Úvodní strana  >  Články  >  Exoplanety  >  Nové nástroje umožňujúce detekciu života

Nové nástroje umožňujúce detekciu života

Umelecká predstava budúceho Thirty Meter Telescope
Autor: Caltech/IPAC-TMT

Astronómovia nedávno zverejnili objav, že okolo hviezdy TRAPPIST-1 obieha sedem planét vo veľkosti Zeme. Tri z nich sú umiestnené vo vnútri obyvateľnej zóny – v oblasti okolo hviezdy, kde s najväčšou pravdepodobnosťou existuje voda v tekutom skupenstve. Ostatné potenciálne obyvateľné planéty nám takisto naskýtajú otázku: Ako môžeme zistiť, či na týchto planétach existuje život?

Na Caltechu, v the Exoplanet Technology Laboratory (ET Lab), profesor Dimitri Mawet a jeho výskumný tím vyvýjali novú stratégiu skenovania exoplanét za účelom hľadania biologických známok, akým je napríklad kyslík či metán. Tieto molekuly väčšinou nemajú dlhú životnosť, pretože sa viažu s inými molekulami. Na Zemi sú hojne zastúpené vďaka organizmom, ktoré ich vylučujú. Nájdenie oboch týchto molekul v okolí inej planéty by bolo silným indikátorom prítomnosti života.

Štúdia publikovaná v časopisoch Astrophysical Journal a the Astronomical Journal demonštruje, ako táto nová technika navývaná vysoko-disperzná koronografia (high-dispersion coronagraphy) môže byť použitá na hľadanie mimozemských biologických znakov s plánovaným Thirty Meter Telescope (TMT), ktorý po svojom dokončení v roku 2020 bude najväčším optickým teleskopom na svete.

Pomocou teoretických i laboratórnych modelov vedci ukazujú, že táto technika môže odhaliť známky života na planétach podobných Zemi okolo trpasličích hviezd spektrálnej triedy M – ktoré sú menšie a chladnejšie ako naše Slnko, a zároveň najbežnejším typom hviezd v Galaxii. Táto stratégia pátrania môže byť aplikovaná aj na hviezdy ako je Slnko, a to pomocou budúcich teleskopov akými sú Habitable Exoplanet Imaging Mission (HabEx) a Large UV/Optical/IR Surveyor (LUVOIR).

Nová technika zahŕňa tri hlavné zložky: koronograf, sadu optických vlákien a spektrometer s vysokým rozlíšením. Koronografy sú zariadenia, ktoré v ďalekohľadoch blokujú alebo odstraňujú jas hviezdy, aby sme mohli odhaliť slabšie planéty. Tieto prístroje sú potrebné, pretože hviezdy zatieňujú svoje planéty, čo nám znemožňuje ich detekciu. Veľa rôznych koronografov sú v súčasnosti v štádiu vývoja.

Potom, čo získame obrázok planéty, je ďalším krokom štúdia atmosféry planéty pomocou spektrometra – nástroja, ktorý rozkladá svetlo planét, vďaka čomu môžeme identifikovať chemické zloženie atmosféry. A zistiť tak prítomnosť kyslíka či metánu. Väčšina koronografov pracuje so spektrometrami s nízkym rozlíšením. Nová metóda však pracuje s vysokým rozlíšením, čo ponúka hneď viacero výhod.

Jednou z hlavných predností je pomáhať s ďalším pretriedením nežiadúceho svetla hviezd. Vďaka vysokému rozlíšeniu sú spektrálne charakteristiky planét podrobnejšie, čo uľahčuje odlíšiť svetlo hviezdy a svetlo planéty. To znamená, že pri tejto metóde koronograf nemusí byť tak dôsledný pri odbúravaní svetla hviezd.

