Úvodní strana  >  Články  >  Kosmonautika  >  60. výročí letu Gagarina - připomínkové akce

60. výročí letu Gagarina - připomínkové akce

Logo k 60. výročí letu Jurije Gagarina
Autor: Roskosmos

Dne 12. dubna 2021 uplyne 60 let od okamžiku, kdy lidé zpřetrhali okovy pozemské gravitace a člověk poprvé vzlétl do vesmíru. Přestože od té doby vzlétli do kosmu lidé více než tisíckrát, zůstane Jurij Alexejevič Gagarin navždy tím prvním, který nás do něj pozval. K významenému výročí startu prvního člověka do kosmu připravily různé instituce připomínkové akce. Čekají nás zajímavé online přenosy přímo v den výročí i další s kosmonautikou související aktivity v dalších dnech. Užijte si přenosy z Brna, Prahy, Tábora nebo Liberce.

Brno - Hvězdárna a planetárium Brno připravila akce v rámci Dnů jihomoravské kosmonautiky. Hlavním tahákem bude živý přenos na Českém rozhlasu Brno i na internetu. Vysílání proběhne 12. dubna od 10 do 12 hodin. Přenosem budou provázet mimo jiné Vladimír Remek a Tomáš Přibyl.

Praha - Planetum připravilo živý přenos - rekonstrukci historického letu kosmické lodi Vostok 1, která se stala prvním pilotovaným tělesem, jež obletělo naši planetu. V pondělí 12. dubna 2021 odstartuje v 18:00 z pražského planetária věrná replika kosmické lodi Vostok 1 s kosmonautem na palubě.

Liberec - Planetárium Science centra iQLANDIA připravilo na 12. dubna ve 20:00 premiéru videoklipu, který připomíná jak historické záběry, tak film Úsvit kosmického věku, který budete moci shlédnout ve zdejším planetáriu, až bude opět otevřeno. Následovat bude tradiční online přednáška Astronomické události a ve čtvrtek 15. dubna od 18:00 pak proběhne online přednáška Rok 2020 v astronomii a kosmonautice. Přednášet bude Martin Gembec.

Tábor - Městská knihovna Tábor připravila na středu 14. dubna od 18:00 přednášku Jurij Gagarin nás pozval do vesmíru v rámci cyklu Vesmírný Tábor 2021. Přednášet bude Milan Halousek.

Brno

Šedesát let člověka ve vesmíru nenechává chladnou ani Hvězdárnu a planetárium Brno. Od 8. do 12. dubna je pro vás připravena výstava na náměstí Svobody, on-line přednáška o novinkách z kosmonautiky, scénické čtení, vysílání minutu po minutě i návštěva Orchestru Gustava Broma s legendární písničkou Dobrý den, majore Gagarine.

Plakát akce Brno Space Days, Dnů jihomoravské kosmonautiky Autor: Hvězdárna a planetárium Brno
Plakát akce Brno Space Days, Dnů jihomoravské kosmonautiky
Autor: Hvězdárna a planetárium Brno

8. až 12. dubna
Výstava Člověk ve vesmíru (náměstí Svobody)

8. dubna v 19.00
Kosmonautické aktuality I/2021 s Dušanem Majerem ze serveru kosmonautix.cz (odkaz na on-line přenos)

9. dubna v 19.00
Stopařův průvodce po galaxii s Lukášem Hejlíkem a LiStOVáNí (odkaz na on-line přenos) – pozor, nebude uchováno v archivu

11. dubna ve 20.00
Premiéra pořadu Gagarin (odkaz na on-line záznam)

12. dubna 8.00 až 12.00
Dobrý den, majore Gagarine, s Tomášem Přibylem z Technického muzea v Brně a dalšími výjimečnými hosty – také na vlnách Českého rozhlasu Brno (odkaz na on-line přenos)

On-line přenosy naladíte na YouTube Hvězdárny a planetária Brno, vysílání 12. dubna dopoledne také na YouTube Českého rozhlasu Brno.

Praha

U příležitosti tohoto světového výročí připravilo Planetum rekonstrukci historického letu kosmické lodi Vostok 1, která se stala prvním pilotovaným tělesem, jež obletělo naši planetu.

Grafika k online přenosu První kosmonaut Autor: Planetum
Grafika k online přenosu První kosmonaut
Autor: Planetum

V pondělí 12. dubna 2021 odstartuje v 18:00 z pražského planetária věrná replika kosmické lodi Vostok 1 s kosmonautem na palubě.

Na rozdíl od ostatních světových muzeí se pražské planetárium po svém zpřístupnění veřejnosti stane jediným místem na světě, kde budou moci návštěvníci na vlastní kůži zažít pocit, s jakým se člověk vydal do vesmíru.

Průběh letu bude přenášen do řídicího střediska, v němž si o něm bude s Milanem Halouskem, předním odborníkem na kosmonautiku, povídat náš moderátor Jan Spratek.

Odkaz na online přenos 12. 4. 2021 od 18:00.

Liberec

iQPLANETÁRIUM nacházející se ve zdejším science centru iQLANDIA připravilo k 60. výročí letu prvního člověka do kosmu tři aktivity.

První je připomínkou, že let Jurije Gagarina můžete zažít také při shlédnutí animovaného filmu Úsvit kosmického věku, který jak věříme již zase brzy budete moci sledovat na netradiční projekční ploše sféry planetária. Pokusili jsme se přiblížit vám některé scény z tohoto filmu v kombinaci s historickými záběry z letu Jurije Gagarina. Video bude mít premiéru v pondělí 12. dubna ve 20:00. Odkaz na video.

Hned ve 20:05 začne pravidelný pondělní pořad Astronomické události - živě komentovaný přehled zajímavostí z astronomie a kosmonautiky. Odkaz na vysílání.

Rok 2020 v astronomii a kosmonautice, přednáška iQLPANETÁRIA Autor: iQLANDIA/Martin Gembec
Rok 2020 v astronomii a kosmonautice, přednáška iQLPANETÁRIA
Autor: iQLANDIA/Martin Gembec

Ve čtvrtek 15. dubna od 18:00 bude z planetária živě vysílána přednáška Rok 2020 v astronomii a kosmonautice. Jedná se o každoroční povídání Martina Gembece o tom, co jsme mohli pozorovat na obloze, co nejzajímavějšího se v astronomii událo a co přinesl výzkum Sluneční soustavy a kosmonautika v uplynulém roce. Přednáška slaví již desetileté výročí a poprvé bude vysílána živě. Odkaz na přednášku.

Tábor

Kosmický let Jurije Gagarina trval ve středu 12. dubna 1961 pouhých 108 minut, přesto se navždy zapsal do dějin lidstva. Co historickému okamžiku předcházelo a co po něm následovalo? Jaké byly osudy Gagarina a jeho následovníků? A jak to bylo s těmi, kteří údajně letěli do vesmíru již před Gagarinem? Krátký život prvního kosmonauta světa se uzavřel už v roce 1968. Jak to bylo s dodnes přesně neobjasněnými událostmi Gagarinovy tragické smrti? Opravdu zahynul při havárii vojenské stíhačky, nebo dodnes létá vesmírem, jak o tom polemizují některé konspirační teorie?

Přednášet bude Milan Halousek 14. dubna od 18:00 - odkaz na přenos (nebo na Facebooku).

 




O autorovi

Martin Gembec

Martin Gembec

Martin Gembec je český astrofotograf, popularizátor vědy a učitel informatiky na základní škole. Především je ale nadšeným vedoucím planetária v liberecké iQLANDII.

Narodil se v roce 1978 v České Lípě. Od čtení knih se dostal k pozorování a fotografování oblohy. Nad fotkami pak vyprávěl o vesmíru dospělým i dětem a u toho už zůstal.  Vystudoval učitelství na ZŠ a SŠ v oboru fyzika, geografie a informatika. Od roku 1999 popularizuje astronomii na vlastním webu. Je redaktorem kosmonautix.cz a zástupcem šéfredaktora astro.cz. Nejraději fotografuje noční krajinu a komety.

Od roku 2019 je vedoucím planetária v libereckém science centru iQLANDIA, kde se věnuje vzdělávání veřejnosti, pořádání akcí a popularizaci astronomie a kosmonautiky mezi mládeží i veřejností.

Štítky: Přednáška , Výročí, Gagarin


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »