Úvodní strana  >  Články  >  Sluneční soustava  >  Maximum meteorického roja Kappa Cygnidy

Maximum meteorického roja Kappa Cygnidy

kappa Cygnidy

Dňa 18.08.2021 nastane maximum meteorického roja Kappa Cygnidy. Tento roj patrí k tým slabším, jeho ZHR dosahuje iba 3 meteory za hodinu. Roj je v činnosti od 3. 8. do 25. 8. Tento roj je známy tým, že sa mu občas podarí "vyrobiť" nejaký ten veľmi jasný bolid. Materským telesom roja je asteroid 2008ED69, ktorý je potomkom rozpadu väčšieho telesa, ktoré sa rozpadlo pred približne 4000 až 6000 rokmi.

Meteorický roj kappa Cygnidy, hoci patrí medzi slabšie roje si rozhodne zasluhuje pozornosť. Podľa posledných výskumov (2014) sa zistilo, že roj sa vyznačuje periodickou aktivitou s cyklom 7 rokov. Práve na tohtoročné maximum pripadá zvýšená aktivita Kappa Cygníd.

Aktivita roja je pozorovaná takmer každý rok už od polovice 19. storočia a to približne v období od 3. 8. do 25. 8. Maximum nastáva na dĺžke Slnka 145°, čo pripadá na 18.8. Poloha radiantu je α = 19 hod 4 min, δ = +59°. Priemerná hodinová frekvencia dosahuje iba 3 meteory za hodinu, avšak vyskytujú sa pomerne jasné bolidy. Meteory tohto roja sú veľmi pomalé, ich rýchlosť pri vstupe do zemskej atmosféry dosahuje iba 25 km/s. Pozorovatelia ich väčšinou opisujú ako modrobiele. Roj má veľmi premenlivú aktivitu a tak väčšina údajov o ňom ešte nie je známa. Výskyt veľmi jasných bolidov naznačuje, že rozpad materského telesa prebehol iba nedávno. Vysoký sklon bolidov (i = 28-38 stupňov) a nízka excentricita je veľmi neobvyklá u meteorických rojov aj asteroidov. Materské teleso by teda malo byť ľahko odlíšiteľné z množstva prípadných kandidátov. Identifikáciu telesa urobil Peter Jenniskens, pričom za materské teleso určil asteroid 2008ED69, ktorý je potomkom rozpadu väčšieho telesa pred 4000 až 6000 rokmi. Tento objav bol aj neskôr potvrdený. Podľa výpočtov je samotný prúd meteoroidov hmotnejší ako materské teleso. Numerickými výpočtami sa zistilo, že kappa Cygnidy vznikli približne okolo roku 4000—1600 p.n.l. rozpadom kométy Jupiterovej rodiny. Väčšina úlomkov prechádza blízkosti dráhy planéty Venuša, a tvorí tak jeden z jej najsilnejších rojov. Roj je ale dostatočne široký, aby zasiahol aj do miest zemskej dráhy.

kappa cyg radiant
kappa cyg radiant

Tohtoročné pozorovacie podmienky sú dobré, nakoľko dorastajúci Mesiac zapadá približne hodinu po polnoci. To znamená, že v druhej polovici noci nebude svojim svitom rušiť pozorovanie. Pozorovať je možné vizuálne, teleskopicky a vďaka výskytu veľmi jasných bolidov aj fotograficky.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] IMO
[2] AMO



O autorovi

Štítky: Meteory


22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »