Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Memorandum o spolupráci ČAS a SAS pri SAV

Memorandum o spolupráci ČAS a SAS pri SAV

Podpis memoranda o spolupráci ČAS a SAS na sjezdu ČAS 18. 9. 2021
Autor: Petr Sobotka

Petr Heinzel – predseda Českej astronomickej spoločnosti (ČAS) a Rudolf Gális – predseda Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAS pri SAV) podpísali memoradum o spoluprácii ČAS a SAS pri SAV. Akt slávnostného podpísania sa uskutočnil v rámci 21. zjazdu ČAS, ktorý sa konal dňa 18. septembra 2021 v Prahe.

Astronomické dianie v Českej republike sa už tradične deje pod záštitou ČAS, na Slovensku túto úlohu plní SAS pri SAV. Nie je preto prekvapením, že na úrovni členov odborných sekcií sa už mnoho rokov rozvíja úspešná spolupráca oboch astronomických spoločnosti. Možno spomenúť napríklad spoločné aktivity v oblasti ochrany pred svetelným znečistením. Výsledkom tejto činnosti bolo aj zriadenie Beskydskej oblasti tmavej oblohy, ktorá sa rozkladá na území Česka a Slovenska a v roku 2013 to bola len druhá medzinárodná oblasť tmavej oblohy na svete. Vedenia ČAS a SAS pri SAV sa dohodli, že tejto plodnej spolupráci dajú aj formálny rámec v podobe memoranda o spolupráci. Cieľom memoranda, ktorého slávnostné podpísanie sa uskutočnilo v rámci 21. zjazdu ČAS dňa 18. septembra 2021 v Prahe, však nie je len formalizovať vzájomné vzťahy medzi našimi astronomickými spoločnosťami, ale tiež posunúť našu spoluprácu na vyššiu úroveň.

Ako sa uvádza v memorande, ktoré podpísali predsedovia astronomických spoločností Peter Heinzel Rudolf Gális, konajúc v rámci svojich stanov a ďalších organizačných ustanovení, uznávajúc dôležitosť vytvorenia vhodných podmienok pre vzájomnú spoluprácu vo vedeckovýskumnej, odbornej, vzdelávacej, popularizačnej oblasti, ako aj pri výmene informácií, skúseností a najlepšej praxe sa ČAS a SAS pri SAV dohodli na vzájomnej spolupráci, ktorá bude zahŕňať najmä tieto oblasti:

  • vytvorenie vhodných podmienok, ktoré členom oboch strán memoranda umožnia spoločne sa podieľať na vedeckovýskumnej a odbornej činnosti (napr. v oblasti výskumu vesmíru, histórie astronómie, ochrany pred svetelným znečistením), ako aj na vzdelávacej, popularizačnej a publikačnej činnosti,
  • prípravu a organizáciu spoločných odborných a vzdelávacích aktivít: konferencií (napr. konferencie mladých astronómov), odborných seminárov, workshopov, pozorovacích kampaní (napr. premenných hviezd, slnečnej a hviezdnej aktivity) a expedícií (napr. za významnými astronomickými úkazmi) v oblastiach záujmu oboch strán memoranda,
  • zdieľanie (online) konferencií, seminárov a prednášok, ako aj vzájomné pozývanie členov na podujatia organizované jednotlivými stranami memoranda,
  • vzájomnú podporu, ako aj prípravu a organizáciu spoločných vedeckovýskumných, odborných, vzdelávacích a popularizačných projektov, ktoré budú predmetom záujmu oboch strán memoranda,
  • organizovanie spoločných pracovných stretnutí a konzultácií k riešeniu aktuálnych problémov v oblastiach záujmu oboch strán memoranda a za účelom koordinácie ďalšieho spoločného postupu.

Príprava a organizácia spoločných podujatí, napr. konferencie mladých astronómov, konferencie venovanej histórii astronómie alebo podujatia k 100. výročiu vstupu Československa do Medzinárodnej astronomickej únie, budú prvé konkrétne kroky k naplneniu cieľov memoranda o spolupráci ČAS a SAS pri SAV. O podrobnostiach budeme členov našich spoločností informovať v najbližšom čase.

prof. RNDr. Petr Heinzel, DrSc.
predseda ČAS

doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.
predseda SAS pri SAV



Převzato: Slovenská astronomická společnost



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Česká astronomická společnost, Memorandum


36. vesmírný týden 2025

36. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 9. do 7. 9. 2025. Měsíc bude v neděli v úplňku a 7. 9. nastane úplné zatmění Měsíce. Planety se dají pozorovat na ranní obloze, Saturn už celou noc. Slunce je aktivní a nastala erupce, po které nelze vyloučit slabší polární záři. Nejsilnější nosič současnosti Super Heavy úspěšně vynesl loď Starship, která následně úspěšně přečkala ohnivé peklo a dosedla na plánovaném místě v oceánu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC7293 Helix

The “Snail,” or NGC 7293—the Helix Nebula—is the nearest and also the brightest planetary nebula, located in the constellation Aquarius. It ranks among the best-known planetary nebulae. The Snail Nebula is approximately 650 light-years from Earth. It formed about 25,000 years ago and is expanding at a velocity of 24 km/s. Thanks to its brightness of magnitude 7.3 and an apparent diameter of roughly 15 arcminutes, it is easy to observe with a telescope (or binoculars). It is also a very rewarding target for amateur observations. It is our nearest and, despite the NGC designation, the brightest planetary nebula in the sky. It is also the most extensive nebula in the sky, which is actually a drawback: despite its high total magnitude, its surface brightness is low. For this reason it was not discovered by Herschel and does not appear in Messier’s catalogue. Its true diameter is about 1.5 light-years, and it formed about 25,000 years ago when the progenitor star shed the outer layers of its atmosphere. The stellar core has become a white dwarf with a surface temperature of 130,000 °C and an apparent magnitude of 13.3. Owing to its high temperature, its radiation is predominantly ultraviolet and it can be seen only with a large telescope. The white dwarf illuminates its ejected envelopes—the nebula itself—which is expanding at 24 km/s. Once, this nebula was a star similar to our Sun—the view into the Helix Nebula reveals our very distant future. Within this nebula, as in many others, there are peculiar structures called cometary knots. They were first observed in 1996 in the Helix Nebula. They resemble comets in appearance but are incomparably larger: their heads alone reach twice the size of the Solar System, and their tails, pointing radially away from the central star, are up to 100 times the Solar System’s diameter. They expand at 10 km/s. Although they have nothing to do with real comets, part of their material may have originated in the progenitor star’s Oort cloud, which evaporated in the final stage of its evolution. These remarkable structures likely arose when a later, hotter shell ejected by the star ploughed into an earlier, cooler shell. The collision fragmented the shells into pieces, creating comet-like forms. It is possible that dust particles within the cometary knots gradually stick together to form compact icy bodies similar to Pluto. Equipment: SkyWatcher NEQ6 Pro, GSO Newtonian astrograph 200/800 (200/600 f/3), Starizona Nexus 0.75× coma corrector, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filters, Gemini EAF focuser, guiding via TS off-axis guider + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automated backyard observatory with my own OCS (Observatory Control System). Software: NINA, Astro Pixel Processor, GraXpert, PixInsight, Adobe Photoshop Lights: 48×180 s R, 43×180 s G, 49×180 s B, 76×120 s L, 153×360 s H-alpha, 24×900 s OIII; master bias, flats, master darks, master dark flats Gain 150, Offset 300. July 24 to August 30, 2025 Belá nad Cirochou, northeastern Slovakia, Bortle 4

Další informace »