Ďalšou výhodou použitia spektrometra s vysokým rozlíšením spočíva v bohatosti dát. Okrem toho, že poskytuje viac podrobností o molekulárnom zložení atmosféry planéty, tieto nástroje by mali byť schopné odhaliť rýchlosť rotácie planéty a poskytovať približnú mapu povrchových vlastností a charakteru počasia.

Koronograf a spektrometer spolupracujú s optickými vláknami, ktoré taktiež dokážu odfiltrovať svetlo hviezd – čo bolo prekvapivým zistením laboratórnych experimentov.

Vedci budú túto techniku skúmať na Keck Observatory. Hoci prístrojové vybavenie ešte neumožňuje študovať Zemi podobné planéty (k tomu je potrebný Thirty Meter Telescope), je tento systém schopný odhaliť nové informácie o atmosférach veľkých plynných exoplanétach, vrátane exotických druhov, ktoré sa v našej Slnečnej sústave nenachádzajú. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Život ve vesmíru, Exoplanenty, TRAPPIST, Trappist-1


50. vesmírný týden 2024

50. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 12. do 15. 12. 2024. Měsíc je nyní na večerní obloze ve fázi kolem první čtvrti a dorůstá k úplňku. Nejvýraznější planetou je na večerní obloze Venuše a během noci Jupiter. Ideální viditelnost má večer Saturn a ráno Mars. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Geminid. Uplynulý týden byl mimořádně úspěšný z pohledu evropské kosmonautiky, ať už vypuštěním mise Proba-3 nebo úspěšného startu rakety Vega-C s družicí Sentinel-1C. A před čtvrtstoletím byl vypuštěn úspěšný rentgenový teleskop ESA XMM-Newton.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Velká kometa C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS v podzimních barvách

Titul Česká astrofotografie měsíce za říjen 2024 obdržel snímek „Velká kometa C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS v podzimních barvách“, jehož autorem je Daniel Kurtin.     Komety jsou fascinující objekty, které obíhají kolem Slunce a přinášejí s sebou kosmické stopy ze vzdálených

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC1909 Hlava čarodejnice

Veríte v čarodejnice? Lebo ja som Vám hlavu jednej takej vesmírnej čarodejnice aj vyfotil. NGC 1909, alebo aj inak označená IC 2118 (vďaka svojmu tvaru známa aj ako hmlovina Hlava čarodejnice) je mimoriadne slabá reflexná hmlovina, o ktorej sa predpokladá, že je to starobylý pozostatok supernovy alebo plynný oblak osvetľovaný neďalekým superobrom Rigel v Orióne. Nachádza sa v súhvezdí Eridanus, približne 900 svetelných rokov od Zeme. Na modrej farbe Hlavy čarodejnice sa podieľa povaha prachových častíc, ktoré odrážajú modré svetlo lepšie ako červené. Rádiové pozorovania ukazujú značnú emisiu oxidu uhoľnatého v celej časti IC 2118, čo je indikátorom prítomnosti molekulárnych mrakov a tvorby hviezd v hmlovine. V skutočnosti sa hlboko v hmlovine našli kandidáti na hviezdy predhlavnej postupnosti a niektoré klasické hviezdy T-Tauri. Molekulárne oblaky v IC 2118 pravdepodobne ležia vedľa vonkajších hraníc obrovskej bubliny Orion-Eridanus, obrovského superobalu molekulárneho vodíka, ktorý vyfukovali vysokohmotné hviezdy asociácie Orion OB1. Keď sa superobal rozširuje do medzihviezdneho prostredia, vznikajú priaznivé podmienky pre vznik hviezd. IC 2118 sa nachádza v jednej z takýchto oblastí. Vetrom unášaný vzhľad a kometárny tvar jasnej reflexnej hmloviny silne naznačujú silnú asociáciu s vysokohmotnými žiariacimi hviezdami Orion OB1. Prepracovaná verzia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 150/600 (150/450 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Gemini EAF focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 209x240 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, master bias, 90 flats, master darks, master darkflats 4.11. až 7.11.2024 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »