Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Astronómovia objavili desiatky nových kvazarov a galaxií

Astronómovia objavili desiatky nových kvazarov a galaxií

Kvazar s extrémním červeným posuvem (z=7,5) označený jako ULAS J1120+0641 v představě malíře
Autor: ESO

Tím astronómov pod vedením Yoshikiho Matsuoka z National Astronomical Observatory v Japonsku (NAOJ) objavil veľké množstvo doposiaľ nepozorovaných galaxií a kvazarov s veľkým červeným posunom. Čerstvo nájdené objekty môžu byť veľmi dôležité pre naše pochopenie ranej etapy vývoja vesmíru. Zistenia boli publikované v apríli tohto roku na stránkach arXiv.org.

Veľký červený posun kvazarov a galaxií (posun vyšší ako 5,0) je nápomocný pri štúdiu raného vesmíru v mnohých ohľadoch. Ponúka totiž dôležité zistenia o vývoji medzigalaktického priestoru, evolúcii kvazarov, rýchlemu rastu supermasívnych čiernych dier, ako aj o vývoji galaxií v  meradlách kozmického času. Vo všeobecnosti možno povedať, že tieto objekty umožňujú vedcom študovať vesmír v časoch. kedy vyzeral celkom odlišne ako dnes.

Matsuokov tím predstavil výsledky projektu Subaru High-z Exploration of Low-Luminosity Quasars (SHELLQs), ktorý využíva viacfarebné fotometrické údaje získané vďaka prehliadke oblohy Hyper Suprime-Cam (HSC) Subaru Strategic Program (SSP) survey. HSC je širokopásmová kamera umiestnená na 8,2 metrovom teleskope Subaru, ktorý sa nachádza na vrchole Maunakea na Havaji a je prevádzkovaný observatóriom NAOJ. Vedci vybrali takmer 50 fotometrických kandidátov zo zdrojového katalógu HSC-SSP a potom ich pozorovali spektrografom na Subaru Telescope a Gran Telescopio Canarias (GTC). Pozorovania viedli k detekcii 24 nových kvazarov a ôsmych nových galaxií s červeným posunom medzi 5,7 a 6,8.

Spektrá ôsmych objavených kvazarov Autor: Matsuoka et al
Spektrá ôsmych objavených kvazarov
Autor: Matsuoka et al

Podľa tejto štúdie majú novo objavené kvazary nižšiu svietivosť ako väčšina z predtým známych kvazistelárnych objektov s vysokým červeným posunom. Na rozdiel od novo nájdených galaxií, ktoré majú extrémne vysokú svietivosť v porovnaní s inými galaxami, ktoré majú podobný červený posun.

Kvazar s najvyšším červeným posunom (6.8) získal označenie J1429 - 0104, zatiaľ čo kvazar s najnižším červeným posunom (5.92) bol pomenovaný J0903 + 0211. A čo sa týka galaxií, tak galaxia s najvyšším červeným posunom (6,03) dostala označenie J1628 + 4312 a galaxia s najnižším posunom (5,77) J2237 - 0006 na najnižšej. J2237 - 0006 je taktiež najjasnejšia novo nájdená galaxia.

Medzitým vedci prezradili, že projekt SHELLQs pokračuje a objavujú sa ďalšie nové galaxie a kvazary. Zároveň poznamenali, že plánujú urobiť pozorovania týchto kvazarov a galaxií pri rôznych vlnových dĺžkach od rádiových vĺn po röntgenové. Niektoré z týchto objektov sa už pozorovali ďalekohľadom Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA) v Chile.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Kvasar, Galaxie


22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »