Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  228. míting AAS: Tlačová konferencia o novej detekcii gravitačných vĺn

228. míting AAS: Tlačová konferencia o novej detekcii gravitačných vĺn

Prednáška Gabriely Gonzáles o gravitačných vlnách, ich detekcií a novej detekcii GW151226 z Vianoc 2015.
Autor: Michal Zajaček.

Až do 16. júna sa konala v San Diegu konferencia Americkej Astronomickej spoločnosti (AAS). Bol to už v poradí jej 228. míting. Konferencie AAS sa spravidla konajú dvakrát do roka – v zime a v lete, pričom v priebehu roka sú organizované aj menšie workshopy jednotlivých oddelení AAS. Pri tomto júnovom mítingu bola jednou z hlavných tém detekcia gravitačných vĺn.

Program sekcie o Mliečnej dráhe a trpasličích galaxiách. Autor: Michal Zajaček
Program sekcie o Mliečnej dráhe a trpasličích galaxiách.
Autor: Michal Zajaček
Program 228. meetingu AAS  bol veľmi pestrý a zahŕňal mnohé oblasti súčasnej astrofyziky: prednášky sa týkajú noviniek v oblasti slnečnej sústavy, centra Galaxie, až po kozmológiu, nevynímajúc aj astronomické prístroje, detektory a optiku. Konferencie v San Diegu som sa zúčastnil vďaka podpore Univerzity v Kolíne nad Rýnom a Astronomického ústavu Akadémie vied Českej Republiky. Výstúpil som s prednáškou o vlastnostiach a pôvode objektov s infračerveným excesom, ktoré sa práve intenzívne pozorujú a študujú v Galaktickom centre, najmä známy objekt G2, ktoré sa v roku 2014 priblížil k supermasívnej čiernej diere na vzdialenosť len približne 150 astronomických jednotiek a tento „prelet“ prežil. V rámci posterovej časti AAS som prezentoval projekt o neutronových hviezdach v centrálnych častiach našej Galaxie, čo je takisto perspektívna téma a otvorený problém, nakoľko sa podarilo v centrálnej časti našej Galaxie detekovať len jeden magnetar, napriek intenzívnym snahám a meraniam pomocou viacerých rádioteleskopov.

Zaujímavým bodom pragramu bola tlačová konferencia LIGO programu na detekciu gravitačných vĺn, ktorá sa konala 15. júna v hoteli Hilton Bayfront. Vystúpili počas nej Gabriela González, David Reitze (LIGO) a Fulvio Ricci (Virgo, Taliansko). Hlavným obsahom správy bola detekcia a potvrdenie novej udalosti GW151226, pri ktorej boli zachytené gravitačné vlny na štatisticky významnej úrovni. Treba podotknúť, že táto udalosť bola o niečo menej výrazná – nie je možné ju zachytiť vo výstupe intereferometrov LIGO priamo „voľným okom“.  Vo všeobecnosti sa používa na zachytenie signálu metóda matched filtering, pri ktorej sa vopred spočítané vzory splynutí dvoch čiernych dier (templates) korelujú s výstupom oboch interferometrov  (v Handord a Livingstone, USA). Spočítaných vzorov splynutí dvoch čiernych dier je niekoľko desaťtisíc pre rôzne hmotnosti a spin čiernych dier. Pre každý template sa spočíta korelácia s výstupom z oboch interferometrov, čo je pomerne zdĺhavý proces. V prípade, ak pomer signálu k šumu je dostatočne veľký a daná udalosť je zachytená oboma interferometrami približne súčasne (až na malý faktor prenosu signálu), môže sa daný gravitačný signál považovať za významný.

V súčasnosti sú len dve potvrdené udalosti gravitačných vĺn: GW150914 a GW151226, kandidátom je aj udalosť 151012, avšak z 85 % sa jedná o inú astrofyzikálnu udalosť. 

Tlačová konferencia o novej, štatisticky významnej udalosti zachytenia gravitačných z Vianoc 2015. Autor: Michal Zajaček.
Tlačová konferencia o novej, štatisticky významnej udalosti zachytenia gravitačných z Vianoc 2015.
Autor: Michal Zajaček.
Udalosť z Vianoc (26. 12. 2015) mala dostatočný pomer signálu k šumu. Z relativistických modelov a pozorovanej amplitúdy a zmeny frekvencie je zrejmé, že k udalosti došlo 1.4 miliardy svetelných rokov od Zeme.  S veľkou presnosťou je určená aj hmotnosť finálnej čiernej diery, tzv. chirp mass, a v tomto prípade to je 21 hmotností Slnka, teda menej ako v prípade GW150914 – pri ktorej chirp mass bola určená na 62 hmotností Slnka.  S o niečo menšou presnosťou sú určené i hmotnosti jednotlivých čiernych dier na 8 a 14 hmotností Slnka.

Ako informoval na tlačovej konferencii David Reitze z LIGO, v blízkej budúcnosti planújú zvýšiť citlivosť LIGO o 15-25 %, čím sa aj zväčší objem, z ktorého bude možné splynutia čiernych dier zachytiť. Tým by sa miera detekcie mala zvýšiť o približne faktor 2. Viac informácií o udalosti GW151226 nájdete v angličtine na: www.ligo.org.

Potvrdenie dvoch signálov gravitačných vĺn definitívne otvára nové odvetvie astrofyziky – astrofyziku gravitačných vĺn. S pribúdajúcimi detekciami bude možné upresnovať modely vzniku binárnych čiernych dier vo vesmíre a ich hmotnostné rozloženie.

Konferencia AAS sa konala až do 16. 6. 2016, prinesieme viac informácií o celkovom priebehu.

Kontakt a další informace

RNDr. Michal Zajaček
Univerzita v Kolíne nad Rýnom; MPIfR a AsU AV ČR
Email: zajacek@ph1.uni-koeln.de
Web: www.astro.uni-koeln.de/~zajacek

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] LIGO - bližší informace o události GW151226
[2] Gravitační vlny potvrzeny

Převzato: Astronomický ústav AV ČR



O autorovi

Michal Zajaček

Michal Zajaček

Michal Zajaček sa narodil 31. 12. 1988 v Malackách na Slovensku. Počas základnej a strednej školy sa venoval astronómii a astrofyzike amatérsky a zapájal sa do rôznych súťaží, najmä “Čo vieš o hviezdach?” a Astronomickej olympiády. V roku 2009 nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde ukončil v roku 2014 magisterské štúdium Astronómie a Astrofyziky. V tom istom roku nastúpil ako doktorand do Medzinárodnej školy Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom a v Bonne v Nemecku. Predmetom jeho výskumu je Galaktické centrum, procesy v galaktických jadrách, astrofyzika kompaktných objektov (najmä neutronových hviezd) a vo všeobecnosti dynamika a žiarivé procesy v rôznych astrofyzikálnych sústavách. Aktívne sa podielal aj na príprave pozorovacích plánov  na Very Large Telescope (VLT), rádioteleskop v Effelsbergu, Very Large Array (VLA) a Very Long Baseline Interferometry (VLBI).

Štítky: AAS, LIGO, Gravitační vlny


2. vesmírný týden 2022

2. vesmírný týden 2022

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 1. do 16. 1. 2022. Měsíc je večer vysoko na obloze a mění fázi od čtvrti k úplňku. Venuše prošla dolní konjunkcí se Sluncem a objeví se jako jitřenka. Večer můžeme pozorovat přiblížení Merkuru a Saturnu, které z větší výšky nad obzorem sleduje Jupiter. Ráno je vidět slabý Mars. Aktivita Slunce je nízká. Dalekohled JWST byl kompletně složen. Nyní jej čeká chlazení, nastavení zrcadel a testy. Do vesmíru má v rámci mise Transporter-3 startovat i česká družice VZLUSat-2. Před 115 lety se narodil významný raketový konstruktér Sergej Koroljov.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Kometa Leonard s hvězdokupou M3

Titul Česká astrofotografie měsíce za prosinec 2021 získal snímek „Kometa Leonard s hvězdokupou M3“, jehož autorem je David Boura     Komety  jsou lidstvu známy od nepaměti. Můžeme dokonce předpokládat, že mohly zaujmout i naše pravěké předky. Pokud tedy někdy zdvihli

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Animace setkání planetek (49) Pales a (6371) Heinlein v souhvězdí Raka.

Animace setkání planetek (49) Pales a (6371) Heinlein v souhvězdí Raka. Rozměry obrázku jsou přibližně 15 x 10 obloukových minut, sever je nahoře, východ vlevo. Pořizováno za silného měsíčního světla (96%), okolní hvězdy z Raka nebyly téměř vidět. Jasnost planetek byla 11.9mag (49) a 15.7mag (6371). K největšímu vzájemnému přiblížení (29 obl. vteřin) došlo již v dopoledních hodinách.

Další informace »