Účastníci soustředení. Autor: René Novysedlák2. ročník víkendového sústredenia pre najlepších účastníkov II. a III. kategórie okresných kôl súťaže Čo vieš o hviezdach v Prešovskom kraji sa konal v dňoch 6. - 8. mája 2011 na Hvezdárni a planetáriu v Prešove (HaP v Prešove) v rámci projektu Spoznaj vesmír v planetáriu podporovaného APVV, LPP-0014-09.
Účastníci a pořadatelé soustředení. Autor: René NovysedlákAj tento rok sme boli ubytovaní v Domove mládeže Alexandra Duchnoviča. Na sústredenie prišlo 18 astronómov - začiatočníkov zo siedmich okresov a dvaja externí lektori. Niektorí sme sa tejto akcie zúčastnili už vlani, no bolo tam i pár nových záujemcov o astronómiu.
Daniel Baluďanský přednáší o pohybu planet. Autor: René NovysedlákV piatok o 10.30 nás všetkých v planetáriu privítal riaditeľ HaP v Prešove PaedDr. Juraj Humeňanský. Sústredenie sme začali započúvaním sa do prekrásnej hudby írskej speváčky, ktorá vystupuje pod menom Enya. Hneď nato sme si pod vedením RNDr. Danice Jančuškovej (HaP v Prešove) precvičili orientáciu na oblohe a astronomické súradnice. Poobede nás už čakal Daniel Baluďanský (Hvezdáreň Roztoky) s prednáškou Pohyby planét. Keďže táto prednáška bola časovo náročná (ale aj veľmi poučná), nestihli sme už vopred naplánovaný program Letná obloha v planetáriu. Po Pohyboch planét ešte nasledoval Michal Maturkanič (AO Kolonické sedlo), ktorý hovoril o Gravitačnom biliarde a Gravitačných prakoch. O 20.00, hneď po večeri dostal svoju hodinu Mgr. Roman Tomčík (HaP v Prešove). Jeho prednáška Manuál pozorovateľa sa neminula svojmu účinku. Bola to príprava na nasledujúce pozorovanie. O chvíľu nás už súril Mgr. Peter Ivan (HaP v Prešove) slovami: "Nenaháňam vás, ale zapadne Mesiac, takže si švihnite!" Dostali sme protokoly, pauzáky a išlo sa na strechu k už pripraveným teleskopom. Najprv sme zakresľovali Mesiac do protokolu. Tu sa ukázali moje umelecké (ne)schopnosti, keď som nakreslil karikatúru nášho jediného prirodzeného satelitu. Počas celého večera, ale aj celého sústredenia nás zabával pán Michal Maturkanič hláškami typu: "Aha, ufóni opekajú!". Jedným z najväčších zážitkov pre mňa bolo pozorovanie pomocou Coudé refraktora s priemerom objektívu 150 mm a maximálnym zväčšením 375-krát, keď som zostal v kupole sám. Ďalej sme zakresľovali Saturnove prstence a jeho mesiac Titan do pauzákov. Použili sme "kudéčko". Počas noci sa nám ukázalo aj Iridium so zdanlivou magnitúdou -7m a pár lietadiel, o ktorých údaje nám zistil Mgr. Roman Tomčík pomocou internetu. Pred odchodom na ubytovňu sme si ešte urobili zopár fotiek pri ďalekohľadoch. Vtedy to pán Maturkanič "zabil" svojím polovtipom. Asi nebolo nikoho, kto by sa potom na fotke neusmieval.
Zakreslování prstneců Saturnu kontroluje Mgr. Peter Ivan. Autor: René NovysedlákNasledujúce ráno nás po raňajkách privítala doktorka Jančušková, tentokrát s výkladom o našej Galaxii. Tu sme sa dozvedeli veľké množstvo nových informácií z histórie Mliečnej cesty, o hmlovinách, či hviezdokopách. Tak prišiel na rad Michal Maturkanič so svojou prednáškou - Katastrofické scenáre pre planétu Zem. Na jeho prednášky sa ja osobne veľmi teším a nesklamal ma ani tentoraz. Počas jeho interpretácie sme sa dozvedeli, aké sú možnosti ohrozenia našej planéty. Je ich dosť, no báť sa vraj nemusíme. Popoludní nás Renáta Kolivošková (HaP v Prešove) vzala na exkurziu do Slovenského technického múzea Solivar a potom na vežu Konkatedrály sv. Mikuláša vysokú 71 metrov, kde sme si mohli vychutnať pohľad na mesto Prešov z vtáčej perspektívy. Po výbornej večeri a prebratí balíčkov "nočera" nás Mgr. Peter Ivan štyrikrát netradične previedol Slnečnou sústavou. Keďže nám dnes počasie nevyšlo, pozreli sme si hokejový zápas Česko - Slovensko (môj ďalší nezabudnuteľný zážitok). Niektorí z nás síce po treťom góle zaspali, ale my ostatní, ktorí sme vydržali, sme si mohli vychutnať super atmosféru. V planetáriu sme potom ešte videli plánovaný program Letná obloha. Po krátkej rozlúčke s našimi možno budúcimi kolegami z HaP v Prešove sme sa pobrali na internát. Bola nedeľa 0.10 h. Na druhý deň, teda už tento deň, sa po raňajkách každý zbalil a určite s krásnymi spomienkami odišiel domov.
Hvezdáreň a planetárium v Prešove si dlhodobo zachováva svoju vysokú úroveň a aj takýmito podujatiami pomáha popularizovať astronómiu medzi mládežou. Som rád, že som mohol byť súčasťou tejto akcie a dúfam, že sa aj budúci rok podarí zorganizovať niečo podobné.
Na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave tohto sústredenia. Ďakujem!
Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 23. 3. do 29. 3. 2026. Měsíc bude v první čtvrti, projde kolem Jupiteru a na konci týdně zakryje hvězdu Regulus. Večer je už dobře vidět Venuše, Jupiter a Uran. Ráno je extrémně nízko Merkur. Aktivita Slunce byla lehce zvýšená, ale polární záři zatím zakryly mraky. Večer sledujeme zajímavou kometu MAPS, ráno rychle zjasňující R3 PanSTARRS. NASA nechala vyvézt raketu SLS a proběhnou přípravy na pokus o start mise Artemis II 1. dubna. Testuje se nová verze nosiče Super Heavy. K ISS vyrazil nákladní Progress MS-33 z opravené rampy na Bajkonuru. V noci na neděli se posouvá čas o hodinu napřed na letní (SELČ). Před dvaceti lety se začala psát historie nejúspěšnější kosmické firmy SpaceX.
Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“
Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.
Messier 81 (M81, Bodeho galaxia) je výrazná špirálová galaxia v súhvezdí Veľká medvedica, vzdialená približne 12 miliónov svetelných rokov. Patrí medzi najväčšie galaxie skupiny M81 a je obľúbeným cieľom profesionálnych aj amatérskych astronómov. V jej jadre sa nachádza aktívna oblasť so supermasívnou čiernou dierou. M81 objavil Johann Elert Bode v roku 1774, neskôr ju do svojho katalógu zaradil aj Charles Messier. Galaxia je dobre pozorovateľná menšími ďalekohľadmi a najvhodnejšie obdobie na jej pozorovanie pripadá na jar. Jej špirálne ramená obsahujú medzihviezdny prach a oblasti tvorby nových hviezd. M81 gravitačne ovplyvňuje susedné galaxie M82 a NGC 3077, pričom ich vzájomné interakcie deformovali rozloženie plynu v celej skupine.
Messier 82 (M82, Cigarová galaxia) je nepravidelná až silne narušená galaxia v tom istom súhvezdí, taktiež vzdialená asi 12 miliónov svetelných rokov. Je známa mimoriadne intenzívnou tvorbou hviezd, preto patrí medzi typické hviezdotvorné galaxie. Jej vysoká aktivita je dôsledkom gravitačného pôsobenia susednej galaxie M81, ktoré v minulosti vyvolalo mohutné hviezdotvorné epizódy. M82 je približne päťkrát žiarivejšia než naša Galaxia a jej centrálna oblasť svieti mimoriadne intenzívne. Objavená bola rovnako v roku 1774 Johannom Elertom Bodem. Neskôr sa ukázalo, že napriek svojmu pretiahnutému vzhľadu obsahuje aj špirálnu štruktúru, ktorú bolo možné odhaliť najmä v infračervenom žiarení. M82 je jednou z najzaujímavejších galaxií severnej oblohy a spolu s M81 tvorí veľmi známy a fotogenický pár.
LRGB+Ha+NIR verzia
Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system).
Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop
Lights 186x180sec. R, 164x180sec. G, 177x180sec. B, 508x120sec. L, 140x600sec Halpha, 140x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats
Gain 150, Offset 300.
2.1. až 16.3.2026
Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4