Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Urzidy 2009

Urzidy 2009

Radiant Ursid. Zdroj: IMO.
Radiant Ursid. Zdroj: IMO.
Dňa 22. 12. 2009 nastane maximum pomerne málo známeho meteorického roja Urzidy.

Tohtoročné maximum by malo nastať 22. decembra o 13:30 UT. Tohto roku, tak ako v roku minulom, sa predpokladá zvýšená aktivita roja spojená s návratom materského telesa roja, kométy 8P/Tuttle. Urzidy sú v činnosti od 17. do 26. decembra a ich maximum nastáva na dĺžke Slnka 270,7°. Poloha radiantu v čase maxima je α = 14 h 28 m, δ = 76°. Meteory tohto roja sú slabšie a do atmosféry Zeme vstupujú rýchlosťou dosahujúcou len 33 km/s. Frekvencia bežne dosahuje hodnôt okolo 10 až 50 meteorov za hodinu.

Urzidy sú veľmi málo pozorovaným meteorickým rojom severnej pologule. Za posledných 70 rokov však roj vyprodukoval dve významné nárasty aktivity. Prvý nárast frekvencie nastal v roku 1945 a druhý v roku 1986. Podobne aj v rokoch 1988, 1994, 2000, 2006 a 2007 boli zaznamenané vyššie frekvencie ako je tomu u tohto roja zvykom. V uvedených rokoch bola totiž frekvencia vyššia ako 30 meteorov za hodinu, pričom tento nárast trval dve hodiny a viac. Je možné, že sa zvýšená aktivita Urzíd vyskytuje oveľa častejšie, bohužiaľ roj je veľmi málo pozorovaný. V januári 2008 prešla perihéliom kométa 8P/Tuttle, ktorá je materským telesom roja Urzidy. Návrat kométy by nám čisto teoreticky mohol priniesť nárast aktivity Urzíd. Či to tak aj naozaj bude uvidíme až po avizovanom maxime.

Roj Urzíd bol objavený v roku 1914, pričom radiant bol potvrdený v roku 1931 a 1933. Systematický výskum tohto roja začal Dr. Antonín Bečvář v roku 1945, kedy ohlásil nečakane vysokú aktivitu meteorov vyletujúcich zo súhvezdia Malý Voz. Pozorovatelia vtedy odhadli ZHR až na 169 meteorov za hodinu. V roku 1946 odhadol A.Bečvář ZHR už iba na 11 meteorov za hodinu. Od roku 1953 do roku 1970 Urzidy pravdepodobne nikto systematicky nepozoroval, pretože z tohto obdobia neexistujú žiadne záznamy o pozorovaní Urzíd. Až v roku 1970 začali Urzidy pravidelne pozorovať pozorovatelia z British Meteor Society. V roku 1986 ohlásil 1986 Luc Gobin v Mechelene (Belgicko) nečakane vysoký počet rádiových meteorov, ktoré boli pozorované na frekvencii 66,17 MHz. Ohlásil 60 až 80 odrazov rádiových vĺn za hodinu počas 19., 20. a 21. decembra. Počet odrazov stúpol na 171 počas 23. decembra. Túto zvýšenú aktivitu potvrdili aj vizuálni pozorovatelia z celej Európy. George Spalding (riaditeľ meteorárskej sekcie British Astronomical Association) prepočítal tieto pozorovania a stanovil ZHR na 87 ± 29. Trond Erik Hillestad (Norwegian Meteor Section) oznámil, že ďalší dvaja pozorovatelia (Kai Gaarder a Lars Trygve Heen) uvideli za 4 hodiny 94 ursíd. 37 ursíd zbadali v priebehu jednej hodiny. Dátum maxima bol 22,83 december, ZHR 64±11 a priemerná magnitúda bola 1,9. Posledný krát bola vyššia aktivita bola pozorovaná v roku 2007.

Pozorovanie Urzíd je veľmi dôležité, pretože roj je veľmi neznámy a slabo pozorovaný. Navyše je tohto roku možný nárast aktivity. Pozorovateľom navyše bude priať aj Mesiac, ktorý sa v čase maxima bude nachádzať v blízkosti prvej štvrti a tak bude pozorovania ovplyvňovať minimálne.

Zdroj:
Astro.cz
Astronomia On-Line
IMO




O autorovi



38. vesmírný týden 2026

38. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 14. 9. do 20. 9. 2026. V pondělí 14. 9. dopoledne dojde k zákrytu Venuše Měsícem, viditelnému i z Česka na denní obloze. Měsíc pak dál poroste k první čtvrti, kterou dosáhne v pátek 18. 9. Venuše se mezitím blíží k letošnímu největšímu jasu, na ranní obloze vysoko stojí Mars a níž Jupiter, zatímco Saturn a Neptun jsou vidět prakticky celou noc a blíží se ke svým letošním opozicím. Hlavní kosmonautickou událostí týdne měl být první orbitální start rakety Starship se skutečnými družicemi Starlink V3, ale byl odložen na 22. 9. Očekáváme start evropské Vegy-C s družicemi Sentinel-3C a FLEX. Před 75 lety zemřel český astronom František Nušl, spoluzakladatel České astronomické společnosti.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Sedm tváří zatmění

Titul Česká astrofotografie měsíce za srpen 2026 obdržel snímek Pavla Karase „Sedm tváří zatmění“   12. srpna tohoto roku přinesl nejen astronomům jeden z nejúžasnějších jevů, které nám příroda může připravit. Měsíc se na své dráze oblohou dostal na spojnici Země – Slunce a alespoň pro některé

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Iris Nebula

Iris Nebula (známá také jako NGC 7023 nebo Caldwell 4) je jasná reflexní mlhovina nacházející se asi 1 300 světelných let od Země v souhvězdí Cefea. Mlhovina je osvětlena hvězdičkou +7,4 s označením HD 200775. Je to šest světelných let v průměru. Mlhovinu objevil v roce 1794 sir William Herschel, astronom, kde byla poté přidána do Nového všeobecného katalogu (NGC). Mlhovina je členem Cepheus Flare. Nachází se v blízkosti proměnné hvězdy typu Mira T Cephei a v blízkosti jasné velikosti +3.23 proměnné hvězdy Beta Cephei (Alfirk). Označení NGC 7023 odkazuje na otevřenou hvězdokupu uvnitř větší reflexní mlhoviny označené LBN 487. Charakteristika Mlhovina Iris má komplexní strukturu oblaků a vláknových struktur. Distribuce těchto oblaků je vysoce nehomogenní, obsahuje několik hustých ozařovaných struktur. Bylo pozorováno několik fotodisociačních oblastí (PDR) a disociačních front (FD) hraničících s dutinou, když most osvětlil hřebeny směrem k severozápadnímu, jihozápadnímu a východnímu směru. Tyto oblasti jsou poháněny měkkými radiačními poli s efektivními teplotami 18.000 Kelvinů a G 0 ~2,6 ×10^3. Tyto mraky mají maximální hustotu od 10 4 /cm 3 do 10 6 / cm 33. Uvnitř oblaků tyto hustoty ubývají. Odtoky z binárních hvězd v blízkosti středu mlhoviny Iris vybojovaly bikónickou dutinu a vyvolaly vznik několika fotodisociačních oblastí (PDR 1 a PDR 2). Obecně platí, že každé vlákno H 2 má odpovídající prodlouženou červenou emisi (ERE). Tato vlákna ERE jsou obecně o 10% širší. Vlákna ERE jsou upravena ve dvoustupňovém procesu. První krok vyžaduje foton s energií 10,5 eV k výrobě nosiče ERE. Tyto nosiče jsou pravděpodobně PAH, protože odpovídají třem kritériím: (1) mají ionizační nebo disociační potenciál, který přesahuje 10,5 eV, (2) vykazují silnou absorpci v optické nebo blízké UV spektrální oblasti a (3) je schopen efektivní fotoluminiscence. To se pravděpodobně provádí procesem fotoionizace a fotodisociace vhodného prekurzoru. Druhý krok vyžaduje dostatečné množství čerpání ERE, které je přenášeno hojnými optickými a téměř UV fotony, energizujícími ERE. Mlhovina Iris obsahuje polycyklické aromatické uhlovodíky (PAH), velké organické molekuly, které mají své carbonsuhlíky uspořádané do tvarů podobných medu a jejich vodíků.

Další informace »