Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Perzeidy 2009

Perzeidy 2009

dave-s1.jpg
Dňa 12. 8. 2009 nastane maximum meteorického roja Perzeidy, ktorý je snáď najznámejším meteorickým rojom na svete.

Meteorický roj Perzeidy je v činnosti od 17. júla do 24. augusta, pričom maximum nastáva pravidelne okolo 12. augusta. Hodinová frekvencia dosahuje 100 - 120 meteorov, poloha radiantu v čase maxima je α = 49° δ = +58°. Meteory tohto roja sú pomerne rýchle, ich rýchlosť pri vstupe do zemskej atmosféry dosahuje až 59 km za sekundu. Perzeidy obsahujú pomerne jasné meteory, pričom nie sú výnimkou ani jasne bolidy s nádhernými stopami. Materským telesom meteorického roja Perzeidy je kométa 109P/Swift-Tuttle.

per08.png
Tohtoročné maximum bude mať veľmi zlé pozorovacie podmienky, nakoľko je na oblohe Mesiac blízko pred poslednou štvrťou. To znamená, že bude na oblohe takmer celú noc a svojim svitom bude výrazne rušiť pozorovanie. Napriek tomu je žiaduce pozorovať tento roj, nakoľko je možná zvýšená aktivita činnosti a navyše bude maximum rozdelené do viacerých podružných maxím. Riadne maximum by podľa predpovede malo nastať 12.8.2009 niekde medzi 19:00 až 22:00 LSEČ. V tomto roku by sa Zem mala stretnúť s časticami, ktorých dráhové parametre výrazne narušil Saturn. Z tohto dôvodu sa očakáva silné maximum (ZHR do 200), ktoré spôsobia častice "na pozadí" meteoroidného prúdu.

Do atmosféry Zeme by sa mali dostať častice z roku 1610, 1737 a 1872. Najintenzívnejšia bude aktivita častíc z roku 1610. Tie by mali zvýšiť ZHR o 10-15 meteorov. Toto maximum by malo byt pozorované 12. augusta 2009 o 10:00 LSEČ, pričom by sa mala rapídne zvýšiť jasnosť Perzeíd. Ďalšie maxima by podľa predpovede mali nastať 12.8.2009 o 6:30 LSEČ (častice z roku 1861) a 12.8.2009 o 9:30 LSEČ. Veľmi zaujímavá je predpoveď od Jeremieho Vaubaillona. Ten tvrdí, že 12.8.2009 od 2:00 LSEČ do 13.8.2009 00:00 LSEČ by malo nastať silné maximum o ZHR okolo 500 meteorov za hodinu. Ďalšia zvýšená aktivita by mala byť pozorovaná 13.8.2009 okolo 8:00 LSEČ.

Zdroj:
Meteory.sk
IMO




O autorovi



20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 3

Messier 3, známa aj ako M3 alebo NGC 5272, je výrazná guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 33 000 svetelných rokov a patrí medzi najväčšie a najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy. Odhaduje sa, že obsahuje približne 500 000 hviezd. Objavil ju Charles Messier 3. mája 1764. Bola to vôbec prvá hmlovina v Messierovom katalógu, ktorú objavil samotný Messier. Spočiatku ju považoval za hmlistý objekt bez hviezd. Až William Herschel okolo roku 1784 rozlíšil jej hviezdnu povahu a ukázal, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M3 patrí medzi najlepšie preskúmané guľové hviezdokopy. Mimoriadne zaujímavá je najmä veľkým počtom premenných hviezd. Dnes ich v nej poznáme viac než 270, čo je najviac zo všetkých známych guľových hviezdokôp. Významnú časť tvoria premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré astronómovia využívajú aj ako dôležité indikátory vzdialeností vo vesmíre. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 11,4 miliardy rokov, takže ide o veľmi starý objekt pochádzajúci z raných období vývoja našej Galaxie. M3 sa nachádza ďaleko nad rovinou Mliečnej cesty, približne 31 600 svetelných rokov, a zároveň asi 38 800 svetelných rokov od jej stredu. Je teda pomerne izolovaným členom galaktického hala. Na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 6,2 magnitúdy, takže za veľmi tmavej oblohy môže byť na hranici viditeľnosti voľným okom. V menšom ďalekohľade sa javí ako jemný hmlistý obláčik, no väčší ďalekohľad alebo astrofotografia odhalí jej skutočnú štruktúru – jasné a husté jadro obklopené tisíckami slabších hviezd. Práve vďaka tejto bohatej hviezdnej populácii je Messier 3 často považovaná za jednu z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy, hneď po známej M13 v Herkulovi. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie ???? Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 121x60sec. R, 105x60sec. G, 110x60sec. B, 180x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.4. až 1.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »