Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Nočná kupola HaP na budove planetária. Autor: René Novysedlák
Nočná kupola HaP na budove planetária.
Autor: René Novysedlák
Milí čitatelia, dostáva sa k vám druhý diel zo série článkov, kde vám postupne predstavujeme niektoré hvezdárne Slovenska a okolitých krajín. Dnes zavítame do môjho obľúbeného astronomického pracoviska na Slovensku - Hvezdárne a planetária v Prešove.

Budova hvezdárne stojí na severovýchodnom okraji centra mesta Prešov. Ako v každej mestskej hvezdárni, tak aj tu je to skôr nevýhoda. Svetelné znečistenie z mesta i z neďalekej nemocnice značne ovplyvňuje nočné pozorovania, o fotografovaní nehovoriac.

Budova planetária. Autor: René Novysedlák
Budova planetária.
Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária. Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária.
Autor: René Novysedlák
Vstupná hala. Autor: René Novysedlák
Vstupná hala.
Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP. Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP.
Autor: René Novysedlák

Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária. Autor: René Novysedlák
Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária.
Autor: René Novysedlák
Hvezdáreň vlastní už z predchádzajúceho článku známy refraktor typu Coudé i niekoľko menších teleskopov. Pozorovatelia sa špecializujú najmä na fotosféru Slnka. Aj kvôli tomu má táto hvezdáreň najväčšiu zásobu dát z pozorovaní našej najbližšej hviezdy, ktoré sú pravidelne posielané do centrálnej európskej zberne výsledkov pozorovaní Slnka v Belgicku.

V Prešove sa však nepozoruje len cez deň. Návštevníci majú možnosť na vlastnej koži zažiť pozorovanie nočnej oblohy, ktoré hvezdáreň organizuje pravidelne (väčšinou každú druhú stredu). Na streche sa okrem kupoly s Coudé refraktorom nachádza aj priestor, kde sú pri pozorovaniach umiestnené ostatné ďalekohľady.

Súčasťou budovy je aj prednášková sieň s kapacitou takmer 100 ľudí. Využíva sa nielen na prednášky, ale aj na premietanie dokumentárnych filmov, či astronomických rozprávok pomocou výkonného Full HD dataprojektora.

Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom. Autor: René Novysedlák
Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom.
Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka). Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka).
Autor: René Novysedlák
Ako vyčítame z názvu, v Prešove je možné prezrieť si nočnú oblohu aj cez deň. Aj keď len tú zmenšenú, umelú v planetáriu. Projektor ZKP-2 od firmy Zeiss dokáže zobraziť nočnú oblohu tak, ako ju vidíme z ktorejkoľvek časti povrchu Zeme. Technika dovoľuje zobraziť aj kométu, či rojové meteory. Návštevníci si môžu vybrať z množstva hudobných, či náučných programov pod umelou hviezdnou oblohou, ktoré sú vhodne doplnené diapozitívmi prehrávanými priamo na kupolu. Program si môže naraz pozrieť až 68 ľudí.

Hvezdáreň a planetárium v Prešove organizuje množstvo súťaží i iných akcií. Zo súťaží je to napríklad okresné kolo výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, či okresné a krajské kolo vedomostnej súťaže Čo vieš o hviezdach (ČVOH). Traja najlepší účastníci krajského kola v každej kategórii potom postupujú do celoštátneho kola, ktoré sa koná v Žiari nad Hronom. V porote sa tam pravidelne objavuje aj vedúca popularizačno-vzdelávacieho oddelenia Hvezdárne a planetária v Prešove RNDr. Danica Jančušková.

Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan. Autor: René Novysedlák
Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan.
Autor: René Novysedlák
Prešovská hvezdáreň takisto pravidelne organizuje podujatia v rámci Medzinárodného dňa planetárií. Nechýba ani akcia ku dňu detí pod názvom Deň detí s astronómiou. V tomto a v minulom roku sa konalo aj Sústredenie pre najlepších účastníkov okresných kôl súťaže ČVOH (v Prešovskom kraji).

Prednášková sieň osvetlená s projekciou. Autor: René Novysedlák
Prednášková sieň osvetlená s projekciou.
Autor: René Novysedlák
Pri Hvezdárni a planetáriu funguje aj Prešovská odbočka Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, ktorej som, mimochodom, tiež členom. Všetci členovia odbočky v Prešove sa pravidelne stretávajú na členských schôdzach a absolvujú spoločné exkurzie do iných astronomických inštitúcií.

Od roku 2003 je Hvezdáreň a planetárium v Prešove členom medzinárodného Združenia hvezdární a planetárií so sídlom v Prahe. (Toto združenie sa v roku 2010 transformovalo na Asociáciu hvezdární a planetárií so sídlom v Brne) V roku 2003 bola takisto pomenovaná jedna planétka menom Prešov. O význame tejto hvezdárne, a to nielen vedeckom, ale aj popularizačnom, svedčí aj to, že v roku 2008 slávila 60 výročie svojho založenia.

Tentokrát ma po Prešovskej hvezdárni sprevádzal samostatný odborný pracovník Mgr. Roman Tomčík, za čo mu veľmi pekne ďakujem.

Všetky ďalšie informácie týkajúce sa Hvezdárne a planetária v Prešove, planétky Prešov, ponuky programov, či otváracie hodiny sú uverejnené na stránke www.astropresov.sk. Taktiež túto inštitúciu nájdete aj na facebooku - www.facebook.com/hapvpresove.




O autorovi



25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »