Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Pohádka do vánoční nálady: Ako pavúčikov vesmír zachránil farby

Pohádka do vánoční nálady: Ako pavúčikov vesmír zachránil farby

Barvy pavoučkovy síťky.
Autor: Daniela Rapavá.

Tak jako včera, i dnes vám přinášíme ždibek pohádkové nálady poněkud netradiční prezentací fantastické fotografické tvorby slovenské fotografky Daniely Rapavé. V článku „Ako pavúčikov vesmír zachránil farby“ se podíváme do zákulisí záběru jedné pavučiny. A opět v pohádkovém duchu. Krásné vánoční svátky!

Nebola už zima a nebola ešte ani jar a prázdnym parkom s holými stromami blúdili len osamelé duše . V tých šedých dňoch bezvládia, keď všetko spalo a farby sa stratili nevedno kam a slniečko len sem - tam vykuklo, aby pošteklilo ten zakliaty svet svojimi tenučkými dlhými prstami, stala sa prečudesná vec. 

Jeho kostrbaté pršteky po dlhej zime natrafili aj na malilinkého pavúčika, driemajúceho v korune stromu. 

Ó, to je príjemné,“ otvoril jedno očko, potom druhé, zívol  a otáčal svoje tučné guľaté bruško k slnku.  

Ulovíme si viac toho tepla a svetla,“ pomyslel si, a ako správny lovec, začal tkať veľkú sivú hustú sieťku. Zo zadočka púšťal hodvábne vlákno a malinkými nožičkami prepletal  rýchlo dookola ako bežec na pretekoch. Keď bol spokojný, že bola dosť veľká, skontroloval ešte  upevnenie medzi konárikmi, ľahol si do stredu a troška unavený a zadychčaný čakal. Jeho záclonka visela, ako veľká pasca na svetlo  a on ešte netušil, čo sa stane.  

Zrazu sa papršlekové pršteky svetla začali dečky jemne dotýkať, ohýbať sa na jej jemných vláknach  s drobulinkými uzlíkmi. Svetlo sa rozložilo do vejára žiarivých farieb. Modrá, zelenkavá cyklámenovo  ružová, oranžová, všetky sa ligotali vo vzduchu, ako malý ohňostroj v pavúčej galaxii. 

Fíha,“ zhíkol užasnutý pavúčik.  

Difrakce na pavučince. Autor: Daniela Rapavá.
Difrakce na pavučince.
Autor: Daniela Rapavá.
Aaaaaach...“ ozval sa vetrík spoza stromu, „to je ale nádhera“. A od radosti si silno do nej fúkol.  A to  len vtedy začal ten skutočne najdivší tanec svetla. Farby sa začali meniť z modrej na zelenú a ružovú  a oranžovú a blikali ako na veľkej diskotéke a vetrík jojkal a achkal od nadšenia. Len pavúčik sa veľmi  zľakol, lebo skoro zo siete vypadol.  

Óó, vetrík, čo robíš, však mi ju celú roztrháš, fúkaj len  jemne, prosím.“ A obaja pozerali na ten zázrak v nemom úžase. Dečka sa už len jemne vlnila, vetrík na nej hral ako na  harfe a vychádzali z nej najkrajšie farebné tóny, aké mohli zažiť. 

Ó,“ pomyslel si pavúčik, mám najkrajšiu farebnú hojdačku, čo spieva farbami ako to najlepšie CD.“ 

A tak ho v nej vetrík  tíško kolísal a on sníval. A nevedel, že jeho farebná záclonka svieti všetkým do  ďaleka a šedivá ničota sa pomaly stráca. Ďalší a ďalší pavúčikovia začali pliesť svoje galaktické siete a po  stromoch sa rozžiarilo mnoho farebných závesov a duše v parku už neboli osamelé. A tak pavúčik  zachránil svojím vesmírom farby a priniesol svetlo mnohým a ani o tom nevedel a možno ste o tom  nevedeli ani vy. 

O autorce

RNDr. Daniela Rapavá (*1956, Komárno, Slovensko) je světově uznávaná slovenská fotografka, zaměřující se zejména na optické jevy na bublinách a vrstvách zamrzlých kapalin. Vystudovala jadernou fyziky na Matematicko-fyzikální fakultě UK v Bratislavě a poté postgraduální studium z astronomie. Pracovala na geofyzikální observatoři SAV v Hurbanově, od roku 1983 na hvězdárně v Rimavské Sobotě. Věnovala se odborným pozorováním Slunce, zatmění, meteorů a pozičním měření, ale hlavně popularizaci astronomie, přírodních věd i ekologické výchově. Je kurátorkou výtvarné výstavy Vesmír očima dětí.

Jejím koníčkem byla vždy fotografie, zejména makro, zpočátku živá příroda, později i fyzikální fotografie, zaměřená převážně na světlo a jeho projevy, zobrazení v kapkách, bublinách, barevné interference i jevy v polarizovaném světle na dvojlomných materiálech (led, plast, celofán), difrakce na pavučině, na některých běžných chemických látkách v polarizovaném světle a vždy ji fascinovaly zmrazené bubliny. Výstava těchto fotografií s názvem Tajemství světla a vody byla průběžně doplňována, pravidelně instalována v Kongresovém centru SAV v Smolenicích jako součást seminářů pro učitele fyziky i putovní po Slovensku. Výstava Kouzlení se světlem byla instalována na MFF UK V Praze.

Daniela byla mnohokrát za svou unikátní fotografickou tvorbu oceněna v tuzemsku i v zahraničí. Publikovala na prestižních stránkách (Optics Picture of the Day, Earth Science Picture of the Day, Spaceweather, 1xcom), odkud její snímky přebírají další servery a vydavatelé. Její snímky tak zdobí mimo mnohá další periodika i časopis National Geographic. Kromě fyzikální fotografie se věnuje také volné tvorbě (imprese, kreativní foto a psaní) i společným výstavám se žáky. Její fotografie naleznete na danielaphoto.webnode.sk/.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Daniela Rapavá - Fotogalerie a osobní stránka



O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Pohádka, Vánoce


20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 3

Messier 3, známa aj ako M3 alebo NGC 5272, je výrazná guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 33 000 svetelných rokov a patrí medzi najväčšie a najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy. Odhaduje sa, že obsahuje približne 500 000 hviezd. Objavil ju Charles Messier 3. mája 1764. Bola to vôbec prvá hmlovina v Messierovom katalógu, ktorú objavil samotný Messier. Spočiatku ju považoval za hmlistý objekt bez hviezd. Až William Herschel okolo roku 1784 rozlíšil jej hviezdnu povahu a ukázal, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M3 patrí medzi najlepšie preskúmané guľové hviezdokopy. Mimoriadne zaujímavá je najmä veľkým počtom premenných hviezd. Dnes ich v nej poznáme viac než 270, čo je najviac zo všetkých známych guľových hviezdokôp. Významnú časť tvoria premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré astronómovia využívajú aj ako dôležité indikátory vzdialeností vo vesmíre. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 11,4 miliardy rokov, takže ide o veľmi starý objekt pochádzajúci z raných období vývoja našej Galaxie. M3 sa nachádza ďaleko nad rovinou Mliečnej cesty, približne 31 600 svetelných rokov, a zároveň asi 38 800 svetelných rokov od jej stredu. Je teda pomerne izolovaným členom galaktického hala. Na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 6,2 magnitúdy, takže za veľmi tmavej oblohy môže byť na hranici viditeľnosti voľným okom. V menšom ďalekohľade sa javí ako jemný hmlistý obláčik, no väčší ďalekohľad alebo astrofotografia odhalí jej skutočnú štruktúru – jasné a husté jadro obklopené tisíckami slabších hviezd. Práve vďaka tejto bohatej hviezdnej populácii je Messier 3 často považovaná za jednu z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy, hneď po známej M13 v Herkulovi. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie ???? Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 121x60sec. R, 105x60sec. G, 110x60sec. B, 180x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.4. až 1.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »