Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Memorandum o spolupráci ČAS a SAS pri SAV

Memorandum o spolupráci ČAS a SAS pri SAV

Podpis memoranda o spolupráci ČAS a SAS na sjezdu ČAS 18. 9. 2021
Autor: Petr Sobotka

Petr Heinzel – predseda Českej astronomickej spoločnosti (ČAS) a Rudolf Gális – predseda Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAS pri SAV) podpísali memoradum o spoluprácii ČAS a SAS pri SAV. Akt slávnostného podpísania sa uskutočnil v rámci 21. zjazdu ČAS, ktorý sa konal dňa 18. septembra 2021 v Prahe.

Astronomické dianie v Českej republike sa už tradične deje pod záštitou ČAS, na Slovensku túto úlohu plní SAS pri SAV. Nie je preto prekvapením, že na úrovni členov odborných sekcií sa už mnoho rokov rozvíja úspešná spolupráca oboch astronomických spoločnosti. Možno spomenúť napríklad spoločné aktivity v oblasti ochrany pred svetelným znečistením. Výsledkom tejto činnosti bolo aj zriadenie Beskydskej oblasti tmavej oblohy, ktorá sa rozkladá na území Česka a Slovenska a v roku 2013 to bola len druhá medzinárodná oblasť tmavej oblohy na svete. Vedenia ČAS a SAS pri SAV sa dohodli, že tejto plodnej spolupráci dajú aj formálny rámec v podobe memoranda o spolupráci. Cieľom memoranda, ktorého slávnostné podpísanie sa uskutočnilo v rámci 21. zjazdu ČAS dňa 18. septembra 2021 v Prahe, však nie je len formalizovať vzájomné vzťahy medzi našimi astronomickými spoločnosťami, ale tiež posunúť našu spoluprácu na vyššiu úroveň.

Ako sa uvádza v memorande, ktoré podpísali predsedovia astronomických spoločností Peter Heinzel Rudolf Gális, konajúc v rámci svojich stanov a ďalších organizačných ustanovení, uznávajúc dôležitosť vytvorenia vhodných podmienok pre vzájomnú spoluprácu vo vedeckovýskumnej, odbornej, vzdelávacej, popularizačnej oblasti, ako aj pri výmene informácií, skúseností a najlepšej praxe sa ČAS a SAS pri SAV dohodli na vzájomnej spolupráci, ktorá bude zahŕňať najmä tieto oblasti:

  • vytvorenie vhodných podmienok, ktoré členom oboch strán memoranda umožnia spoločne sa podieľať na vedeckovýskumnej a odbornej činnosti (napr. v oblasti výskumu vesmíru, histórie astronómie, ochrany pred svetelným znečistením), ako aj na vzdelávacej, popularizačnej a publikačnej činnosti,
  • prípravu a organizáciu spoločných odborných a vzdelávacích aktivít: konferencií (napr. konferencie mladých astronómov), odborných seminárov, workshopov, pozorovacích kampaní (napr. premenných hviezd, slnečnej a hviezdnej aktivity) a expedícií (napr. za významnými astronomickými úkazmi) v oblastiach záujmu oboch strán memoranda,
  • zdieľanie (online) konferencií, seminárov a prednášok, ako aj vzájomné pozývanie členov na podujatia organizované jednotlivými stranami memoranda,
  • vzájomnú podporu, ako aj prípravu a organizáciu spoločných vedeckovýskumných, odborných, vzdelávacích a popularizačných projektov, ktoré budú predmetom záujmu oboch strán memoranda,
  • organizovanie spoločných pracovných stretnutí a konzultácií k riešeniu aktuálnych problémov v oblastiach záujmu oboch strán memoranda a za účelom koordinácie ďalšieho spoločného postupu.

Príprava a organizácia spoločných podujatí, napr. konferencie mladých astronómov, konferencie venovanej histórii astronómie alebo podujatia k 100. výročiu vstupu Československa do Medzinárodnej astronomickej únie, budú prvé konkrétne kroky k naplneniu cieľov memoranda o spolupráci ČAS a SAS pri SAV. O podrobnostiach budeme členov našich spoločností informovať v najbližšom čase.

prof. RNDr. Petr Heinzel, DrSc.
predseda ČAS

doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.
predseda SAS pri SAV



Převzato: Slovenská astronomická společnost



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Česká astronomická společnost, Memorandum


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »