Úvodní strana  >  Články  >  Osobnosti  >  Zomrel významný slovenský astronóm Jozef Tremko

Zomrel významný slovenský astronóm Jozef Tremko

Jozef Tremko

Vo veku nedožitých 90-tych narodenín nás navždy opustil vedecký pracovník  RNDr. Jozef Tremko, CSc. -  nestor stelárnej astronómie na Slovensku. (23. 9. 1930, Spišská Nová Ves  - 27. 7. 2020, Košice).

Štátnu meštiansku školu a gymnázium navštevoval v Levoči, kde v roku 1950 zmaturoval.  Študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1950 – 1951)  a Masarykovej Univerzite v Brne (1951-1954), na ktorej,  ako vedecký ašpirant  Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese od 1. 10. 1954 do 30. 9. 1957  absolvoval internú ašpirantúru. Počas nej zahájil na 60-cm ďalekohľade Astronomického ústavu Masarykovej Univerzity éru fotoelektrickej fotometrie v ČSR. Od 1. 10. 1957 pracoval ako promovaný fyzik v AsÚ SAV na Skalnatom plese. Kandidátsku  dizertačnú prácu „Fotoelektrická fotometria“  (školiteľ člen korešpondent SAV Vladimír Guth, externý školiteľ doc. Dr. Ľuboš Perek) predložil dňa 15. 3. 1958 na Ústave astronómie prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Jej obhajoba sa konala dňa 27. 9. 1961 na Astronomickom ústave ČSAV v Prahe a  na základe  úspešnej obhajoby mu Matematicko-fyzikálna sekcia ČSAV dňa 24. 10. 1961 udelila  vedeckú hodnosť  kandidáta fyzikálno-matematických vied (CSc). Na základe získanej vedeckej hodnosti ho Univerzita Karlova v Prahe oprávnila od 1. 5. 1966 používať titul RNDr.

Dr. J. Tremko dňa 1. 4. 1961 založil Stelárne oddelenie AsÚ SAV a bol jeho vedúcim až do konca roku 1987. V rokoch 1958 – 84 pôsobil  aj vo funkcii zástupcu riaditeľa ústavu.  Dr. Tremko spoľahlivo zabezpečoval vývoj a využitie pozorovacej techniky na 60-cm staroďalskom ďalekohľade na Skalnatom Plese, kde sa do roku 1961 pozorovania zmien jasnosti hviezd uskutočňovali fotografickou metódou. Dr. Tremko zaviedol ich pozorovania fotoelektrickým fotometrom v U,B,V oblasti spektra a  priebežne sa staral o rozvoj a modernizáciu prístrojového vybavenia pre fotoelektrickú fotometriu, ktoré dosahovalo svetové parametre. Prvý fotoelektrický fotometer, ktorého optickú časť skonštruovali v Ústave merania a meracej techniky SAV v Bratislave a elektronickú časť na Skalnatom Plese, umiestnil v Newtonovom ohnisku 60-cm ďalekohľadu. V spolupráci s dr. P. Mayerom z Astronomického ústavu Karlovej Univerzity v Prahe vyvinul  fotoelektrický fotometer, ktorého optickú časť vyrobili v r. 1965 v dielňach univerzity.  Tento fotometer dr. Tremko umiestnil do Cassegrainovho ohniska 60-cm ďalekohľadu. Súčasne Metra Blansko na jeho návrh  vyrobila meraciu ústredňu UM-10, ktorá okrem spracovania signálu z fotometra robila aj zápis údajov v digitálnej forme. Bol to prvý prístroj Astronomického  ústavu SAV, ktorý sa dal programovať a fungoval až  do roku 1975, keď ho dr. Tremko nahradil novým elektronickým zariadením, ktoré vyvinul v spolupráci s Katedrou rádioelektroniky Elektrotechnicej fakulty SVŠT v Bratislave. V roku 1978 bol pôvodný 60-cm ďalekohľad na Skalnatom Plese vymenený za nový, ale pôvodný fotometer zostal v prevádzke až do r. 1993.

