Úvodní strana  >  Články  >  Úkazy  >  Urzidy 2009

Urzidy 2009

Radiant Ursid. Zdroj: IMO.
Radiant Ursid. Zdroj: IMO.
Dňa 22. 12. 2009 nastane maximum pomerne málo známeho meteorického roja Urzidy.

Tohtoročné maximum by malo nastať 22. decembra o 13:30 UT. Tohto roku, tak ako v roku minulom, sa predpokladá zvýšená aktivita roja spojená s návratom materského telesa roja, kométy 8P/Tuttle. Urzidy sú v činnosti od 17. do 26. decembra a ich maximum nastáva na dĺžke Slnka 270,7°. Poloha radiantu v čase maxima je α = 14 h 28 m, δ = 76°. Meteory tohto roja sú slabšie a do atmosféry Zeme vstupujú rýchlosťou dosahujúcou len 33 km/s. Frekvencia bežne dosahuje hodnôt okolo 10 až 50 meteorov za hodinu.

Urzidy sú veľmi málo pozorovaným meteorickým rojom severnej pologule. Za posledných 70 rokov však roj vyprodukoval dve významné nárasty aktivity. Prvý nárast frekvencie nastal v roku 1945 a druhý v roku 1986. Podobne aj v rokoch 1988, 1994, 2000, 2006 a 2007 boli zaznamenané vyššie frekvencie ako je tomu u tohto roja zvykom. V uvedených rokoch bola totiž frekvencia vyššia ako 30 meteorov za hodinu, pričom tento nárast trval dve hodiny a viac. Je možné, že sa zvýšená aktivita Urzíd vyskytuje oveľa častejšie, bohužiaľ roj je veľmi málo pozorovaný. V januári 2008 prešla perihéliom kométa 8P/Tuttle, ktorá je materským telesom roja Urzidy. Návrat kométy by nám čisto teoreticky mohol priniesť nárast aktivity Urzíd. Či to tak aj naozaj bude uvidíme až po avizovanom maxime.

Roj Urzíd bol objavený v roku 1914, pričom radiant bol potvrdený v roku 1931 a 1933. Systematický výskum tohto roja začal Dr. Antonín Bečvář v roku 1945, kedy ohlásil nečakane vysokú aktivitu meteorov vyletujúcich zo súhvezdia Malý Voz. Pozorovatelia vtedy odhadli ZHR až na 169 meteorov za hodinu. V roku 1946 odhadol A.Bečvář ZHR už iba na 11 meteorov za hodinu. Od roku 1953 do roku 1970 Urzidy pravdepodobne nikto systematicky nepozoroval, pretože z tohto obdobia neexistujú žiadne záznamy o pozorovaní Urzíd. Až v roku 1970 začali Urzidy pravidelne pozorovať pozorovatelia z British Meteor Society. V roku 1986 ohlásil 1986 Luc Gobin v Mechelene (Belgicko) nečakane vysoký počet rádiových meteorov, ktoré boli pozorované na frekvencii 66,17 MHz. Ohlásil 60 až 80 odrazov rádiových vĺn za hodinu počas 19., 20. a 21. decembra. Počet odrazov stúpol na 171 počas 23. decembra. Túto zvýšenú aktivitu potvrdili aj vizuálni pozorovatelia z celej Európy. George Spalding (riaditeľ meteorárskej sekcie British Astronomical Association) prepočítal tieto pozorovania a stanovil ZHR na 87 ± 29. Trond Erik Hillestad (Norwegian Meteor Section) oznámil, že ďalší dvaja pozorovatelia (Kai Gaarder a Lars Trygve Heen) uvideli za 4 hodiny 94 ursíd. 37 ursíd zbadali v priebehu jednej hodiny. Dátum maxima bol 22,83 december, ZHR 64±11 a priemerná magnitúda bola 1,9. Posledný krát bola vyššia aktivita bola pozorovaná v roku 2007.

Pozorovanie Urzíd je veľmi dôležité, pretože roj je veľmi neznámy a slabo pozorovaný. Navyše je tohto roku možný nárast aktivity. Pozorovateľom navyše bude priať aj Mesiac, ktorý sa v čase maxima bude nachádzať v blízkosti prvej štvrti a tak bude pozorovania ovplyvňovať minimálne.

Zdroj:
Astro.cz
Astronomia On-Line
IMO




O autorovi



25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »