Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

Trojdimenzionálna mapa vesmíru.
Autor: Anand Raichoor and the SDSS Collaboration

Astronómovia vytvorili prvú mapu vesmíru na základe polohy supermasívnych čiernych dier, ktoré odhaľujú rozsiahlu štruktúru vesmíru. Mapa presne meria históriu expanzie vesmíru, kedy mal vesmír menej ako tri miliardy rokov. To pomôže lepšie pochopiť tzv. tmavú energiu, ktorá zostáva stále neznámou napriek tomu, že spôsobuje zrýchlenie rozpínania vesmíru. Mapu vytvorili vedci zo  Sloan Digital Sky Survey (SDSS) a University of Portsmouth.

Najväčšia mapa vesmíru vychádza z pozície viac než 147 tisíc kvazarov, vzdialených miliardy svetelných rokov. Kvazary sú s veľkou pravdepodobnosťou supermasívne čierne diery vo vnútry galaxií, do ktorých padá ohromné množstvo hmoty. Táto hmota vytvára okolo čiernej diery akrečný disk, v ktorom sa extrémne zahrieva. V polárnych oblastoach čiernej diery vznikajú intenzívne relativistické výtrysky hmoty a výsledkom je, že kvazary oslnivo žiaria vo všetkých oblastiach spektra.

A protože sú kvazary tak nesmierne žiarivé, pozorujeme ich vo vesmíre vo veľmi veľkých vzdialenostiach. Práve preto tú tieto objekty ideálne na vytvorenie mapy, ktorá obsiahne doposiaľ najväčšiu oblasť vesmíru. Aby vedci mohli takúto mapu dať dohromady, pozorovali veľké množstvo kvazarov. S pomocou SDSS presne zaznamenali pozície v trojrozmernom priestore pre viac než 147 tisíc kvazarov, vzdialených od nás niekoľko miliárd svetelných rokov.

Kvazary sú výrazne jasnejšie ako typické galaxie, a preto môžu byť použité na mapovanie vzdialeného vesmíru. Autor: Hubble telescope websit
Kvazary sú výrazne jasnejšie ako typické galaxie, a preto môžu byť použité na mapovanie vzdialeného vesmíru.
Autor: Hubble telescope websit

Ak chceme použiť túto mapu na štúdium histórie expanzie vesmíru, astronómovia museli ísť o krok ďalej a zmerať odtlačok zvukových vĺn, známych ako baryónové akustické oscilácie (BAO), cestujúce po rannom vesmíre. Tieto zvukové vlny putovali vesmírom, keď bol oveľa teplejší a husteší ako dnes. Keď mal vesmír 380 000 rokov, podmienky sa náhle zmenili a zvukové vlny sa zmrazili. Tieto zmrznuté vlny zostali odtlačené do trojrozmernej štruktúry vesmíru, ktorú vidíme dnes. Pomocou novej mapy môžeme používať veľkosť BAO ako "štandardné pravítko" na meranie vzdialeností vo vesmíre. Máme tak metre pre malé jednotky dĺžky, kilometre alebo míle pre vzdialenosti medzi mestami a máme BAO pre vzdialenosti medzi galaxiami a kvazarmi v kozmológii – hovorí Pauline Zarrouk, PhD. študent na, University Paris-Saclay.

Mapa potvrdzuje štandardný model kozmológie, v ktorom sa vesmír riadi predpoveďami Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Spolu s „obyčajnou“ hmotou tvoriacou hviezdy a galaxie je v súčasnosti dominantnou zložkou tmavá energia, ktorá spôsobuje zrýchlenie expanzie vesmíru. Súčasné poznatky pokrývajú niekoľko okamihov, o ktorých sme predtým nemali veľa informácií, pričom sa merali podmienky, keď bol vesmír len tri až sedem miliárd rokov starý, čiže viac ako dve miliardy rokov predtým, než sa sformovala Zem.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Vývoj vesmíru, Mapa , Kvasar


20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 3

Messier 3, známa aj ako M3 alebo NGC 5272, je výrazná guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 33 000 svetelných rokov a patrí medzi najväčšie a najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy. Odhaduje sa, že obsahuje približne 500 000 hviezd. Objavil ju Charles Messier 3. mája 1764. Bola to vôbec prvá hmlovina v Messierovom katalógu, ktorú objavil samotný Messier. Spočiatku ju považoval za hmlistý objekt bez hviezd. Až William Herschel okolo roku 1784 rozlíšil jej hviezdnu povahu a ukázal, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M3 patrí medzi najlepšie preskúmané guľové hviezdokopy. Mimoriadne zaujímavá je najmä veľkým počtom premenných hviezd. Dnes ich v nej poznáme viac než 270, čo je najviac zo všetkých známych guľových hviezdokôp. Významnú časť tvoria premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré astronómovia využívajú aj ako dôležité indikátory vzdialeností vo vesmíre. Vek hviezdokopy sa odhaduje na približne 11,4 miliardy rokov, takže ide o veľmi starý objekt pochádzajúci z raných období vývoja našej Galaxie. M3 sa nachádza ďaleko nad rovinou Mliečnej cesty, približne 31 600 svetelných rokov, a zároveň asi 38 800 svetelných rokov od jej stredu. Je teda pomerne izolovaným členom galaktického hala. Na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 6,2 magnitúdy, takže za veľmi tmavej oblohy môže byť na hranici viditeľnosti voľným okom. V menšom ďalekohľade sa javí ako jemný hmlistý obláčik, no väčší ďalekohľad alebo astrofotografia odhalí jej skutočnú štruktúru – jasné a husté jadro obklopené tisíckami slabších hviezd. Práve vďaka tejto bohatej hviezdnej populácii je Messier 3 často považovaná za jednu z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy, hneď po známej M13 v Herkulovi. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie ???? Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 121x60sec. R, 105x60sec. G, 110x60sec. B, 180x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.4. až 1.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »