Úvodní strana  >  Články  >  Kosmonautika  >  Pocta československé družici Magion-1

Pocta československé družici Magion-1

Před čtyřiceti roky se na cestu do vesmíru vydal Magion-1. Buďte u toho, když se zlehka dotkneme jeho úspěchu, a to společnou česko - slovenskou akcí 3. listopadu. První československá družice Magion-1 startovala 24. října 1978 z ruského kosmodromu Pleseck raketou Kosmos-3M spolu s družicí Interkosmos 18.

Tiskové prohlášení České astronomické společnosti číslo 250 z 26. 10. 2018

Cílem Magionu-1 byl výzkum nízkofrekvenčních elektromagnetických jevů v magnetosféře a ionosféře. Experiment skončil 10. září 1981, kdy družice shořela v zemské atmosféře. Začátkem listopadu se zlehka dotkneme úspěchu této historické mise kdy do stratosféry vypustíme sondu Magion 1S.

Magion-1S je spoločný projekt Hvězdárny a planetária Brno, Hvězdárny a planetária hl. m. Prahy a Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA). Štart unikátnej misie Magion-1S sa uskutoční v druhej polovici októbra, približně 40 rokov po tom čo sa do vesmíru pozrel originál a takmer presne na 100. výročie založenia Československej republiky. Touto misiou si tak chcú organizátori pripomenúť významné míľniky našej bývalej spoločnej republiky. Na palube sa bude nachádzať niekoľko zaujímavých experimentov a v súvislosti s týmto projektom je možné zapojiť sa aj do niekoľkých zaujímavých aktivít. Misia Magion-1S bude zároveň prvou spoločnou česko-slovenskou „družicou“ za posledných 30 rokov.

Štart Magion-1S sa v prípade priaznivých podmienok uskutoční 3. novembra 2018 v čase medzi 8:00 a 10:00 ráno z letiska Malé Bielice. 

109743.jpg

Magion-1S je maketa družice Magion-1 v měřítku 1:1. Na rozdíl od staršího bratra však ponese na své palubě moderní techniku, například kamerou. Bohužel, nepoletí do vesmíru, ale vydá se jen na jeho hranici, do stratosféry. Náš tým ji vypustí zavěšenu na velkém meteorologickém balonu, samotný let potrvá 4 až 5 hodin.” Uvedl Jiří Dušek, ředitel Hvězdárny a planetária Brno a člen Senátu Parlamentu České republiky.

O aké experimenty sa bude jednať priblížil Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity: “Tento let bude skutočne výnimočný. Sonda bude vysielať okrem svojej telemetrie aj známu znelku z rovnomennej československej televízne relácie pre deti Magion. Na palubu sondy sme taktiež umiestnili kamerový systém, ktorým chceme zaznamenať priebeh letu a senzorický systém na zaznamenávanie meteorologických veličín, ktorý pripravila žiačka základnej školy z Púchova, Rebeka Martináková. Okrem popularizačných aktivít a študentských projektov sme na palubu sondy umiestnili aj technológie, ktoré by v budúcnosti mohli letieť na spoločnom československom cubesate. Tieto technológie vyvinul tím inžinierov z projektu 1. slovenskej družice skCUBE.”

Priestor zapojiť sa má aj verejnosť. Okrem možnosti zúčastniť sa štartu a byť pri tejto historickej udalosti naživo je tu aj možnosť poslať správu “do vesmíru” prostredníctvom sondy Magion-1S. Stačí vyplniť špeciálny formulár na oficiálnych stránkach projektu - magion1.eu. Okrem správy, ktorá bude umiestnená na sonde, získajú všetci zapojení účastníci aj pekný certifikát.

109745.jpg

Pre tých, ktorí vlastnia rádiový prijímač a chceli by zachytávať špeciálne vysielanie zo sondy počas letu, budú zverejnené informácie na stránke hamradio.sk a kozmonautika.sk.

Tím, ktorý stojí za pripravovaným letom sondy Magion-1S pripravil aj malé prekvapenie. Na sonde sa totiž bude nachádzať aj pasažier - kozmonaut. Spoločnosť Igráček pre túto príležitosť pripravila špeciálnu limitovanú edíciu Igráčka-kozmonauta. Pokiaľ sa všetko podarí, kamery zachytia jeho pobyt vo vesmíre.

Živý prenos zo štartu a komentovaný priebeh letu bude možné sledovať na stránkach kozmonautika.sk a na facebook stránkach Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, Hvězdárny a planetária v Brně a dedikovanej udalosti s názvom “Magion se vrací - buďte u toho!”.

Vzkaz na palubu lze poslat přes stránky www.magion1.eu

Akci organizuje SOSA, Hvězdárna a planetárium Brno a Hvězdárna a planetárium hl. m. Prahy. Projekt osobně podporuje ministr dopravy České republiky Dan Ťok. Ve spolupráci s Ústavem fyziky atmosféry Akademie věd České republiky a Českou astronomickou společností. Mediálně podporuje kosmonautix.cz.

109746.jpg




O autorovi

Jiří Dušek

Jiří Dušek

Jiří Dušek (* 11. srpna 1971, Sušice) je český astronom a astrofyzik, ředitel brněnské hvězdárny. V Brně žije od svých tří let. O astronomii se zajímal od dětství, což vyústilo ve studium astrofyziky na Přírodovědecké fakultě Masarykovy univerzity. Dlouhodobě působí na Hvězdárně a planetáriu Brno, jejímž ředitelem se stal v roce 2008. Je autorem populárně naučných programů, které jsou v planetáriu promítány veřejnosti, a také různých publikací z oblasti astronomie. Je po něm pojmenována planetka (14054) Dušek.

Štítky: Hvězdárna a planetárium Brno


40. vesmírný týden 2024

40. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 30. 9. do 6. 10. 2024. Měsíc bude v novu. Večer je jen velmi nízko u obzoru Venuše, celou noc je viditelný Saturn, v druhé polovině noci Mars a Jupiter. Aktivita Slunce je spíše nízká. Na jižní obloze září pěkná kometa C/2023 A3 (Tsuchinshan-ATLAS) a slibuje moc hezkou podívanou v polovině října i od nás. K ISS se vydala kosmická loď Crew Dragon s dvoučlennou posádkou mise Crew 9. Dvě sedačky jsou volné pro astronauty z nepříliš úspěšné mise Starlineru.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Slunce

Titul Česká astrofotografie měsíce za srpen 2024 obdržel snímek „Slunce“, jehož autorem je Jakub Lieder.   Známe jej všichni. Ráno, zosobněné bohem Slunce Heliem, vyráží se svým spřežením od východu na západ a přináší Zemi blahodárné světlo. Na západě se jeho koně napojí a napasou a

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 63 Duch Kasiopeje

Asi 550 svetelných rokov od nás v súhvezdí Kasiopeja sa nachádza IC 63, ohromujúca a trochu strašidelná hmlovina. IC 63, známa aj ako Duch Kasiopeje, je formovaná žiarením blízkej nepredvídateľne premennej hviezdy Gamma Cassiopeiae, ktorá pomaly rozrušuje prízračný oblak prachu a plynu. Súhvezdie Kasiopeja, pomenované podľa márnotratnej kráľovnej v gréckej mytológii, vytvára na nočnej oblohe ľahko rozpoznateľný tvar písmena „W“. Centrálny bod súhvezdia W označuje dramatická hviezda s názvom Gamma Cassiopeiae. Pozoruhodná Gamma Cassiopeiae je modrobiela premenná hviezda typu subgiant, ktorú obklopuje plynný disk. Táto hviezda je 19-krát hmotnejšia a 65 000-krát jasnejšia ako naše Slnko. Taktiež rotuje neuveriteľnou rýchlosťou 1,6 milióna kilometrov za hodinu - viac ako 200-krát rýchlejšie ako naša materská hviezda. Táto zbesilá rotácia jej dodáva stlačený vzhľad. Rýchla rotácia spôsobuje výrony hmoty z hviezdy do okolitého disku. Táto strata hmoty súvisí s pozorovanými zmenami jasnosti. Žiarenie Gamma Cassiopeiae je také silné, že ovplyvňuje dokonca aj IC 63, niekedy prezývanú hmlovina duchov, ktorá leží niekoľko svetelných rokov od hviezdy. Farby v strašidelnej hmlovine ukazujú, ako hmlovinu ovplyvňuje silné žiarenie zo vzdialenej hviezdy. Vodík v IC 63 je bombardovaný ultrafialovým žiarením z hviezdy Gamma Cassiopeiae, čo spôsobuje, že jeho elektróny získavajú energiu, ktorú neskôr uvoľňujú ako vodíkové alfa žiarenie - na tomto obrázku viditeľné červenou farbou. Toto vodíkové alfa žiarenie robí z IC 63 emisnú hmlovinu, ale na tomto obrázku vidíme aj modré svetlo. Je to svetlo z Gama Cassiopeiae, ktoré sa odrazilo od prachových častíc v hmlovine, čo znamená, že IC 63 je tiež reflexná hmlovina. Táto farebná a prízračná hmlovina sa pomaly rozplýva pod vplyvom ultrafialového žiarenia z Gama Cassiopei. IC 63 však nie je jediným objektom pod vplyvom mohutnej hviezdy. Je súčasťou oveľa väčšej hmlovinovej oblasti obklopujúcej Gamma Cassiopeiae, ktorá na oblohe meria približne dva stupne - približne štyrikrát širšia ako Mesiac v splne. Táto oblasť je najlepšie viditeľná zo severnej pologule počas jesene a zimy. Hoci je vysoko na oblohe a z Európy je viditeľná po celý rok, je veľmi slabá, takže jej pozorovanie si vyžaduje pomerne veľký ďalekohľad a tmavú oblohu. Tento extrémne náročný objekt je naozaj veľká výzva pre techniku a aj spracovanie, hlavne kvôli jasnej hviezde gama Cas. Asi sa k nemu neskôr ešte vrátim počas dlhých zimných večerov... Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Optolong L-eNhance filter, FocusDream focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 204x180 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, 102x360 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C cez Optolong L-eNhance, master bias, 240 flats, master darks, master darkflats 27.8. až 21.9.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »