Úvodní strana  >  Články  >  Exoplanety  >  Nové nástroje umožňujúce detekciu života

Nové nástroje umožňujúce detekciu života

Umelecká predstava budúceho Thirty Meter Telescope
Autor: Caltech/IPAC-TMT

Astronómovia nedávno zverejnili objav, že okolo hviezdy TRAPPIST-1 obieha sedem planét vo veľkosti Zeme. Tri z nich sú umiestnené vo vnútri obyvateľnej zóny – v oblasti okolo hviezdy, kde s najväčšou pravdepodobnosťou existuje voda v tekutom skupenstve. Ostatné potenciálne obyvateľné planéty nám takisto naskýtajú otázku: Ako môžeme zistiť, či na týchto planétach existuje život?

Na Caltechu, v the Exoplanet Technology Laboratory (ET Lab), profesor Dimitri Mawet a jeho výskumný tím vyvýjali novú stratégiu skenovania exoplanét za účelom hľadania biologických známok, akým je napríklad kyslík či metán. Tieto molekuly väčšinou nemajú dlhú životnosť, pretože sa viažu s inými molekulami. Na Zemi sú hojne zastúpené vďaka organizmom, ktoré ich vylučujú. Nájdenie oboch týchto molekul v okolí inej planéty by bolo silným indikátorom prítomnosti života.

Štúdia publikovaná v časopisoch Astrophysical Journal a the Astronomical Journal demonštruje, ako táto nová technika navývaná vysoko-disperzná koronografia (high-dispersion coronagraphy) môže byť použitá na hľadanie mimozemských biologických znakov s plánovaným Thirty Meter Telescope (TMT), ktorý po svojom dokončení v roku 2020 bude najväčším optickým teleskopom na svete.

Pomocou teoretických i laboratórnych modelov vedci ukazujú, že táto technika môže odhaliť známky života na planétach podobných Zemi okolo trpasličích hviezd spektrálnej triedy M – ktoré sú menšie a chladnejšie ako naše Slnko, a zároveň najbežnejším typom hviezd v Galaxii. Táto stratégia pátrania môže byť aplikovaná aj na hviezdy ako je Slnko, a to pomocou budúcich teleskopov akými sú Habitable Exoplanet Imaging Mission (HabEx) a Large UV/Optical/IR Surveyor (LUVOIR).

Nová technika zahŕňa tri hlavné zložky: koronograf, sadu optických vlákien a spektrometer s vysokým rozlíšením. Koronografy sú zariadenia, ktoré v ďalekohľadoch blokujú alebo odstraňujú jas hviezdy, aby sme mohli odhaliť slabšie planéty. Tieto prístroje sú potrebné, pretože hviezdy zatieňujú svoje planéty, čo nám znemožňuje ich detekciu. Veľa rôznych koronografov sú v súčasnosti v štádiu vývoja.

Potom, čo získame obrázok planéty, je ďalším krokom štúdia atmosféry planéty pomocou spektrometra – nástroja, ktorý rozkladá svetlo planét, vďaka čomu môžeme identifikovať chemické zloženie atmosféry. A zistiť tak prítomnosť kyslíka či metánu. Väčšina koronografov pracuje so spektrometrami s nízkym rozlíšením. Nová metóda však pracuje s vysokým rozlíšením, čo ponúka hneď viacero výhod.

Jednou z hlavných predností je pomáhať s ďalším pretriedením nežiadúceho svetla hviezd. Vďaka vysokému rozlíšeniu sú spektrálne charakteristiky planét podrobnejšie, čo uľahčuje odlíšiť svetlo hviezdy a svetlo planéty. To znamená, že pri tejto metóde koronograf nemusí byť tak dôsledný pri odbúravaní svetla hviezd.

Ďalšou výhodou použitia spektrometra s vysokým rozlíšením spočíva v bohatosti dát. Okrem toho, že poskytuje viac podrobností o molekulárnom zložení atmosféry planéty, tieto nástroje by mali byť schopné odhaliť rýchlosť rotácie planéty a poskytovať približnú mapu povrchových vlastností a charakteru počasia.

Koronograf a spektrometer spolupracujú s optickými vláknami, ktoré taktiež dokážu odfiltrovať svetlo hviezd – čo bolo prekvapivým zistením laboratórnych experimentov.

Vedci budú túto techniku skúmať na Keck Observatory. Hoci prístrojové vybavenie ešte neumožňuje študovať Zemi podobné planéty (k tomu je potrebný Thirty Meter Telescope), je tento systém schopný odhaliť nové informácie o atmosférach veľkých plynných exoplanétach, vrátane exotických druhov, ktoré sa v našej Slnečnej sústave nenachádzajú. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Život ve vesmíru, Exoplanenty, TRAPPIST, Trappist-1


21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »