Úvodní strana  >  Články  >  Kosmonautika  >  Umělá inteligence směřuje do kosmu

Umělá inteligence směřuje do kosmu

hal.jpg
Software z NASA Ames umožní bezobslužné testování systémů přímo v kosmu. Softwarového doktora, sofistikovaný program se zabudovanou umělou inteligencí, pojmenovali Livingstone a ke družici E0-1, kroužící na oběžné dráze okolo Země, poslali k otestování již jeho druhou verzi (LV2).

Vědci z NASA nedávno úspěšně vyslali software vybavený umělou inteligenci (AI) k družici na oběžné dráze, aby otestovali schopnost tohoto software najít a analyzovat chyby v systémech kosmického plavidla, tedy operaci běžně docela problematickou i na Zemi, natož v kosmu.

Program samostatně prověřil, zjistil a diagnostikoval nasimulované selhání přístrojů a systémů družice Earth Observing One (E0-1). Ta byla vypuštěna na oběžnou dráhu v listopadu 2000, jako letový test nových technologií a technik uvažovaných NASA pro redukci nákladů na zkoumání Země, Marsu a měsíců. Nový software má mít schopnost samostatně odstraňovat závady robotických systémů fungujících daleko od Země.

Program Livingstone tak dává sondám šanci na zotavení systémů po vzniku chyby a má tím chránit investice NASA v kosmu i umožnit splnění plánovaných cílů kosmických misí. Livingstone 2 monitoruje činnost ostatního software a hardware sondy a porovnává je s počítačovým modelem jak by měly systémy pracovat. Pokud se chování systému liší od modelu, pak LV2 "logicky uvažuje", hledá příčinu tohoto rozdílu a sděluje letové kontrole návrh toho, co by mohlo být špatně.

Vědci navrhli LV2 jako softwarový, logicky uvažující modul nezávislý na počítačovém modelu konkrétního kosmického plavidla. Pro použití na další družici, tak mohou inženýři použít velkou část systémového modelu vytvořeného pro předchozí kosmické plavidlo. Model může být zákaznicky přizpůsoben pro soubor hledaných a identifikovaných rozdílů, protože mnoho kosmických plavidel běžně užívá shodné součástky, jako armatury, vypínače a senzory, které mají stejné nebo podobné vzory chování. Experimenty s LV2 na družici E0- 1 byly úspěšné.

Vývojáři programu cítí, že softwarový diagnostický nástroj by mohl být použit k nalezení chyb v robotech nebo samohybných sondách zkoumajících Mars nebo další planety. Lidské posádky také budou potřebovat automatické nástroje typu software Livingstone k tomu aby identifikoval problémy kosmických plavidel co nejdříve a udělat okamžité opravy.

Vědci předpovídají, že software Livingstone a jeho následníci najdou rozšířené použití v NASA, v leteckém průmyslu i v dalších podnicích, kde se neustále zvyšuje vybavení i složitost použitého software. I když zatím určitě nebude soutěžit s lidmi podobně jako HAL 9000 ze známého románu Arthura C. Clarka - 2001, vesmírná odysea, určitě bude pomáhat.

Informace o družici EO-1 najdete na: http://eo1.gsfc.nasa.gov/

Informace o software Livingstone najdete na: http://ic.arc.nasa.gov/story.php?sid=193

Zdroj : NASA/AMES
Převzato: Hvězdárna Uherský Brod




O autorovi



33. vesmírný týden 2026

33. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 10. 8. do 16. 8. 2026. Měsíc bude v novu a nastane výrazné částečné zatmění Slunce, v části Evropy jako úplné. Venuše je vidět lépe přes den a večer je velmi nízko nad západním obzorem. Po půlnoci je už vidět Saturn a Neptun, ráno uvidíme Merkur, Mars a Uran. Aktivita Slunce je nízká. Nastává maximum meteorického roje Perseid. Zjasnila kometa 220P/McNaught a je dostupná i malým triedrem. Dopad Falconu 9 na Měsíc nevyvolal nijak zásadní oblak hmoty. Před 60 lety začal mapovat Měsíc Lunar Orbiter 1.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Srpková mlhovina a Mýdlová bublina

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2026 obdržel snímek Václava Kubeše „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ „Srpková mlhovina a Mýdlová bublina“ je nejen název snímku, ale především označení objektů, s jejichž portrétem zvítězil Václav Kubeš v soutěži Česká astrofotografie měsíce. Tento

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

220P/McNaught – kométa, ktorá prekvapila druhýkrát

V skorých ranných hodinách 9. augusta 2026 som namieril ďalekohľad na krátkoperiodickú kométu 220P/McNaught, ktorá sa v uplynulých dňoch postarala o nečakané prekvapenie. Ešte koncom júla mala jasnosť približne 13.–14. magnitúdy, no začiatkom augusta prešla výrazným výbuchom aktivity a náhle zjasnela až približne na 6.–7. magnitúdu. Z nenápadného telesa určeného skôr pre fotografické pozorovania sa tak na krátky čas stal objekt dostupný aj väčším binokulárom. Zaujímavé je, že nejde o prvé podobné prekvapenie počas jej súčasného návratu k Slnku. Už na prelome mája a júna 2026 zaznamenala 220P/McNaught mimoriadne mohutný outburst, pri ktorom zjasnela približne o 9 až 10 magnitúd a dosiahla jasnosť okolo 8. magnitúdy. Počas nasledujúcich týždňov postupne zoslabla späť k 14. magnitúde, takže sa očakávalo ďalšie pozvoľné slabnutie. Namiesto toho však začiatkom augusta prišla druhá veľká erupcia, tentoraz dokonca s ešte vyššou výslednou jasnosťou. Na fotografii je dobre viditeľná rozsiahla zelenkastá plynná koma, obklopujúca veľmi jasnú a silne kondenzovanú centrálnu oblasť. Z nej vystupuje výrazná pretiahnutá štruktúra, ktorá dodáva kométe nezvyčajný kvapkovitý vzhľad. Zelené sfarbenie komy spôsobuje predovšetkým fluorescencia molekúl dvojatómového uhlíka C₂ vystavených ultrafialovému žiareniu Slnka. Pozorovania po júnovom výbuchu navyše ukázali, že 220P bola na C₂ pomerne bohatá a vykazovala aj výrazný prachový chvost. 220P/McNaught patrí medzi kométy Jupiterovej rodiny. Okolo Slnka obehne približne raz za 5,5 roka a pri tomto návrate prešla perihéliom 14. júna 2026 vo vzdialenosti približne 1,56 AU od Slnka. Objavil ju austrálsky astronóm Robert H. McNaught 20. mája 2004 na snímkach zo Siding Spring Observatory. V čase môjho fotografovania 9. augusta sa kométa nachádzala v súhvezdí Veľryby, približne 1,65 AU od Slnka a 1,22 AU od Zeme. Čo presne stojí za dvojicou takýchto výrazných výbuchov aktivity, zatiaľ nie je isté. Podobné udalosti môžu súvisieť s náhlym odkrytím čerstvého prchavého materiálu, kolapsom časti povrchu jadra alebo jeho čiastočnou fragmentáciou. Práve nepredvídateľnosť komét však robí ich pozorovanie mimoriadne zaujímavým – a 220P/McNaught v roku 2026 ukazuje, že aj zdanlivo nenápadná periodická kométa dokáže pripraviť veľmi výrazné prekvapenie. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 14x90sec. R, 12x90sec. G, 12x90sec. B, 15x60sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »