Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Aj vy môžete objavovať kométy. Šanca sa nazýva SOHO...

Aj vy môžete objavovať kométy. Šanca sa nazýva SOHO...

Dvoutisící kometa SOHO. Zdroj: NASA/ESA/SOHO.
Dvoutisící kometa SOHO. Zdroj: NASA/ESA/SOHO.
Aj amatérski astronómovia už dnes môžu objavovať. Napríklad kométy. Túto možnosť ponúka NASA už od roku 2005. Stačí mať len internet, dostatok voľného času a chuť objavovať. V tomto článku uvádzam návod, ako na to.

Prvým krokom je dostať sa na stránku sungrazer.nrl.navy.mil/index.php. Na začiatok odporúčam prečítať si FAQ’s v angličtine. Všetky podstatné informácie sú však aj v tomto článku. Celé objavovanie a následne nahlásenie objavu rozdeľujem do nasledujúcich krokov:

  1. TATO stránka ponúka prehliadanie obrázkov C2 a C3 v reálnom čase pomocou Java. Môžete si zvoliť obrázky vo formáte *.gif lebo *.jpg v rozlíšení 256 x 256 px, 512 x 512 px alebo 1024 x 1024 px. Ja osobne odporúčam animácie *.gif v čo najväčšom rozlíšení. Po tom, ako si vyberiete formát a rozlíšenie, stačí kliknúť na "Odoslať" a zobrazí sa vám prehliadka 25 obrázkov v reálnom čase. Veľká časť práce pri hľadaní komét spočíva práve pri prezeraní si týchto obrázkov.

  2. Myslíte si, že ste objavili kométu? Stačí poslať správu. No treba si dať pozor na to, aby ste náhodou nenahlásili planétu, či hviezdu. Nikdy si nemôžete byť istý, že ste objavili kométu. Na uľahčenie práce odporúčam pozrieť si TÚTO stránku. Je tam znázornený pohyb komét každej skupiny voči Slnku v priebehu celého roka. Naopak, na TEJTO stránke si môžete porovnať svoje obrázky s potenciálnou kométou s planétami, či výronmi zo Slnka, aby ste náhodou nemerali pozícii kométy zbytočne. Ale o tom až nižšie.

  3. Ak si aj po prezretí predchádzajúcich stránok myslíte, že ste objavili kométu, tak je potrebné zmerať jej pozíciu aspoň na piatich snímkach, najlepšie po sebe nasledujúcich. Najjednoduchšie je to pomocou Java konzoly, ktorá by sa mala dať spustiť vo vašom internetovom prehliadači, je to však individuálne. Dá sa stiahnuť aj TU. Ďalej je potrebné zistiť, ktorému rohu obrázka priraďuje váš počítač súradnice 0,0. Najčastejšie je to ľavý horný roh "upper left".

  4. Teraz stačí už len odoslať správu s nameranými hodnotami cez formulár na TEJTO stránke. Jeho vyplnenie je jednoduché. Zvýraznil by som však dve veci. 1) Ak posielate svoju prvú správu o nájdení potenciálnej kométy, zvoľte možnosť "New user", pretože vaše meno sa v zozname nenachádza. Ale nie je to prekážkou. Vaše meno je potrebné jedine v prípade kométy, pretože inak by vám nevedeli pripísať kredit za objav. Do zoznamu ho dostanete zaslaním e-mailu na adresu sungrazer@nrl.navy.mil. Do predmetu napíšte "Sungrazer New User" a veľmi jednoducho sa v angličtine predstavte (meno, číslo správy). Číslo správy získate po odoslaní vaše správy o objave potenciálnej kométy. 2) "Comet group". Do tohto políčka nemusíte zo zoznamu vybrať nič. Najviac komét bolo objavených zo skupiny Kreutz. Skupinu svojej komét zistíte podľa toho, kde ste ju na obrázkoch našli. Pomôcka TU.

  5. Teraz stačí už len odoslať správu kliknutím na tlačítko "Preview" a potom "Submit".

Doteraz bolo touto metódou objavených vyše 2000 nových komét. A číslo rýchlo stúpa. Veľa šťastia pri objavovaní nových komét prajem.

Související:
[1] Dvoutisící kometa SOHO (Martin Mašek)
[2] Kometa SOHO se nad Sluncem efektně vypařila (Petr Horálek)




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »