Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Putovanie po hvezdárňach (1): Hvezdáreň v Rokycanoch

Putovanie po hvezdárňach (1): Hvezdáreň v Rokycanoch

Nová kopule na Hvězdárně v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
Nová kopule na Hvězdárně v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Vážení záujemcovia o astronómiu, chcem vám predstaviť nový nepravidelný seriál, ktorý sa bude venovať predstavovaniu niektorých hvezdárni na Slovensku a v okolitých krajinách. V dnešnom prvom dieli se pozrieme do Čiech - Hvezdárne v Rokycanoch, neďaleko Plzne. Počas mojej návštevy som bol zvedavý hlavne na prístrojové vybavenie, pozorovacie podmienky a históriu hvezdárne. Pán riaditeľ Karel Halíř ma ochotne pozval ďalej...

Každý študent trávi letné prázdniny inak. Ja som sa 2. 8. 2011 tak trochu neplánovane zašiel pozrieť na Hvezdáreň v Rokycanoch, neďaleko Plzne. Bol som zvedavý hlavne na prístrojové vybavenie, pozorovacie podmienky a históriu hvezdárne. Pán riaditeľ Karel Halíř nás ochotne pozval ďalej. Hvezdáreň v Rokycanoch ma oslovila a rozhodol som sa o mojej prehliadke napísať pár viet.

Karel Halíř pozoruje Slunce Coronadem. Autor: René Novysedlák
Karel Halíř pozoruje Slunce Coronadem.
Autor: René Novysedlák
Prehliadka začala pozorovaním chromosféry a fotosféry našej najbližšej hviezdy na streche hvezdárne. Coronado odhalilo zopár pekných eruptívnych protuberancií, ktoré som si narýchlo afokálne odfotil. To, že Slnko sa stále viac približuje k maximu aktivity potvrdil aj počet a veľkosť škvŕn v rovníkovej oblasti.

AstroGraph na Hvězdárně v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
AstroGraph na Hvězdárně v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Naše nasledujúce stanovisko bola veľká kupola. Momentálne je tam umiestnený reflektor PlaneWave CDK-2 AstroGraph s priemerom primárneho zrkadla 508 mm a ohniskom 3454 mm. AstroGraph je v súčasnosti 7. najväčším ďalekohľadom v Českej republike. Tento nový Cassegrain bol zakúpený v roku 2009 a nahradil starý refraktor typu Coudé z roku 1961 s priemerom primárneho zrkadla 150 mm a ohniskom 2250 mm. AstroGraph bude onedlho premiestnený do novej kupoly a jeho pôvodné miesto obsadí "Kudéčko".

Přednášková síň na Hvězdárně v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
Přednášková síň na Hvězdárně v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Ďalšia časť prehliadky pokračovala v prednáškovej sále s kapacitou 45 miest a dataprojektorom. Pán riaditeľ nás previedol históriou Rokycanskej hvezdárne a jej vedeckými výsledkami, ktorých je neúrekom. Zaujali ma akcie, ktoré pravidelne hvezdáreň usporadúva, ako napríklad Astronomický seminár pre učiteľov fyziky, prírodopisu a príbuzných vedných odborov, Prístrojový seminár, ktorý je určený majiteľom a konštruktérom astronomických prístrojov, Dovolenka s ďalekohľadom určená širšej verejnosti a Messierov maratón. Maximálny počet na tejto hvezdárni nájdených objektov Messierovho katalógu (110 objektov) počas maratónu je 103 za noc.

Okrem toho bolo zaujímavé pozrieť si fotografie niektorých Messierových objektov, ktoré boli urobené pomocou len 30 sek expozície (!) cez AstroGraph. Výsledok stál za to. Fotografoval to pán riaditeľ.

Hvezdáreň v Rokycanoch, ktorá je aj sídlom Západočeskej pobočky a Zákrytovej sekcie ČAS sa, ako inak, špecializuje na pozorovanie zákrytov hviezd telesami Slnečnej sústavy. Najhodnotnejšie sú pozorovania zákrytov hviezd planétkami. Ako som sa dozvedel, ani "tečný" zákryt pracovníci hvezdárne neodmietnu.

Ďalšou zaujímavosťou sú expedície za zatmeniami Slnka. Delegácia z Rokycanskej hvezdárne sa zúčastnila už štyroch úplných zatmení Slnka. Podľa slov pána riaditeľa, najúspešnejšou bola expedícia v Rusku. Konkrétne v Novosibirsku z roku 2008, kedy sa výsledky hvezdárne dostali až do NASA.

Celooblohová kamera na Hvězdárně v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
Celooblohová kamera na Hvězdárně v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Súčasťou budovy je aj dvojpodlažná výstavná sieň. Momentálne tam nájdete postery o telesách Slnečnej sústavy, hlbokom vesmíre i niečo z kozmonautiky. V areáli hvezdárne sú letné chatky, kde môžu prenocovať účastníci astronomických seminárov. V zimnom období sú k dispozícii priestory v hlavnej budove. Hvezdáreň vlastní aj celooblohovú kameru, nie je však súčasťou Európskej bolidovej siete. Využíva sa predovšetkým pri pozorovaní meteorických rojov.

Stará hvězdárna v Rokycanech. Autor: René Novysedlák
Stará hvězdárna v Rokycanech.
Autor: René Novysedlák
Prehliadku sme zakončili vonku, kde stojí budova starej hvezdárne s kupolou. Táto sa už nevyužíva na pozorovania a slúži ako sklad. Jednou z nevýhod je to, že hvezdáreň je orientovaná na sever od mesta Rokycany, čo spôsobuje zhoršené podmienky kvôli svetelnému znečisteniu z mesta.

Na záver chcem poďakovať pánu riaditeľovi Karlovi Halířovi za pútavú prehliadku.

Viac informácii o Hvezdárni v Rokycanoch, ako aj otváracie hodiny môžete nájsť na stránke www.hvr.cz.




O autorovi



42. vesmírný týden 2026

42. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 12. 10. do 18. 10. 2026. Dorůstající Měsíc se objeví na večerní obloze a v neděli 18. října nastane první čtvrt. Na ranní obloze Mars dokončuje průchod hvězdokupou M44 (Jesličky). Nedaleko je Jupiter. Saturn je po opozici vidět celou noc. Venuše a Merkur zůstávají objekty pro denní pozorování. Slunce je aktivní, 10. října zasáhl Zemi výron koronální hmoty a vyvolal silnou geomagnetickou bouři a polární záře byla slabě vidět i z Česka. Z ISS se vrátila posádka Crew-12 a jihokorejská raketa Nuri vynesla družice NEONSAT. Před 50 lety skončil neúspěchem let Sojuzu 23.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Sedm tváří zatmění

Titul Česká astrofotografie měsíce za srpen 2026 obdržel snímek Pavla Karase „Sedm tváří zatmění“   12. srpna tohoto roku přinesl nejen astronomům jeden z nejúžasnějších jevů, které nám příroda může připravit. Měsíc se na své dráze oblohou dostal na spojnici Země – Slunce a alespoň pro některé

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Ngc 6888

NGC 6888 (také známá jako mlhovina Srpek nebo Caldwell 27) je emisní mlhovina v souhvězdí Labutě vzdálená od Země přibližně 4 700 světelných let. Objevil ji William Herschel 15. září 1792. Mlhovina je tvořena rychlým hvězdným větrem z Wolfovy–Rayetovy hvězdy s označením WR 136 (HD 192163), který se sráží s pomaleji se pohybující obálkou, kterou hvězda odvrhla, když se stala rudým obrem před zhruba 250 000 lety. Výsledkem srážky je obálka a dvě rázové vlny, jedna se šíří směrem ven a druhá dovnitř. Vlna šířící se dovnitř zahřívá hvězdný vítr na teploty, při kterých vyzařuje rentgenové záření. Je to objekt s malou plošnou jasností a nachází se přibližně 2,5 stupně jihozápadně od hvězdy Sadr (γ Cygni). Při pozorování velmi pomůže astronomický mlhovinový filtr (UHC nebo OIII). Za příznivých podmínek je možné objekt s pomocí filtru zahlédnout i v dalekohledu o průměru pouhých 80 mm. Větší dalekohledy (200 mm a větší) odhalí srpkovitý tvar, který se podobá znaku euro, díky čemuž se mlhovině někdy říká anglicky „Euro sign nebula“. Ústřední hvězda WR 136 má hvězdnou velikost 7,5 a je tak pozorovatelná i triedrem. Během pár tisíciletí se plyn tvořící mlhovinu rozptýlí do okolí a mlhovina tak vyhasne. Samotná hvězda WR 136 však během 100 tisíc let vybuchne jako supernova a vytvoří tak novou ještě působivější mlhovinu

Další informace »