Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Zlučovanie galaxií zahaľuje čierne diery

Zlučovanie galaxií zahaľuje čierne diery

Zlučovanie dvoch špirálových galaxií (NGC 6050 a IC 1179), ktoré sú čoraz viac zahalené prachom a plynom.
Autor: NASA, ESA, the Hubble Heritage Team (STScI/AURA)-ESA/Hubble Collaboration, and K. Noll (STScI)

Vedci s použitím teleskopu NuSTAR (NASA) dokazujú, že v záverenčnej fáze zlučovania galaxií, padá do čiernej diery také množstvo plynu a prachu, ktoré je schopné zahaliť aj aktívne galaktické jadrá. Kombinácia gravitačných efektov dvoch galaxií spomaľuje rýchlosť otáčania plynu a prachu, ktoré by v opačnom prípade voľne obiehali. Táto strata energie spôsobuje, že materiál padá do čiernej diery.

Čierne diery majú v očiach verejnosti nedobrú povesť založenú na predpoklade, že pohltia všetko, čo im príde do cesty. Avšak v skutočnosti je to trošku inak. Okolo čiernych dier obieha prach a plyn a celé zástupy hviezd. A to až dovtedy kým nedôjde k narušeniu tejto rovnováhy.

Novo publikovaná štúdia popisuje práve takúto situáciu – ide o zlúčenie dvoch galaxií, kedy sa k sebe približujú čierne diery sídliace v centre oboch galaxií. Prach a plyn v ich okolí je tlačený priamo do čiernej diery, pričom dochádza k uvoľneniu obrovského množstva vysokoenergetického žiarenia. Tento jav sa nazýva aktívne galaktícke jadro (AGN).

Claudio Ricci, vedúci autor štúdie publikovanej v Monthly Notices Royal Astronomical Society, tvrdí, že čím dlhšie trvá zlučovanie galaxií, tým je aktívne jadro galaxií zahalenejšie. Galaxie, ktoré sú na konci procesu zlučovania, sú úplne schované v mračnách plynu a prachu. Ricci spolu so svojimi kolegmi pozoroval vysokoenergetické röntgenové žiarenie z 52 galaxií, pričom asi polovica z nich sa nachádzala v neskorej fáze zlučovania. A pretože NuSTAR je veľmi citlivý na detekciu röntgenových lúčov s veľmi vysokou energiou, bolo rozhodujúce, koľko svetla uniklo z oblasti plynu a prachu pokrývajúceho AGN.

Ilustrácia porovnáva rastúce supermasívne čierne diery v dvoch typoch galaxií. Rastúca supermassívna čierna diera v klasickej galaxii by mala okolo seba štruktúru plynu a prachu v tvare šišky (vľavo). V zlučujúcej sa galaxii materiál zahalí čiernu dieru (vpravo). Autor: National Astronomical Observatory of Japan
Ilustrácia porovnáva rastúce supermasívne čierne diery v dvoch typoch galaxií. Rastúca supermassívna čierna diera v klasickej galaxii by mala okolo seba štruktúru plynu a prachu v tvare šišky (vľavo). V zlučujúcej sa galaxii materiál zahalí čiernu dieru (vpravo).
Autor: National Astronomical Observatory of Japan

Výskumníci porovnávajú pozorovania galaxií uskutočnených ďalekohľadom NuSTAR  s údajmi NASA's Swift and Chandra and ESA's XMM-Newton observatories, ktoré sa zameriavajú na nižšie energetické zložky spektra röntgenových lúčov. Vďaka tomu vieme, že ak je v galaxii zistená prítomnosť vysokoenergetického röntgenového žiarenia, avšak žiarenie s nízkou energiou chýba, znamená to, že AGN je veľmi zahalené.

Tieto poznatky pomáhajú potvrdiť myšlienku, že čierna diera v AGN požiera väčšinu hmoty okolo počas posledných štádií zlučovania galaxií. Vtedy dochádza k najväčšiemu rastu supermasívnej čiernej diery, vďaka čomu vieme lepšie porozumieť vzťahu medzi čiernou dierou a jej hostiteľskou galaxiou.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] nasa.gov
[3] jpl.nava.gov



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Černá díra, Galaxie


11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Kometa C-2024 E1

Kometa C-2024 E1/ Wierzchos/

Další informace »