Dr. Tremko väčšinu svojho vedeckého života zasvätil štúdiu premených hviezd (pulzujúcich hviezd,  zákrytových dvojhviezd a nov).  V medzinárodných a domácich vedeckých časopisoch publikoval  136 vedeckých a odborných  prác,  ktoré dosiahli 585 citácií. V oblasti výskumu pulzujúcich hviezd typu RR Lyrae upresnil periódy pulzácií hviezd YZ Boo, BS Aqr, TT Lyn a W CVn  a u objektu RU Psc objavil tzv. Blažkov efekt – dlhodobé variácie tvaru a amplitúdy svetelnej krivky. V oblasti výskumu zákrytových dvojhviezd sa zameral na interagujúce dvojhviezdy. Prenos hmoty medzi zložkami spôsobuje celý rad efektov, ktoré je možné detegovať  na svetelných krivkách, prípadne polohách miním. V sústave U Cep zistil, že pri prenose hmoty sa mení tvar svetelnej krivky.  Zmeny obežnej periódy vysvetlil prenosom hmoty medzi zložkami (napr.  TV Cas, TX Her, XZ Cep, CQ Cep,TW Dra, TX UMa) alebo prítomnosťou tretieho telesa v sústave  (napr. IU Aur, ZZ Cas, TW Lyn, TW And, TT Her, W UMi).  Najviac vedeckých prác   dr. Tremko publikoval s prof.  J.M. Kreinerom z Pedagogickej Univerzity v Krakove (30 prác) a kanadskými astronómom slovenského pôvodu prof.  G.A. Bakošom z Unverzity Waterloo v Kanade (29 prác), kde dr. Tremko absolvoval niekoľko pracovných pobytov. Počas dlhodobého pobytu na observatóriu v Hamburgu v rokoch 1969-70  prevádzal  spektroskopický výskum  expandujúcej obálky Novy Her 1963.  Študoval aj Novu Ser 1970.   Dr. Tremko publikoval práce aj z fotometrie komét (1961e,f, 1963b, Kilston 1966b, Wild 1967c, Kohoutek 1973f) a  vplyvu atmosférickej extinkcie na presnosť fotometrických pozorovaní.  Po odchode na dôchodok (1.2.1993) pracoval  na AsÚ SAV na čiastočný úväzok do roku 2010.  Poslednú vedeckú prácu publikoval v r. 2017.

Dr. Tremko sa venoval aj popularizácii astronómie a výchovnej činnosti.  V rokoch 1965-72  prednášal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (UPJŠ) a Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Vyškolil niekoľkých vedeckých ašpirantov na získanie vedeckej hodnosti CSc. Vo vedecko-organizačnej oblasti bol veľmi aktívny v rámci programu Interkozmos a v rokoch 1975-90 aj v rámci komisie Fyzika a evolúcia hviezd mnohostrannej spolupráce akadémií vied socialistických krajín, kde zastával viacero významných funkcií.  Bol členom vedeckého organizačného výboru niekoľkých medzinárodných konferencií.  V r. 1980 zorganizoval medzinárodnú konferenciu „Ejekcia a akrécia hmoty v dvojhviezdnych sústavách“ a bol editorom zborníka z tejto konferencie. Od roku 1964 bol členom IAU a od roku 1966 členom Astronomische Gesellschaft.  V rokoch 1970-1991 bol členom redakčnej rady vedeckého  časopisu „Bulletin of the Astronomical Institutes of Czechoslovakia“   a  v rokoch 1970-1975  editorom vedeckého časopisu „Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso“.  V domácich organizáciách bol členom Československého národného astronomického komitétu, Vedeckého kolégia  astronómie, geofyziky a meteorológie SAV, zakladajúcim členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV (1959), jej prvým vedeckým tajomníkom, členom predsedníctva a dlhoročným funkcionárom Ústredného výboru Československej astronomickej spoločnosti a predsedom sekcie premenných hviezd. Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV ho vymenovala v r. 1986 za čestného člena.

Dr. Tremko bol nositeľom viacerých ocenení:  Úderník (1950),  Československá medaila M. Koperníka (1973), Pamätná medaila mnohostrannej spolupráce  "Fyzika a vývoj hviezd“ (1978), Pamätná medaila SAV (1978). Za svoju celoživotnú prácu dostal v roku 2005 ocenenie Zaslúžilý pracovník SAV. 

Dr. Tremko  bol uzavretej povahy a vyhýbal sa médiám.  Práca vedúceho na vysokohorskom pracovisku mu prinášala celý rad problémov a konfliktných situácií, ktoré sa vždy snažil vyriešiť pokojne a s nadhľadom. Vždy pracoval s plným nasadením a to isté vyžadoval aj od svojich podriadeným, od ktorých si udržoval patričný odstup.  Keďže sám pochádzal z početnej rodiny, vážil si rodinné zázemie a veľkú pozornosť venoval výchove svojich dvoch detí.

Niet pochýb o tom, že dr. Tremko  zanechal v dejinách Astronomického ústavu SAV, Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a astrofyzikálnom výskume na Slovensku nezmazateľnú stopu.

Posledná rozlúčka s dr. Tremkom  sa uskutočnila v krematóriu v Košiciach a jeho ostatky sú uložené na cintoríne v Levoči.  

Česť jeho pamiatke!       

RNDr. Drahomír Chochol, DrSc.
RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.




O autorovi

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz

Redakce Astro.cz je tu od roku 1995, kdy stránky založil Josef Chlachula. Nejaktivnějším přispěvovatelem je od roku 2003 František Martinek. Šéfredaktorem byl v letech 2007 - 2009 Petr Kubala, v letech 2010 - 2017 Petr Horálek, od roku 2017 je jím Petr Sobotka. Zástupcem šéfredaktora je astrofotograf Martin Gembec. Facebookovému profilu ČAS se z redakce věnuje především Martin Mašek a o Instagram se starají především Jan Herzig, Adam Denko a Zdeněk Jánský. Nejde o výdělečný portál. O to více si proto vážíme Vaší spolupráce! Kontakty na členy redakce najdete na samostatné stránce.

Štítky: Nekrolog, Jozef Tremko


36. vesmírný týden 2025

36. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 9. do 7. 9. 2025. Měsíc bude v neděli v úplňku a 7. 9. nastane úplné zatmění Měsíce. Planety se dají pozorovat na ranní obloze, Saturn už celou noc. Slunce je aktivní a nastala erupce, po které nelze vyloučit slabší polární záři. Nejsilnější nosič současnosti Super Heavy úspěšně vynesl loď Starship, která následně úspěšně přečkala ohnivé peklo a dosedla na plánovaném místě v oceánu.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC7293 Helix

The “Snail,” or NGC 7293—the Helix Nebula—is the nearest and also the brightest planetary nebula, located in the constellation Aquarius. It ranks among the best-known planetary nebulae. The Snail Nebula is approximately 650 light-years from Earth. It formed about 25,000 years ago and is expanding at a velocity of 24 km/s. Thanks to its brightness of magnitude 7.3 and an apparent diameter of roughly 15 arcminutes, it is easy to observe with a telescope (or binoculars). It is also a very rewarding target for amateur observations. It is our nearest and, despite the NGC designation, the brightest planetary nebula in the sky. It is also the most extensive nebula in the sky, which is actually a drawback: despite its high total magnitude, its surface brightness is low. For this reason it was not discovered by Herschel and does not appear in Messier’s catalogue. Its true diameter is about 1.5 light-years, and it formed about 25,000 years ago when the progenitor star shed the outer layers of its atmosphere. The stellar core has become a white dwarf with a surface temperature of 130,000 °C and an apparent magnitude of 13.3. Owing to its high temperature, its radiation is predominantly ultraviolet and it can be seen only with a large telescope. The white dwarf illuminates its ejected envelopes—the nebula itself—which is expanding at 24 km/s. Once, this nebula was a star similar to our Sun—the view into the Helix Nebula reveals our very distant future. Within this nebula, as in many others, there are peculiar structures called cometary knots. They were first observed in 1996 in the Helix Nebula. They resemble comets in appearance but are incomparably larger: their heads alone reach twice the size of the Solar System, and their tails, pointing radially away from the central star, are up to 100 times the Solar System’s diameter. They expand at 10 km/s. Although they have nothing to do with real comets, part of their material may have originated in the progenitor star’s Oort cloud, which evaporated in the final stage of its evolution. These remarkable structures likely arose when a later, hotter shell ejected by the star ploughed into an earlier, cooler shell. The collision fragmented the shells into pieces, creating comet-like forms. It is possible that dust particles within the cometary knots gradually stick together to form compact icy bodies similar to Pluto. Equipment: SkyWatcher NEQ6 Pro, GSO Newtonian astrograph 200/800 (200/600 f/3), Starizona Nexus 0.75× coma corrector, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filters, Gemini EAF focuser, guiding via TS off-axis guider + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automated backyard observatory with my own OCS (Observatory Control System). Software: NINA, Astro Pixel Processor, GraXpert, PixInsight, Adobe Photoshop Lights: 48×180 s R, 43×180 s G, 49×180 s B, 76×120 s L, 153×360 s H-alpha, 24×900 s OIII; master bias, flats, master darks, master dark flats Gain 150, Offset 300. July 24 to August 30, 2025 Belá nad Cirochou, northeastern Slovakia, Bortle 4

Další informace »