Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Perzeidy 2009

Perzeidy 2009

dave-s1.jpg
Dňa 12. 8. 2009 nastane maximum meteorického roja Perzeidy, ktorý je snáď najznámejším meteorickým rojom na svete.

Meteorický roj Perzeidy je v činnosti od 17. júla do 24. augusta, pričom maximum nastáva pravidelne okolo 12. augusta. Hodinová frekvencia dosahuje 100 - 120 meteorov, poloha radiantu v čase maxima je α = 49° δ = +58°. Meteory tohto roja sú pomerne rýchle, ich rýchlosť pri vstupe do zemskej atmosféry dosahuje až 59 km za sekundu. Perzeidy obsahujú pomerne jasné meteory, pričom nie sú výnimkou ani jasne bolidy s nádhernými stopami. Materským telesom meteorického roja Perzeidy je kométa 109P/Swift-Tuttle.

per08.png
Tohtoročné maximum bude mať veľmi zlé pozorovacie podmienky, nakoľko je na oblohe Mesiac blízko pred poslednou štvrťou. To znamená, že bude na oblohe takmer celú noc a svojim svitom bude výrazne rušiť pozorovanie. Napriek tomu je žiaduce pozorovať tento roj, nakoľko je možná zvýšená aktivita činnosti a navyše bude maximum rozdelené do viacerých podružných maxím. Riadne maximum by podľa predpovede malo nastať 12.8.2009 niekde medzi 19:00 až 22:00 LSEČ. V tomto roku by sa Zem mala stretnúť s časticami, ktorých dráhové parametre výrazne narušil Saturn. Z tohto dôvodu sa očakáva silné maximum (ZHR do 200), ktoré spôsobia častice "na pozadí" meteoroidného prúdu.

Do atmosféry Zeme by sa mali dostať častice z roku 1610, 1737 a 1872. Najintenzívnejšia bude aktivita častíc z roku 1610. Tie by mali zvýšiť ZHR o 10-15 meteorov. Toto maximum by malo byt pozorované 12. augusta 2009 o 10:00 LSEČ, pričom by sa mala rapídne zvýšiť jasnosť Perzeíd. Ďalšie maxima by podľa predpovede mali nastať 12.8.2009 o 6:30 LSEČ (častice z roku 1861) a 12.8.2009 o 9:30 LSEČ. Veľmi zaujímavá je predpoveď od Jeremieho Vaubaillona. Ten tvrdí, že 12.8.2009 od 2:00 LSEČ do 13.8.2009 00:00 LSEČ by malo nastať silné maximum o ZHR okolo 500 meteorov za hodinu. Ďalšia zvýšená aktivita by mala byť pozorovaná 13.8.2009 okolo 8:00 LSEČ.

Zdroj:
Meteory.sk
IMO




O autorovi



19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »