Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Perzeidy 2009

Perzeidy 2009

dave-s1.jpg
Dňa 12. 8. 2009 nastane maximum meteorického roja Perzeidy, ktorý je snáď najznámejším meteorickým rojom na svete.

Meteorický roj Perzeidy je v činnosti od 17. júla do 24. augusta, pričom maximum nastáva pravidelne okolo 12. augusta. Hodinová frekvencia dosahuje 100 - 120 meteorov, poloha radiantu v čase maxima je α = 49° δ = +58°. Meteory tohto roja sú pomerne rýchle, ich rýchlosť pri vstupe do zemskej atmosféry dosahuje až 59 km za sekundu. Perzeidy obsahujú pomerne jasné meteory, pričom nie sú výnimkou ani jasne bolidy s nádhernými stopami. Materským telesom meteorického roja Perzeidy je kométa 109P/Swift-Tuttle.

per08.png
Tohtoročné maximum bude mať veľmi zlé pozorovacie podmienky, nakoľko je na oblohe Mesiac blízko pred poslednou štvrťou. To znamená, že bude na oblohe takmer celú noc a svojim svitom bude výrazne rušiť pozorovanie. Napriek tomu je žiaduce pozorovať tento roj, nakoľko je možná zvýšená aktivita činnosti a navyše bude maximum rozdelené do viacerých podružných maxím. Riadne maximum by podľa predpovede malo nastať 12.8.2009 niekde medzi 19:00 až 22:00 LSEČ. V tomto roku by sa Zem mala stretnúť s časticami, ktorých dráhové parametre výrazne narušil Saturn. Z tohto dôvodu sa očakáva silné maximum (ZHR do 200), ktoré spôsobia častice "na pozadí" meteoroidného prúdu.

Do atmosféry Zeme by sa mali dostať častice z roku 1610, 1737 a 1872. Najintenzívnejšia bude aktivita častíc z roku 1610. Tie by mali zvýšiť ZHR o 10-15 meteorov. Toto maximum by malo byt pozorované 12. augusta 2009 o 10:00 LSEČ, pričom by sa mala rapídne zvýšiť jasnosť Perzeíd. Ďalšie maxima by podľa predpovede mali nastať 12.8.2009 o 6:30 LSEČ (častice z roku 1861) a 12.8.2009 o 9:30 LSEČ. Veľmi zaujímavá je predpoveď od Jeremieho Vaubaillona. Ten tvrdí, že 12.8.2009 od 2:00 LSEČ do 13.8.2009 00:00 LSEČ by malo nastať silné maximum o ZHR okolo 500 meteorov za hodinu. Ďalšia zvýšená aktivita by mala byť pozorovaná 13.8.2009 okolo 8:00 LSEČ.

Zdroj:
Meteory.sk
IMO




O autorovi



11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 410

IC 410 – Hmlovina žubrienok v súhvezdí Povozník Na snímke je zachytená emisná hmlovina IC 410, nachádzajúca sa v súhvezdí Povozník (Auriga) na zimnej oblohe severnej pologule. Na oblohe leží približne na súradniciach rektascenzia 5 h 22 min a deklinácia +33°, takže je dobre pozorovateľná najmä počas zimných mesiacov. Od Zeme je vzdialená približne 10 000 až 12 000 svetelných rokov a patrí medzi výrazné oblasti aktívnej tvorby hviezd v našej Galaxii. V jej vnútri sa nachádza mladá otvorená hviezdokopa NGC 1893, ktorej horúce mladé hviezdy intenzívnym žiarením ionizujú okolitý plyn a spôsobujú jeho charakteristické žiarenie. Jednou z najzaujímavejších častí tejto hmloviny sú útvary prezývané „žubrienky“ – husté prachoplynné globuly Sim 129 a Sim 130, ktoré majú pretiahnutý tvar s dlhými chvostami. Tieto štruktúry formuje silné ultrafialové žiarenie a hviezdny vietor z mladých hviezd v okolí. Každý z týchto útvarov má rozmery rádovo niekoľko svetelných rokov, takže ide o obrovské kozmické štruktúry. IC 410 je fascinujúcim príkladom oblasti, kde sa súčasne stretáva zrodenie nových hviezd, pôsobenie ich žiarenia na okolité prostredie aj tmavé pásy medzihviezdneho prachu, ktoré vytvárajú dramatický kontrast vnútri hmloviny. Práve táto kombinácia jemných emisných štruktúr, tmavých prachových oblastí a výrazných detailov robí z IC 410 jeden z najpôsobivejších objektov zimnej oblohy. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 70x180sec. R, 60x180sec. G, 60x180sec. B, 100x120sec. L, 105x600sec Halpha, 82x600sec SII, 74x600sec OIII, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 10.1. až 9.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »