Úvodní strana  >  Články  >  Osobnosti  >  Zemřel skvělý teoretický fyzik Jiří Bičák

Zemřel skvělý teoretický fyzik Jiří Bičák

Prof. Jiří Bičák byl oceněn Nušlovou cenou pro rok 2017 za celoživotní přínos české astronomii.
Autor: David Malík.

Česká astronomická společnost s lítostí oznamuje, že 26. ledna 2024 nečekaně zemřel náš přední odborník v oblasti relativistické fyziky prof. RNDr. Jiří Bičák, DrSc., dr. h. c.

Jiří Bičák se narodil 7. ledna 1942 v Praze. V roce 1964 vystudoval teoretickou
fyziku na Matematicko-fyzikální fakultě Univerzity Karlovy a v roce 1968 obhájil
kandidátskou disertační práci. Zabýval se především teorií relativity. V roce
1971 po návratu z půlročního pobytu na Caltechu v USA ve skupině Kipa Thorna
začal přednášet obecnou teorii relativity s aplikacemi v relativistické
astrofyzice a kosmologii. Vedl řadu diplomových a doktorských prací a založil tak
v Praze školu relativistické fyziky, kterou dále rozvíjejí jeho studenti a
spolupracovníci. V roce 1982 se habilitoval, v roce 1991 se stal profesorem
teoretické fyziky a v letech 1986-2003 vedl Ústav teoretické fyziky Univerzity
Karlovy, kde působil až do konce svého života. Podílel se na organizační práci v
rámci Matematicko-fyzikální fakulty UK, např. v její vědecké radě, i na dalších
českých vysokých školách. Vedl řadu grantových projektů, které umožnily práci
mnoha jeho studentům.

Zároveň Jiří Bičák udržoval úzké kontakty a spolupráci s odborníky na
relativistickou fyziku po celém světě, v posledních letech zejména v britské
Cambridgi a německé Postupimi. Pracovní pobyty na význačných zahraničních
pracovištích a spolupráci s předními světovými odborníky zprostředkovával i svým
kolegům a žákům. Aktivně působil v Mezinárodní společnosti pro obecnou relativitu
a gravitaci a v letech 2007-2017 byl pomocným redaktorem časopisu General
Relativity and Gravitation. Organizoval nebo se podílel na organizaci řady
mezinárodních konferencí v oboru. Česká astronomická společnost mu za zásluhy v
oboru astrofyziky udělila v roce 2017 Nušlovu cenu.

Kromě původního výzkumu na hranicích různých oblastí teorie gravitace se prof.
Bičák věnoval také přehledovým a popularizačním pracím, např. o historii oboru.
Byl zakládajícím členem Učené společnosti a významnou osobností českého vědeckého
života. Jeho aktivity přesahovaly rámec vědy i do širšího kulturního a
společenského kontextu. Do svých přednášek zařazoval různá obohacení z oblasti
literatury a výtvarného umění. Oblíbená byla i jeho účast na hudebních produkcích
při společenských akcích jeho katedry.

Odchod Jiřího Bičáka je velkou ztrátou nejen pro široký okruh jeho studentů,
kolegů a přátel. Ve svém díle však po sobě zanechal odkaz, který se natrvalo
zapsal do historie oboru a bude inspirativní pro generace jeho nástupců.

Petr Hadrava, Zdeněk Stuchlík, Vladimír Karas




O autorovi

Štítky: Jiří Bičák


33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »