Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove

Nočná kupola HaP na budove planetária. Autor: René Novysedlák
Nočná kupola HaP na budove planetária.
Autor: René Novysedlák
Milí čitatelia, dostáva sa k vám druhý diel zo série článkov, kde vám postupne predstavujeme niektoré hvezdárne Slovenska a okolitých krajín. Dnes zavítame do môjho obľúbeného astronomického pracoviska na Slovensku - Hvezdárne a planetária v Prešove.

Budova hvezdárne stojí na severovýchodnom okraji centra mesta Prešov. Ako v každej mestskej hvezdárni, tak aj tu je to skôr nevýhoda. Svetelné znečistenie z mesta i z neďalekej nemocnice značne ovplyvňuje nočné pozorovania, o fotografovaní nehovoriac.

Budova planetária. Autor: René Novysedlák
Budova planetária.
Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária. Autor: René Novysedlák
Pred vstupom do planetária.
Autor: René Novysedlák
Vstupná hala. Autor: René Novysedlák
Vstupná hala.
Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP. Autor: René Novysedlák
Nočný exteriér HaP.
Autor: René Novysedlák

Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária. Autor: René Novysedlák
Coudé ďalekohľad v kupole budovy planetária.
Autor: René Novysedlák
Hvezdáreň vlastní už z predchádzajúceho článku známy refraktor typu Coudé i niekoľko menších teleskopov. Pozorovatelia sa špecializujú najmä na fotosféru Slnka. Aj kvôli tomu má táto hvezdáreň najväčšiu zásobu dát z pozorovaní našej najbližšej hviezdy, ktoré sú pravidelne posielané do centrálnej európskej zberne výsledkov pozorovaní Slnka v Belgicku.

V Prešove sa však nepozoruje len cez deň. Návštevníci majú možnosť na vlastnej koži zažiť pozorovanie nočnej oblohy, ktoré hvezdáreň organizuje pravidelne (väčšinou každú druhú stredu). Na streche sa okrem kupoly s Coudé refraktorom nachádza aj priestor, kde sú pri pozorovaniach umiestnené ostatné ďalekohľady.

Súčasťou budovy je aj prednášková sieň s kapacitou takmer 100 ľudí. Využíva sa nielen na prednášky, ale aj na premietanie dokumentárnych filmov, či astronomických rozprávok pomocou výkonného Full HD dataprojektora.

Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom. Autor: René Novysedlák
Kruhová projekčná miestnosť planetária s projekčným prístrojom.
Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka). Autor: René Novysedlák
Projektor planetária (efektovka).
Autor: René Novysedlák
Ako vyčítame z názvu, v Prešove je možné prezrieť si nočnú oblohu aj cez deň. Aj keď len tú zmenšenú, umelú v planetáriu. Projektor ZKP-2 od firmy Zeiss dokáže zobraziť nočnú oblohu tak, ako ju vidíme z ktorejkoľvek časti povrchu Zeme. Technika dovoľuje zobraziť aj kométu, či rojové meteory. Návštevníci si môžu vybrať z množstva hudobných, či náučných programov pod umelou hviezdnou oblohou, ktoré sú vhodne doplnené diapozitívmi prehrávanými priamo na kupolu. Program si môže naraz pozrieť až 68 ľudí.

Hvezdáreň a planetárium v Prešove organizuje množstvo súťaží i iných akcií. Zo súťaží je to napríklad okresné kolo výtvarnej súťaže Vesmír očami detí, či okresné a krajské kolo vedomostnej súťaže Čo vieš o hviezdach (ČVOH). Traja najlepší účastníci krajského kola v každej kategórii potom postupujú do celoštátneho kola, ktoré sa koná v Žiari nad Hronom. V porote sa tam pravidelne objavuje aj vedúca popularizačno-vzdelávacieho oddelenia Hvezdárne a planetária v Prešove RNDr. Danica Jančušková.

Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan. Autor: René Novysedlák
Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan.
Autor: René Novysedlák
Prešovská hvezdáreň takisto pravidelne organizuje podujatia v rámci Medzinárodného dňa planetárií. Nechýba ani akcia ku dňu detí pod názvom Deň detí s astronómiou. V tomto a v minulom roku sa konalo aj Sústredenie pre najlepších účastníkov okresných kôl súťaže ČVOH (v Prešovskom kraji).

Prednášková sieň osvetlená s projekciou. Autor: René Novysedlák
Prednášková sieň osvetlená s projekciou.
Autor: René Novysedlák
Pri Hvezdárni a planetáriu funguje aj Prešovská odbočka Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied, ktorej som, mimochodom, tiež členom. Všetci členovia odbočky v Prešove sa pravidelne stretávajú na členských schôdzach a absolvujú spoločné exkurzie do iných astronomických inštitúcií.

Od roku 2003 je Hvezdáreň a planetárium v Prešove členom medzinárodného Združenia hvezdární a planetárií so sídlom v Prahe. (Toto združenie sa v roku 2010 transformovalo na Asociáciu hvezdární a planetárií so sídlom v Brne) V roku 2003 bola takisto pomenovaná jedna planétka menom Prešov. O význame tejto hvezdárne, a to nielen vedeckom, ale aj popularizačnom, svedčí aj to, že v roku 2008 slávila 60 výročie svojho založenia.

Tentokrát ma po Prešovskej hvezdárni sprevádzal samostatný odborný pracovník Mgr. Roman Tomčík, za čo mu veľmi pekne ďakujem.

Všetky ďalšie informácie týkajúce sa Hvezdárne a planetária v Prešove, planétky Prešov, ponuky programov, či otváracie hodiny sú uverejnené na stránke www.astropresov.sk. Taktiež túto inštitúciu nájdete aj na facebooku - www.facebook.com/hapvpresove.




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »