Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Vedci zaznamenali prvý obrázok tmavej hmoty, ktorá spája galaxie

Vedci zaznamenali prvý obrázok tmavej hmoty, ktorá spája galaxie

Vlákna tmavej hmoty tvoriacej most medzi dvoma galaxiami.
Autor: S. Epps & M. Hudson / University of Waterloo

Vedci z University of Waterloo zachytili prvý kompozitný obrázok mosta  tvoreného temnou hmotou, ktorý spája galaxie dohromady. Tento obrázok kombinuje množstvo jednotlivých snímok, a potvrdzuje predpovede, že galaxie v celom vesmíre sú zviazané prostredníctvom kozmickej siete spojenou s temnou hmotou, ktorá doteraz zostávala nepozorovateľná.

Tmavá hmota, tajomná substancia, z ktorej sa skladá približne 25% vesmíru, nesvieti, neabsorbuje, ani neodráža svetlo, čo spôsobilo, že bola z veľkej časti nedetekovateľná, avšak okrem účinkov gravitácie.

Desiatky rokov vedci predpovedali existenciu vlákna temnej hmoty medzi galaxiami, ktorá sa chová ako superštruktúra pripomínajúca sieť spájajúcu galaxie dohromady,“ hovorí Mike Hudson, profesor astronómie na University of Waterloo. „Tento obrázok nás posúva od predpovedí k niečomu, čo môžeme vidieť a merať.“

Ako súčasť svojho výskumu Hudson a spoluautor Seth Epps, použili techniku ​nazývanú slabé gravitačné šošovkovanie, ktoré spôsobuje, že obrazy vzdialených galaxií sa mierne deformujú pod vplyvom neviditeľnej hmoty, ako je planéta, čierna diera alebo – v tomto prípade – tmavá hmota. Efekt bol meraný na snímkach z niekoľkoročného prieskumu oblohy pomocou Canada-France-Hawaii Telescope.

Kombinácia obrázkov viac ako 23 000 párov galaxií, ktoré sa nachádzajú 4,5 miliárd svetelných rokov, dala možnosť vytvoriť kompozitný obrázok alebo mapu, ktorá ukazuje prítomnosť temnej hmoty medzi týmito pármi galaxií. Výsledky ukazujú, že most medzi vláknami tmavej hmoty je najsilnejší medzi týmito dvojicami menej ako 40 miliónov svetelných rokov.

Použitím tejto techniky sme schopní vidieť, že tieto vlákna tmavej hmoty vo vesmíre existujú, a čo viac – môžeme vidieť do akej miery tieto vlákna spojujú galaxie dohromady.“ – tvrdí Epps.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Temná hmota


35. vesmírný týden 2025

35. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 8. do 31. 8. 2025. Měsíc po novu se koncem týdne objeví na večerní obloze. Ráno můžeme pozorovat všechny planety kromě Marsu. Aktivita Slunce se možná zvýší. SpaceX se chystá k 10. testu Super Heavy Starship. První stupeň Falconu 9 se chystá k 30. znovupoužití. Tato raketa má letos za sebou již více než 100 startů a v uplynulém týdnu vynesla i vojenský miniraketoplán X-37b a nákladní loď Dragon na misi CRS-33 k ISS. Před 50 lety zazářila v souhvězdí Labutě poměrně jasná nová hvězda, nova V1500 Cygni.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Temná mlhovina Barnard 150

Titul Česká astrofotografie měsíce za červenec 2025 obdržel snímek „Temná mlhovina Barnard 150“, jehož autorem je astrofotograf Václav Kubeš       Dávno, opravdu dávno již tomu. Někdy v době, kdy do Evropy začali pronikat Slované a začala se formovat Velkomoravská říše, v době, kdy Frankové

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

IC 1396 Sloní chobot

IC 1396 je veľká emisná hmlovina v súhvezdí Cefea. Nachádza sa pod spojnicou hviezd alfa a zéta Cephei a je v nej aj premenná hviezda Erakis. Hmlovina zaberá oblasť s priemerom niekoľko stoviek svetelných rokov a jej svetlo k nám letí asi 3 000 rokov. Na nočnej oblohe je jej zdanlivý priemer desaťkrát väčší ako priemer Mesiaca v splne, čo je 170´ (5°). Má celkovú magnitúdu 3,0, ale je taká roztiahnutá, že voľným okom nemáme šancu ju vidieť. Hmotnosť hmloviny je odhadovaná na 12 000 hmotností Slnka. Hmlovinu vzbudzuje k žiareniu najmä veľmi hmotná a veľmi mladá hviezda HD 206267 v strede oblasti. Hviezdu obklopujú ionizované mraky vytvárajúce okolo nej vo vzdialenosti 80 až 130 svetelných rokov prstencový útvar. Sú to zvyšky molekulárneho mraku, z ktorého sa zrodila hviezda HD 206267 a ďalšie hviezdy v tejto oblasti, ktoré spolu tvoria hviezdokopu s označením Tr37. Ďalej od centrálnej hviezdy sú pásma tmavého a chladného materiálu. Známou časťou hmloviny je obrovský tmavý molekulárny mrak pomenovaný hmlovina Sloní chobot. Jej tvar vymodeloval hviezdny vietor z HD 206267. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 65x120sec. R, 63x120sec. G, 52x120sec. B, 120x60sec. L, 186x600sec Halpha, 112x600sec.+18x900sec. O3, 144x600sec. S2, master bias, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 9.6. až 23.8.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »