Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Čerstvý dôkaz tmavej hmoty?

Čerstvý dôkaz tmavej hmoty?

Jedna z uskutočnených simulácií zobrazuje hlavné zložky, ktoré tvoria galaxiu: hviezdy (modré), plyn, z ktorého sa rodia hviezdy (červené), a tmavé halo, ktoré obklopuje galaxiu (svetlošedá).
Autor: Durham University

Ďalšie dôkazy o existencii temnej hmoty, tajomnej substancii, o ktorej sa predpokladá, že udržuje vesmír pohromade, poskytli kozmológovia z Durham University. Pomocou sofistikovaných techník počítačového modelovania, tím vedcov simuloval tvorbu galaxií za prítomnosti tmavej hmoty, čím bol schopný preukázať, že ich veľkosť a rýchlosť otáčania sú prepojené s ich jasom podobným spôsobom aký pozorovali astronómovia.

Alternatívne teórie

Doposiaľ teórie temnej hmoty predpovedali oveľa zložitejší vzťah medzi veľkosťou, hmotnosťou a jasom (alebo luminozitou) galaxií, ako skutočne pozorujeme, čo viedlo k tomu, že skeptici voči existencii temnej hmoty navrhovali alternatívne teórie, ktoré sú zdanlivo lepšie v súlade s tým, čo pozorujeme.

Tím vedcov na čele s Dr. Aaronom Ludlowom z Institute for Computational Cosmology, zverejnil štúdiu v časopise Physical Review Letters. Väčšina kozmológov sa domnieva, že viac ako 80% celkovej hmoty vesmíru je tvorených temnou hmotou – tajomnou časticou, ktorá doposiaľ nebola detekovaná, ale vysvetľuje mnohé vlastnosti vesmíru, ako napríklad mikrovlnné žiarenie merané sondou Planck.

Presvedčivé dôkazy

Alternatívne teórie zahrňujú tzv. Modified Newtonian Dynamics (skrátene MOND). Hoci táto teória nevysvetľuje niektoré pozorovania vesmíru tak presvedčivo ako teória temnej hmoty, doteraz poskytla jednoduchší opis prepojenia jasu a rýchlosti rotácie pozorovanej v galaxiách všetkých tvarov a veľkostí.

Tím z Durham University použil silné superpočítače na modelovanie tvorby galaxií rôznych veľkostí, ktoré stlačili miliardy rokov vývoja do niekoľkých týždňov, aby dokázali, že existencia temnej hmoty predla len je v súlade s pozorovaným vzťahom medzi hmotnosťou, veľkosťou a jasom galaxií.

Dlhotrvajúci problém vyriešený    

"Toto rieši dlhotrvajúci problém, ktorý spôsobil model temnej hmoty na viac ako desať rokov. Hypotéza tmavej hmoty zostáva hlavným vysvetlením pôvodu gravitácie, ktorá viaže galaxie, a hoci je ťažké detekovať častice, z ktorých pozostáva, musia fyzici vytrvať," tvrdí Dr. Ludow.

Durham University spolupracuje na tomto prejktom s mnohými ďalšími inštitúciami, akými sú Leiden University, Holandsko; Liverpool John Moores University, Anglicko a University of Victoria, Kanada. Výskum bol založený European Research Council, the Science and Technology Facilities Council, Netherlands Organisation for Scientific Research, COFUND and The Royal Society.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Temná hmota


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »