Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Aký je pôvod chladných škvŕn reliktného žiarenia?

Aký je pôvod chladných škvŕn reliktného žiarenia?

Mapa reliktného žiarenia
Autor: ESA and Durham University

Kozmické mikrovlnné pozadie (skrátene CMB) predstavuje relikt po Veľkom tresku (preto ho nazývame aj reliktné žiarenie). Pokrýva celú oblohu a prichádza zo všetkých smerov. Avšak – nie je homogénne. Pri teplote o 2,73 stupňov nad absolútnou nulou (alebo -270,43 stupňov Celzia) má CMB také anomálie akými sú aj studené škvrny. Tieto škvrny približne o 0,00015 stupňov chladnejšie ako ich okolie, boli doposiaľ chápané ako obrovská prázdnota s malým množstvom galaxií zamerajúce územie vo veľkosti miliárd svetelných rokov.

Vedci vedení postgraduálnym študentom Ruariom Mackenziem a profesorom Tomom Shanksom na Durham University's v Centre for Extragalactic Astronomy zverejnili výsledky svojich nových zistení  o chladných škvrnách v kozmickom pozadí v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. Chladné škvrny v mikrovlnnom žiarení kozmického pozadia stále ponechávali priestor pre rôzne exotické vysvetlenia akým je napríklad kolízia medzi vesmírami. Títo vedci si na škrvny poriadne posvietili.

Zrýchľujúca sa expanzia vesmíru spôsobuje, že tieto prázne miesta zanechávajú jemné červené posuvy vo svetle, ktoré preniká skrz integrovanému Sachs-Wilfowmu efektu. V prípade CMB to pozorujeme v podobe studených škvŕn. Vedci navrhovali, že veľmi veľké prázdne miesta v popredí mohli čiastočne odtlačiť do CMB studené miesta, avšak toto vysvetlenie zostávalo stále  predmetom sporov. Väčšina bádaní ohľadom pôvodu studených škvŕn odhadovala vzdialenosť galaxií pomocou farieb. Rozpínanie vesmíru spôsobuje, že vzdialenejšie galaxie majú svetlo posunuté do väčších vlnových dĺžok. Čím je galaxia vzdialenejšia, tým má vyšší červený posun. Meraním červených posunov galaxií je teda možné zistiť ich vzdialenosti. Avšak aj pri týchto meraniach máme dočinenia s vysokým stupňom neistoty.

Durhamský tím predstavil výsledky komplexného prieskumu červených posunov 7000 galaxií. Z tohto bádania usudzujú, že neexistuje žiaden dôkaz, že veľké prázdnoty, ktoré vidíme na obrázku CMB, by mohli byť vysvetlené studenými škvrnami. Namiesto toho ponúkajú iné vysvetlenie. Predpokladajú, že tieto chladné oblasti, o ktorých sa doposiaľ predpokladalo, že sa v nich žiadne galaxie nenachádzajú, sú rozdelené do menších častí, ktoré sú obklopené zhlukmi galaxií. Táto štruktúra "mydlových bublín" je podobná zvyšku vesmíru.

Podľa tejto skupiny vedcov nie je možné vysvetliť studené škvrny v rámci štandardnej kozmológie. Ak naozaj neexistujú veľké prázdne miesta bez galaxií, ktoré by mohli vysvetliť studené škvrny na CMB, simulácie štandardného modelu vesmíru dávajú šancu 1 z 50, že chladné škvrny vznikli náhodou. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Reliktní záření


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »