Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Putovanie po hvezdárňach (1): Hvezdáreň v Rokycanoch

Putovanie po hvezdárňach (1): Hvezdáreň v Rokycanoch

Nová kopule na Hvězdárně v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
Nová kopule na Hvězdárně v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Vážení záujemcovia o astronómiu, chcem vám predstaviť nový nepravidelný seriál, ktorý sa bude venovať predstavovaniu niektorých hvezdárni na Slovensku a v okolitých krajinách. V dnešnom prvom dieli se pozrieme do Čiech - Hvezdárne v Rokycanoch, neďaleko Plzne. Počas mojej návštevy som bol zvedavý hlavne na prístrojové vybavenie, pozorovacie podmienky a históriu hvezdárne. Pán riaditeľ Karel Halíř ma ochotne pozval ďalej...

Každý študent trávi letné prázdniny inak. Ja som sa 2. 8. 2011 tak trochu neplánovane zašiel pozrieť na Hvezdáreň v Rokycanoch, neďaleko Plzne. Bol som zvedavý hlavne na prístrojové vybavenie, pozorovacie podmienky a históriu hvezdárne. Pán riaditeľ Karel Halíř nás ochotne pozval ďalej. Hvezdáreň v Rokycanoch ma oslovila a rozhodol som sa o mojej prehliadke napísať pár viet.

Karel Halíř pozoruje Slunce Coronadem. Autor: René Novysedlák
Karel Halíř pozoruje Slunce Coronadem.
Autor: René Novysedlák
Prehliadka začala pozorovaním chromosféry a fotosféry našej najbližšej hviezdy na streche hvezdárne. Coronado odhalilo zopár pekných eruptívnych protuberancií, ktoré som si narýchlo afokálne odfotil. To, že Slnko sa stále viac približuje k maximu aktivity potvrdil aj počet a veľkosť škvŕn v rovníkovej oblasti.

AstroGraph na Hvězdárně v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
AstroGraph na Hvězdárně v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Naše nasledujúce stanovisko bola veľká kupola. Momentálne je tam umiestnený reflektor PlaneWave CDK-2 AstroGraph s priemerom primárneho zrkadla 508 mm a ohniskom 3454 mm. AstroGraph je v súčasnosti 7. najväčším ďalekohľadom v Českej republike. Tento nový Cassegrain bol zakúpený v roku 2009 a nahradil starý refraktor typu Coudé z roku 1961 s priemerom primárneho zrkadla 150 mm a ohniskom 2250 mm. AstroGraph bude onedlho premiestnený do novej kupoly a jeho pôvodné miesto obsadí "Kudéčko".

Přednášková síň na Hvězdárně v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
Přednášková síň na Hvězdárně v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Ďalšia časť prehliadky pokračovala v prednáškovej sále s kapacitou 45 miest a dataprojektorom. Pán riaditeľ nás previedol históriou Rokycanskej hvezdárne a jej vedeckými výsledkami, ktorých je neúrekom. Zaujali ma akcie, ktoré pravidelne hvezdáreň usporadúva, ako napríklad Astronomický seminár pre učiteľov fyziky, prírodopisu a príbuzných vedných odborov, Prístrojový seminár, ktorý je určený majiteľom a konštruktérom astronomických prístrojov, Dovolenka s ďalekohľadom určená širšej verejnosti a Messierov maratón. Maximálny počet na tejto hvezdárni nájdených objektov Messierovho katalógu (110 objektov) počas maratónu je 103 za noc.

Okrem toho bolo zaujímavé pozrieť si fotografie niektorých Messierových objektov, ktoré boli urobené pomocou len 30 sek expozície (!) cez AstroGraph. Výsledok stál za to. Fotografoval to pán riaditeľ.

Hvezdáreň v Rokycanoch, ktorá je aj sídlom Západočeskej pobočky a Zákrytovej sekcie ČAS sa, ako inak, špecializuje na pozorovanie zákrytov hviezd telesami Slnečnej sústavy. Najhodnotnejšie sú pozorovania zákrytov hviezd planétkami. Ako som sa dozvedel, ani "tečný" zákryt pracovníci hvezdárne neodmietnu.

Ďalšou zaujímavosťou sú expedície za zatmeniami Slnka. Delegácia z Rokycanskej hvezdárne sa zúčastnila už štyroch úplných zatmení Slnka. Podľa slov pána riaditeľa, najúspešnejšou bola expedícia v Rusku. Konkrétne v Novosibirsku z roku 2008, kedy sa výsledky hvezdárne dostali až do NASA.

Celooblohová kamera na Hvězdárně v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
Celooblohová kamera na Hvězdárně v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Súčasťou budovy je aj dvojpodlažná výstavná sieň. Momentálne tam nájdete postery o telesách Slnečnej sústavy, hlbokom vesmíre i niečo z kozmonautiky. V areáli hvezdárne sú letné chatky, kde môžu prenocovať účastníci astronomických seminárov. V zimnom období sú k dispozícii priestory v hlavnej budove. Hvezdáreň vlastní aj celooblohovú kameru, nie je však súčasťou Európskej bolidovej siete. Využíva sa predovšetkým pri pozorovaní meteorických rojov.

Stará hvězdárna v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
Stará hvězdárna v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Prehliadku sme zakončili vonku, kde stojí budova starej hvezdárne s kupolou. Táto sa už nevyužíva na pozorovania a slúži ako sklad. Jednou z nevýhod je to, že hvezdáreň je orientovaná na sever od mesta Rokycany, čo spôsobuje zhoršené podmienky kvôli svetelnému znečisteniu z mesta.

Na záver chcem poďakovať pánu riaditeľovi Karlovi Halířovi za pútavú prehliadku.

Viac informácii o Hvezdárni v Rokycanoch, ako aj otváracie hodiny môžete nájsť na stránke www.hvr.cz.




O autorovi



20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »