne izolovaným členom galaktického hala. Na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 6,2 magnitúdy, takže za veľmi tmavej oblohy môže byť na hranici viditeľnosti voľným okom. V menšom ďalekohľade sa javí ako jemný hmlistý obláčik, no väčší ďalekohľad alebo astrofotografia odhalí jej skutočnú štruktúru – jasné a husté jadro obklopené tisíckami slabších hviezd. Práve vďaka tejto bohatej hviezdnej populácii je Messier 3 často považovaná za jednu z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy, hneď po známej M13 v Herkulovi. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie ???? Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 121x60sec. R, 105x60sec. G, 110x60sec. B, 180x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.4. až 1.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »