Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Perzeidy 2009

Perzeidy 2009

dave-s1.jpg
Dňa 12. 8. 2009 nastane maximum meteorického roja Perzeidy, ktorý je snáď najznámejším meteorickým rojom na svete.

Meteorický roj Perzeidy je v činnosti od 17. júla do 24. augusta, pričom maximum nastáva pravidelne okolo 12. augusta. Hodinová frekvencia dosahuje 100 - 120 meteorov, poloha radiantu v čase maxima je α = 49° δ = +58°. Meteory tohto roja sú pomerne rýchle, ich rýchlosť pri vstupe do zemskej atmosféry dosahuje až 59 km za sekundu. Perzeidy obsahujú pomerne jasné meteory, pričom nie sú výnimkou ani jasne bolidy s nádhernými stopami. Materským telesom meteorického roja Perzeidy je kométa 109P/Swift-Tuttle.

per08.png
Tohtoročné maximum bude mať veľmi zlé pozorovacie podmienky, nakoľko je na oblohe Mesiac blízko pred poslednou štvrťou. To znamená, že bude na oblohe takmer celú noc a svojim svitom bude výrazne rušiť pozorovanie. Napriek tomu je žiaduce pozorovať tento roj, nakoľko je možná zvýšená aktivita činnosti a navyše bude maximum rozdelené do viacerých podružných maxím. Riadne maximum by podľa predpovede malo nastať 12.8.2009 niekde medzi 19:00 až 22:00 LSEČ. V tomto roku by sa Zem mala stretnúť s časticami, ktorých dráhové parametre výrazne narušil Saturn. Z tohto dôvodu sa očakáva silné maximum (ZHR do 200), ktoré spôsobia častice "na pozadí" meteoroidného prúdu.

Do atmosféry Zeme by sa mali dostať častice z roku 1610, 1737 a 1872. Najintenzívnejšia bude aktivita častíc z roku 1610. Tie by mali zvýšiť ZHR o 10-15 meteorov. Toto maximum by malo byt pozorované 12. augusta 2009 o 10:00 LSEČ, pričom by sa mala rapídne zvýšiť jasnosť Perzeíd. Ďalšie maxima by podľa predpovede mali nastať 12.8.2009 o 6:30 LSEČ (častice z roku 1861) a 12.8.2009 o 9:30 LSEČ. Veľmi zaujímavá je predpoveď od Jeremieho Vaubaillona. Ten tvrdí, že 12.8.2009 od 2:00 LSEČ do 13.8.2009 00:00 LSEČ by malo nastať silné maximum o ZHR okolo 500 meteorov za hodinu. Ďalšia zvýšená aktivita by mala byť pozorovaná 13.8.2009 okolo 8:00 LSEČ.

Zdroj:
Meteory.sk
IMO




O autorovi



18. vesmírný týden 2026

18. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 27. 4. do 3. 5. 2026. Měsíc bude v úplňku. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce se zvýšila. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) prošla zorným polem koronografů a zjasnila asi na 1 mag. V Polsku se díky českým astronomům podařilo nalézt železný meteorit z pádu výrazného bolidu 17. 4. Raketa New Glenn společnosti Blue Origin potřetí startovala a stejný první stupeň podruhé přistál, ale náklad nebyl dopraven. K ISS se přibližně po měsíci vydal další nákladní Progress. V roce 1006 byla v souhvězdí Vlka spatřena jasná supernova.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M 94

Messier 94 – Galaxia Mačacie oko Messier 94, známa aj ako NGC 4736, je špirálová galaxia v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 16 miliónov svetelných rokov a patrí medzi výrazné galaxie severnej jarnej oblohy. Objavil ju francúzsky astronóm Pierre Méchain v roku 1781 a krátko nato ju Charles Messier zaradil do svojho známeho katalógu. M94 je na prvý pohľad nápadná mimoriadne jasnou centrálnou oblasťou. Tá je obklopená vnútorným prstencom, v ktorom prebieha intenzívna tvorba nových hviezd. Na astrofotografii sa tieto aktívne oblasti prejavujú ako jemné červenkasté štruktúry, teda oblasti ionizovaného vodíka, kde mladé horúce hviezdy ožarujú okolitý plyn. Zaujímavá je aj slabšia vonkajšia oblasť galaxie. Staršie popisy ju často označovali ako vonkajší prstenec, no modernejšie pozorovania ukázali, že ide skôr o zložitejšiu štruktúru vonkajších špirálových ramien a aktívneho disku. Práve táto nenápadná, rozptýlená časť galaxie je na fotografii náročnejšia na zachytenie, pretože má veľmi nízku plošnú jasnosť a ľahko zaniká v pozadí oblohy. Jadro M94 je klasifikované ako LINER, teda oblasť s nízko ionizovanými emisnými čiarami. V centre galaxie sa nachádza aj supermasívna čierna diera s hmotnosťou približne 16 miliónov hmotností Slnka. M94 je preto zaujímavá nielen svojím vzhľadom, ale aj dynamikou centrálnej oblasti. Táto galaxia je výborným príkladom objektu, ktorý na prvý pohľad pôsobí pomerne jednoducho – ako jasné galaktické jadro obklopené hladkým diskom. Pri hlbšom pohľade sa však ukáže zložitejšia stavba: vnútorný hviezdotvorný prstenec, slabé vonkajšie ramená, jemný galaktický disk a množstvo vzdialených galaxií v pozadí. Práve tieto detaily robia z M94 veľmi zaujímavý cieľ pre astrofotografiu. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 150x180sec. R, 138x180sec. G, 138x180sec. B, 389x120sec. L, 98x600sec Halpha, 160x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 25.2. až 18.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »