Orionidy
V noci z 20. na 21.10.2008 nastane maximum meteorického roja Orionidy. Predpokladá sa zvýšená aktivita roja, nakoľko sa blížime do vrcholu 12 ročného cyklu aktivity meteorického roja Orionidy.
Pozorovacie podmienky v čase maxima meteorického roja Orionidy nebudú práve najideálnejšie, nakoľko pozorovanie bude rušiť Mesiac v poslednej štvrti. Aktivita roja je v posledných rokoch výrazne vyššia, pričom sa aj tento rok predpokladá nárast aktivity. Je to spôsobené tým, že sa blížime do vrcholu 12 ročného cyklu aktivity roja Orionidy. Podľa predpovedí by mala tohtoročná frekvencia dosiahnuť hodnôt niekde medzi 20 až 60 meteormi za hodinu. Predpokladá sa výskyt väčšieho množstva jasných meteorov a bolidov.
Orionidy nemajú ostré maximum, čo v praxi znamená, že frekvencie pozorované v čase maxima sú porovnateľne vysoké ako v čase pred a po maxime. Meteory roja Orionidy sú po Leonidach druhým najrýchlejším rojom, pretože do atmosféry vstupujú rýchlosťou až 66 km za sekundu. Podobne ako iné porovnateľne rýchle roje zanechávajú po svojom vstupe do atmosféry svetelné stopy, ktoré sú viditeľné sekundy až minúty po prelete meteoru. Materským telesom Orioníd je slávna kométa Halley. Zem pri svojej púti okolo Slnka stretáva dvakrát ročne prúd častíc, ktoré pochádzajú zo spomínanej kométy. Prvý prúd častíc z kométy Halley stretáva Zem začiatkom mája a voláme ho eta Aquaridy, druhý zasa koncom októbra a tým sú práve Orionidy.
Vzhľadom na to, že dráha kométy Halley a planéty Zem sa míňa o takmer 22 miliónov kilometrov, sú meteoroidy spôsobujúce meteorický roj Orionidy na našej oblohe veľmi staré. Nie je celkom známe, ako dlho trvá časticiam vyvrhnutým z jadra kométy, než sa vplyvom gravitačného pôsobenia planét a tlaku slnečného žiarenia dostanú na dráhu, ktorá sa pretína s dráhou Zeme. Predpokladá sa však, že tento proces trvá od celé storočia až tisícročia.
Radiant ORI
Radiant roja nájdeme v severovýchodnej časti súhvezdia Orión, približne 5° západne od hviezdy gamma Gem - Alhema (2 mag). Pozorovať meteory roja Orionidy je možné začať najskôr o 23:00 miestneho času, kedy je už radiant roja dostatočne vysoko nad obzorom. Pozorovacie stanovisko je vhodné zvoliť si tak, aby sme boli čo najďalej od zdrojom rušivého umelého osvetlenia. Pozorovacie pole je potrebné orientovať tak, aby pozorovateľ videl radiant a tak dokázal správne identifikovať rojovú príslušnosť zaznamenaných meteorov. Podrobnejšie informácie o pozorovaní meteorov vám určite ochotne poskytnú pracovníci ktorejkoľvek hvezdárne vo vašom okolí.
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.
Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“
Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.
