Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

Trojdimenzionálna mapa vesmíru.
Autor: Anand Raichoor and the SDSS Collaboration

Astronómovia vytvorili prvú mapu vesmíru na základe polohy supermasívnych čiernych dier, ktoré odhaľujú rozsiahlu štruktúru vesmíru. Mapa presne meria históriu expanzie vesmíru, kedy mal vesmír menej ako tri miliardy rokov. To pomôže lepšie pochopiť tzv. tmavú energiu, ktorá zostáva stále neznámou napriek tomu, že spôsobuje zrýchlenie rozpínania vesmíru. Mapu vytvorili vedci zo  Sloan Digital Sky Survey (SDSS) a University of Portsmouth.

Najväčšia mapa vesmíru vychádza z pozície viac než 147 tisíc kvazarov, vzdialených miliardy svetelných rokov. Kvazary sú s veľkou pravdepodobnosťou supermasívne čierne diery vo vnútry galaxií, do ktorých padá ohromné množstvo hmoty. Táto hmota vytvára okolo čiernej diery akrečný disk, v ktorom sa extrémne zahrieva. V polárnych oblastoach čiernej diery vznikajú intenzívne relativistické výtrysky hmoty a výsledkom je, že kvazary oslnivo žiaria vo všetkých oblastiach spektra.

A protože sú kvazary tak nesmierne žiarivé, pozorujeme ich vo vesmíre vo veľmi veľkých vzdialenostiach. Práve preto tú tieto objekty ideálne na vytvorenie mapy, ktorá obsiahne doposiaľ najväčšiu oblasť vesmíru. Aby vedci mohli takúto mapu dať dohromady, pozorovali veľké množstvo kvazarov. S pomocou SDSS presne zaznamenali pozície v trojrozmernom priestore pre viac než 147 tisíc kvazarov, vzdialených od nás niekoľko miliárd svetelných rokov.

Kvazary sú výrazne jasnejšie ako typické galaxie, a preto môžu byť použité na mapovanie vzdialeného vesmíru. Autor: Hubble telescope websit
Kvazary sú výrazne jasnejšie ako typické galaxie, a preto môžu byť použité na mapovanie vzdialeného vesmíru.
Autor: Hubble telescope websit

Ak chceme použiť túto mapu na štúdium histórie expanzie vesmíru, astronómovia museli ísť o krok ďalej a zmerať odtlačok zvukových vĺn, známych ako baryónové akustické oscilácie (BAO), cestujúce po rannom vesmíre. Tieto zvukové vlny putovali vesmírom, keď bol oveľa teplejší a husteší ako dnes. Keď mal vesmír 380 000 rokov, podmienky sa náhle zmenili a zvukové vlny sa zmrazili. Tieto zmrznuté vlny zostali odtlačené do trojrozmernej štruktúry vesmíru, ktorú vidíme dnes. Pomocou novej mapy môžeme používať veľkosť BAO ako "štandardné pravítko" na meranie vzdialeností vo vesmíre. Máme tak metre pre malé jednotky dĺžky, kilometre alebo míle pre vzdialenosti medzi mestami a máme BAO pre vzdialenosti medzi galaxiami a kvazarmi v kozmológii – hovorí Pauline Zarrouk, PhD. študent na, University Paris-Saclay.

Mapa potvrdzuje štandardný model kozmológie, v ktorom sa vesmír riadi predpoveďami Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Spolu s „obyčajnou“ hmotou tvoriacou hviezdy a galaxie je v súčasnosti dominantnou zložkou tmavá energia, ktorá spôsobuje zrýchlenie expanzie vesmíru. Súčasné poznatky pokrývajú niekoľko okamihov, o ktorých sme predtým nemali veľa informácií, pričom sa merali podmienky, keď bol vesmír len tri až sedem miliárd rokov starý, čiže viac ako dve miliardy rokov predtým, než sa sformovala Zem.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Vývoj vesmíru, Mapa , Kvasar


49. vesmírný týden 2025

49. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 12. do 7. 12. 2025. Měsíc bude v úplňku, projde Plejádami a setká se s Jupiterem. Od setmění je nad jihem Saturn. Nízko na ranní obloze je Merkur. Velmi vysoká bude nyní aktivita Slunce. Uvidíme polární záře? Komety večer ruší Měsíc a ráno to brzy nebude lepší. Na Bajkonuru došlo k poškození jediné rampy sloužící pro mise lodí Sojuz a Progress k ISS. ESA na následující roky posílila rozpočet. Před 500 lety se narodil český astronom Tadeáš Hájek z Hájku.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Kométa C/2025 A6 Lemmon a Lomnický štít

Titul Česká astrofotografie měsíce za říjen 2025 obdržel snímek „Kométa C/2025 A6 Lemmon a Lomnický štít“, jehož autorem je astrofotograf Robert BarsaCitron je žlutý kyselý plod citroníku z druhu citrusovitých. Používá se nejen v potravinářství … A právě jméno tohoto plodu si vybrali naši

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Kométa 3I/ATLAS

3I/ATLAS – medzihviezdna kométa na návšteve Medzihviezdna kométa 3I/ATLAS patrí medzi veľmi vzácnu skupinu objektov, o ktorých vieme, že do našej Slnečnej sústavy prileteli z iného hviezdneho systému. Pohybuje sa po silno hyperbolickej dráhe, takže ju pri ďalšom obehu už znovu neuvidíme – len raz preletí okolo Slnka a opäť zmizne do medzihviezdneho priestoru. Na zábere z ranných hodín 28. 11. 2025 dominuje zelenkastá kóma kométy v spodnej časti obrazu. Jemný prachový chvost sa rozlieva šikmo nahor medzi hviezdami, ktoré ostávajú ostré a nehybné – pekná pripomienka toho, že sledujeme rýchleho hosťa na pozadí vzdialeného hviezdneho poľa našej Galaxie. Aj keď 3I/ATLAS na oblohe nepatrí k najjasnejším kométam, možnosť zachytiť medzihviezdnu návštevníčku je výnimočná. Každý takýto objekt prináša jedinečný pohľad na materiál a históriu iných planetárnych systémov – a táto fotografia je malou “pamiatkou” na jej krátku zastávku v našej kozmickej „štvrti“. Už z voľby kompozície je jasné že som čakal trocha výraznejší chvost ???? Technické údaje: Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton 200/800 (200/600 F3) + Starizona Nexus 0.75×, Touptek ATR585M mono, AFW-M + Touptek LRGB filtre, Gemini EAF, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (Observatory Control System). Software: NINA, Astro Pixel Processor, PixInsight, Adobe Photoshop. Expozície: L 20x60s, RGB 12×90 s, master bias, flats, darks, darkflats. Gain 150, Offset 300. 28.11.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »