Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  228. míting AAS: Tlačová konferencia o novej detekcii gravitačných vĺn

228. míting AAS: Tlačová konferencia o novej detekcii gravitačných vĺn

Prednáška Gabriely Gonzáles o gravitačných vlnách, ich detekcií a novej detekcii GW151226 z Vianoc 2015.
Autor: Michal Zajaček.

Až do 16. júna sa konala v San Diegu konferencia Americkej Astronomickej spoločnosti (AAS). Bol to už v poradí jej 228. míting. Konferencie AAS sa spravidla konajú dvakrát do roka – v zime a v lete, pričom v priebehu roka sú organizované aj menšie workshopy jednotlivých oddelení AAS. Pri tomto júnovom mítingu bola jednou z hlavných tém detekcia gravitačných vĺn.

Program sekcie o Mliečnej dráhe a trpasličích galaxiách. Autor: Michal Zajaček
Program sekcie o Mliečnej dráhe a trpasličích galaxiách.
Autor: Michal Zajaček
Program 228. meetingu AAS  bol veľmi pestrý a zahŕňal mnohé oblasti súčasnej astrofyziky: prednášky sa týkajú noviniek v oblasti slnečnej sústavy, centra Galaxie, až po kozmológiu, nevynímajúc aj astronomické prístroje, detektory a optiku. Konferencie v San Diegu som sa zúčastnil vďaka podpore Univerzity v Kolíne nad Rýnom a Astronomického ústavu Akadémie vied Českej Republiky. Výstúpil som s prednáškou o vlastnostiach a pôvode objektov s infračerveným excesom, ktoré sa práve intenzívne pozorujú a študujú v Galaktickom centre, najmä známy objekt G2, ktoré sa v roku 2014 priblížil k supermasívnej čiernej diere na vzdialenosť len približne 150 astronomických jednotiek a tento „prelet“ prežil. V rámci posterovej časti AAS som prezentoval projekt o neutronových hviezdach v centrálnych častiach našej Galaxie, čo je takisto perspektívna téma a otvorený problém, nakoľko sa podarilo v centrálnej časti našej Galaxie detekovať len jeden magnetar, napriek intenzívnym snahám a meraniam pomocou viacerých rádioteleskopov.

Zaujímavým bodom pragramu bola tlačová konferencia LIGO programu na detekciu gravitačných vĺn, ktorá sa konala 15. júna v hoteli Hilton Bayfront. Vystúpili počas nej Gabriela González, David Reitze (LIGO) a Fulvio Ricci (Virgo, Taliansko). Hlavným obsahom správy bola detekcia a potvrdenie novej udalosti GW151226, pri ktorej boli zachytené gravitačné vlny na štatisticky významnej úrovni. Treba podotknúť, že táto udalosť bola o niečo menej výrazná – nie je možné ju zachytiť vo výstupe intereferometrov LIGO priamo „voľným okom“.  Vo všeobecnosti sa používa na zachytenie signálu metóda matched filtering, pri ktorej sa vopred spočítané vzory splynutí dvoch čiernych dier (templates) korelujú s výstupom oboch interferometrov  (v Handord a Livingstone, USA). Spočítaných vzorov splynutí dvoch čiernych dier je niekoľko desaťtisíc pre rôzne hmotnosti a spin čiernych dier. Pre každý template sa spočíta korelácia s výstupom z oboch interferometrov, čo je pomerne zdĺhavý proces. V prípade, ak pomer signálu k šumu je dostatočne veľký a daná udalosť je zachytená oboma interferometrami približne súčasne (až na malý faktor prenosu signálu), môže sa daný gravitačný signál považovať za významný.

V súčasnosti sú len dve potvrdené udalosti gravitačných vĺn: GW150914 a GW151226, kandidátom je aj udalosť 151012, avšak z 85 % sa jedná o inú astrofyzikálnu udalosť. 

Tlačová konferencia o novej, štatisticky významnej udalosti zachytenia gravitačných z Vianoc 2015. Autor: Michal Zajaček.
Tlačová konferencia o novej, štatisticky významnej udalosti zachytenia gravitačných z Vianoc 2015.
Autor: Michal Zajaček.
Udalosť z Vianoc (26. 12. 2015) mala dostatočný pomer signálu k šumu. Z relativistických modelov a pozorovanej amplitúdy a zmeny frekvencie je zrejmé, že k udalosti došlo 1.4 miliardy svetelných rokov od Zeme.  S veľkou presnosťou je určená aj hmotnosť finálnej čiernej diery, tzv. chirp mass, a v tomto prípade to je 21 hmotností Slnka, teda menej ako v prípade GW150914 – pri ktorej chirp mass bola určená na 62 hmotností Slnka.  S o niečo menšou presnosťou sú určené i hmotnosti jednotlivých čiernych dier na 8 a 14 hmotností Slnka.

Ako informoval na tlačovej konferencii David Reitze z LIGO, v blízkej budúcnosti planújú zvýšiť citlivosť LIGO o 15-25 %, čím sa aj zväčší objem, z ktorého bude možné splynutia čiernych dier zachytiť. Tým by sa miera detekcie mala zvýšiť o približne faktor 2. Viac informácií o udalosti GW151226 nájdete v angličtine na: www.ligo.org.

Potvrdenie dvoch signálov gravitačných vĺn definitívne otvára nové odvetvie astrofyziky – astrofyziku gravitačných vĺn. S pribúdajúcimi detekciami bude možné upresnovať modely vzniku binárnych čiernych dier vo vesmíre a ich hmotnostné rozloženie.

Konferencia AAS sa konala až do 16. 6. 2016, prinesieme viac informácií o celkovom priebehu.

Kontakt a další informace

RNDr. Michal Zajaček
Univerzita v Kolíne nad Rýnom; MPIfR a AsU AV ČR
Email: zajacek@ph1.uni-koeln.de
Web: www.astro.uni-koeln.de/~zajacek

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] LIGO - bližší informace o události GW151226
[2] Gravitační vlny potvrzeny

Převzato: Astronomický ústav AV ČR



O autorovi

Michal Zajaček

Michal Zajaček

Michal Zajaček sa narodil 31. 12. 1988 v Malackách na Slovensku. Počas základnej a strednej školy sa venoval astronómii a astrofyzike amatérsky a zapájal sa do rôznych súťaží, najmä “Čo vieš o hviezdach?” a Astronomickej olympiády. V roku 2009 nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde ukončil v roku 2014 magisterské štúdium Astronómie a Astrofyziky. V tom istom roku nastúpil ako doktorand do Medzinárodnej školy Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom a v Bonne v Nemecku. Predmetom jeho výskumu je Galaktické centrum, procesy v galaktických jadrách, astrofyzika kompaktných objektov (najmä neutronových hviezd) a vo všeobecnosti dynamika a žiarivé procesy v rôznych astrofyzikálnych sústavách. Aktívne sa podielal aj na príprave pozorovacích plánov  na Very Large Telescope (VLT), rádioteleskop v Effelsbergu, Very Large Array (VLA) a Very Long Baseline Interferometry (VLBI).

Štítky: AAS, LIGO, Gravitační vlny


19. vesmírný týden 2025

19. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 5. 5. do 11. 5. 2025. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Večer je nízko nad obzorem Jupiter a výše najdeme Mars procházející Jesličky. Ráno září u obzoru jasná Venuše a je zde i slabý Saturn. Aktivita Slunce je střední, ale potěší nyní největší skvrna roku 2025. Nastává maximum roje Éta Aquarid. Evropská raketa Vega-C vynesla družici Biomass pro výzkum výměny oxidu uhličitého mezi lesy a atmosférou. Raketa Atlas V vynesla první operační družice sítě Kuiper. Falcon 9 nyní dokáže vynést až 29 Starlinků V2 mini.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M13

Messier 13 alebo M13 (označovaná aj NGC 6205 a niekedy nazývaná Veľká guľová hviezdokopa v Herkulesovi, Herkulova guľová hviezdokopa alebo Veľká Herkulova hviezdokopa) je guľová hviezdokopa pozostávajúca z niekoľkých stoviek tisíc hviezd v súhvezdí Herkules. Messier 13 objavil Edmond Halley v roku 1714 a Charles Messier ho 1. júna 1764 zaradil do svojho zoznamu objektov, ktoré si nemožno mýliť s kométami; Messierov zoznam vrátane Messiera 13 sa nakoniec stal známym ako Messierov katalóg. Nachádza sa v pravej elevácii 16h 41,7m, deklinácia +36° 28'. Messier 13 je astronómami často opisovaný ako najúžasnejšia guľová hviezdokopa viditeľná pre severných pozorovateľov. M13 má priemer asi 145 svetelných rokov a skladá sa z niekoľkých stoviek tisíc hviezd, pričom odhady sa pohybujú od približne 300 000 do viac ako pol milióna. Najjasnejšou hviezdou v kope je červený obor, premenná hviezda V11, známa aj ako V1554 Herculis, so zdanlivou vizuálnou magnitúdou 11,95. M13 je od Zeme vzdialená 22 200 až 25 000 svetelných rokov a guľová hviezdokopa je jednou z viac ako stovky hviezdokôp, ktoré obiehajú okolo stredu Mliečnej cesty. Posolstvo z Areciba z roku 1974, ktoré obsahovalo zakódované informácie o ľudskej rase, DNA, atómových číslach, polohe Zeme a ďalšie informácie, bolo vyslané z rádioteleskopu observatória Arecibo smerom k Messieru 13 ako pokus o kontakt s potenciálnymi mimozemskými civilizáciami v tejto hviezdokope. M13 bola vybraná preto, lebo išlo o veľkú, relatívne blízku hviezdnu kopu, ktorá bola dostupná v čase a na mieste ceremónie. Hviezdokopa sa bude počas tranzitu pohybovať vesmírom; názory na to, či bude v čase príletu správy schopná prijať správu, sa rôznia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 110x60 sec. Lights LRGB na jednotlivý kanál , master bias, 80 flats, master darks, master darkflats 28.4.2025 až 1.5.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »