Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Sonda New Horizons merala jas vesmíru

Sonda New Horizons merala jas vesmíru

Vedci našli spôsob ako merať jas galaxií vo vesmíre. Vďaka sonde New Horizonts.
Autor: NASA/ESAvia Getty Images

Obrázky zachytené sondou New Horizons (NASA) poskytli vedcom neočakávaný nástroj na meranie jasu všetkých galaxií vo vesmíre. Uviedol to Rochester Institute of Technology researcher v článku Measurement of the Cosmic Optical Background using the Long Range Reconnaissance Imager on New Horizons publikovanom v časopise Nature Communications.

Vedúci autor Michael Zemcov použil archívne údaje z prístroja na palube New Horizons - the Long Range Reconnaissance Imager, skrátene LORRI – na meranie viditeľného svetla z iných galaxií. Svetlo, ktoré svieti za Mliečnu dráhu, je známe ako kozmické optické pozadie. Zemcovove zistenia poskytujú hornú hranicu množstva svetla v tomto pozadí.

Určenie toho, koľko svetla pochádza zo všetkých galaxií mimo našu, bolo výzvou astrofyziky. Svetlo z kozmického optického pozadia dokáže odhaliť počet a umiestnenie hviezd, ako aj to ako galaxie fungujú a poskytnúť nám prehľad o zvláštnej povahe exotických fyzikálnych procesov, ako je napríklad svetlo, ktoré môže vzniknúť pri rozpade tmavej hmoty. (Tmavá hmota je neviditeľná látka, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje 85 percent hmoty vo vesmíre.)

Čo momentálne vidíme je, že optické pozadie je v plnom súlade so svetlom z galaxií a nevidíme potrebu dodatočne pridaného jasu, zatiaľ čo predchádzajúce merania si ich vyžadovali. To je dôkazom toho, že tento druh merania je možný z vonkajšej strany Slnečnej sústavy a že LORRI je toho schopný. Slabé svetlo zo vzdialených galaxií je ťažké vidieť z vnútra Slnečnej sústavy, pretože nám v tom zabraňuje slnečné svetlo, ktoré sa odráža od medziplanetárneho prachu vo vnútornej časti Slnečnej sústavy.

Kozmický prach je tvorený malými prachovými časticami a drobnými fragmentami, ktoré sa časom presúvali z vonkajšej oblasti Slnečnej sústavy smerom k Slnku. Vedci, ktorí začínajú experimentovať s raketami a satelitmi, musia brať do úvahy, že  prach spôsobuje, že atmosféra Zeme je oveľa jasnejšia ako kozmické optické pozadie.

Hoci NASA posiela svoje misie aj mimo Slnečnú sústavu, zvyčajne ide o misie zamerané na planéty, a nástroje na palube sú určené na to, aby sa na ne pozreli, nie na astrofyzikálne merania. Zemcovova metóda sa vracia k prvým misiám NASA –  Pioneer 10 a 11 v roku 1972 a 1974. Detektory svetla na prístrojoch merali jasnosť objektov mimo Mliečnu dráhu a urobili prvé meranie kozmického optického pozadia.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Galaxie, New Horizons (Pluto-Kuiper Express), New horizons


48. vesmírný týden 2021

48. vesmírný týden 2021

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 29. 11. do 5. 12. 2021. Měsíc bude v novu a je vidět na ranní obloze, obtížně i s planetou Mars. Před svítáním bude nejlépe pozorovatelná poměrně jasná kometa C/2021 A1 (Leonard), která 3. 12. projde kolem kulové hvězdokupy M3. Večerní obloha nabízí pětici planet, tři z nich viditelné pouhým okem – Venuši, Jupiter a Saturn. Aktivita Slunce je nízká, ale mohli jsme pozorovat CME a Merkur. Na cestě k planetce je sonda DART. Země poskytla svou pohybovou energii sondě Solar Orbiter, která se kolem ní prosmýkla skrz nebezpečné zóny družic a trosek. Před 200 lety se narodil Wilhelm Tempel, jehož jméno nese řada komet.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

IFN v souhvězdí Andromedy (11h 20min)

Titul Česká astrofotografie měsíce za říjen 2021 obdržel snímek „IFN v souhvězdí Andromedy", jehož autorem je Martin Vyhlídal     Souhvězdí Andromedy je pravděpodobně jednou z nejčastěji fotografovaných oblastí naší noční oblohy. Díky tomu, že se v něm nachází nejjasnější ze

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Východní mlhovina Řasy

HaOIII paleta východní části mlhoviny Řasy 20x300s Ha (Baader 7nm) 28x300s OIII (Baader 6nm) Gain 1600, Offset 25, bin 1x1 QHY 294MM Pro, EQ6R, SW 200/800, ZWO EAF, Baader Ha, OIII

Další informace »