Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Našly se pohřešované černé díry

Našly se pohřešované černé díry

bh-modre.jpg
Ukrývající se hluboko uvnitř prachových galaxií, ve vzdálenosti několik miliard světelných roků, astronomové našli stovky černých děr.

Kosmické dalekohledy Spitzer a Chandra objevily hmotné, rostoucí černé díry. Představují rozsáhlou část dlouho „pohřešované“ a hledané hvězdné populace. Jejich objev naznačuje, že v tomto mladém vesmíru existuje stovka miliónů dalších rostoucích černých děr. To více než zdvojnásobí celkové množství černých děr, známých v té vzdálenosti.

„Aktivní, superhmotné černé díry byly v raném vesmíru všude,“ řekl Mark Dickinson (National Optical Astronomy Observatory, Tucson, Arizona). „Dosud jsme při pátrání po těchto objektech pozorovali jen špičku ledovce. Nyní můžeme vidět i ledovec.“

Rovněž je to první přímý důkaz, že většina masivních galaxií ve vzdáleném vesmíru, pokud ne všechny, strávily své mládí budováním obrovských černých děr ve svých jádrech.

Vedoucí výzkumu Emanuele Daddi (Commissariat a l'Energie Atomique, Francii) a spoluautor Mark Dickinson budou výsledky publikovat 10. listopadu v Astrophysical Journal.

Velká část populace aktivních černých děr byla považována za „pohřešované“. Tyto vysoce energetické struktury se nazývají kvasary. Součástí kvasaru je oblak plynu a prach, který obklopuje a „krmí“ rostoucí supermasívní černou díru. Objekt začíná intenzivně zářit v rentgenové části spektra proto, že se pohlcovaný plyn a prach zahřívá. Zatímco toto rentgenové je ve vesmíru dobře pozorovatelné, přímý pohled na samotné kvasary nám často tento prach a plyn blokuje.

„Už před 30 let jsme na základě jiných studií věděli, že ve vesmíru musí existovat větší kvasary, ale až dosud jsme nevěděli, kde je hledat,“ řekl Daddi.

Daddi a jeho tým zpočátku chtěli studovat 1000 prachových, hmotných galaxií, které jsou zaměstnané především formováním hvězd a o nichž se myslelo, že postrádají kvasary. Hmotnost těchto galaxií je srovnatelná s naší Mléčnou dráhou, ale na rozdíl od ní mají nepravidelný tvar. Leží ve vzdálenosti 9 až 11 miliard sv.l., tzn. že existovaly již v době, kdy byl vesmír „adolescentem“ – jeho stáří bylo mezi 2,5 až 4,5 miliardami let.

Bližší průzkum Spitzerem ukázal, že asi 200 galaxií vydává neobvyklé množství infračerveného světla. Rentgenová data z Chandry a technika zvaná „stohování“ („stacking“) odhalila, že uvnitř galaxií se ve skutečnosti skrývají jasné kvasary. Vědci jsou přesvědčení, že tyto kvasary zahřívají prachový disk, který je obklopuje, a tím se uvolní velké množství infračerveného světla.

„Většinu populace, ukrývající kvasary, jsme našli v raném vesmíru,“ řekl Daddi. Skryté černé díry byly předtím v tomto raném období pozorovány jen vzácně a nanejvýš ty nejenergičtější.

Tento objev pomůže odpovědět na základní otázku - jak se vyvíjejí hmotné galaxie? Astronomové např. zjistili, že v nejhmotnějších galaxiích „rostou“ hvězdy i černé díry současně. A to tak dlouho, dokud se černé díry nestanou příliš velkými a nepotlačí formování hvězd.

Možná, že ani srážky mezi galaxiemi nehrají ve vývoji galaxií tak velkou roli, jak se dříve myslelo. „Podle teoretiků spouštěcím motorem aktivity kvasaru bylo sloučení galaxií. Nyní vidíme, že kvasary mohou být aktivní i v nekolizních galaxiích," řekl spoluautor David Alexander (Durham University, Velká Británie).

Spitzer původně prohledával pole galaxií, která byla získána jako součást programu Goods (Great Observatoriesy Origins Deep Survey), nazvaného Goods-South (jih). Jedná se o doposud nejcitlivější průzkum vzdáleného vesmíru na více vlnových délkách současně.

Shodné výsledky nedávno se svým týmem získal i Fabrizio Fiore (Osservatorio Astronomico, Řím, Itálie). Budou publikovány 1. ledna 2008 v Astrophysical Journal.

Obrázek:
Infračervený snímek pořízený Spitzerem ukazuje pouze část černých děr v hmotných galaxiích ve vzdáleném vesmíru (modře kroužkované). Kredit: NASA/JPL-Caltech/Commissariat a l'Energie Atomique

Zdroj: www.spitzer.caltech.edu a www.space.com




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »