Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Mapovanie rodostromu hviezd

Mapovanie rodostromu hviezd

Obrázok ukazuje rodostrom hviezd v našej Galaxii, vrátane Slnka.
Autor: Institute of Astronomy

V roku 1859 publikoval Charles Darwin svoju evolučnú teóriu, podľa ktorej majú všetky formy života spoločného predka. Táto teória položila základy evolučnej biológii. Astronómovia však začali uvažovať, ako by bolo možné aplikovať túto teóriu na hviezdy v Mliečnej dráhe.

Astronómovia si požičali princípy z biológie a archeológie, aby vybudovali rodostrom hviezd v Galaxii. Štúdiom chemických podpisov hviezd skladajú dohromady evolučný strom kladúc si otázku, ako hviezdy vznikajú a ako sú navzájom prepojené. Tieto podpisy hrajú úlohu DNA. Tieto chemické označenia hviezd stoja v základe disciplíny, ktorú astronómovia pomenovali galaktická archeológia.     

Evolučná teória hovorí, že organizmy majú spoločný pôvod a evolúciou sa menia. Hoci sa hviezdy od živých organizmov líšia, avšak stále majú spoločný pôvod v mračnách plynu a nesú si históriu vo svojej chemickej štruktúre. Aplikáciou tých istých fylogenetických metód, ktoré biológovia používajú k vypátraniu rastlín a živočíchov, je možné preskúmať „evolúciu“ hviezd v Galaxii. A teda – hoci sú rozdiely medzi hviezdami a živočíchmi obrovské – môžu byť obe analyzované budovaním svojich rodostromov.

Dr. Paula Jofré v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society opisuje ako vytvárala fylogenetický „strom života“, ktorý spája množstvo hviezd v Galaxii. Jej tím študoval 22 hviezd vrátane nášho Slnka. Chemické prvky boli opatrne zmerané z dát prichádzajúcich zo spektier zachytených veľkými teleskopmi na severe Chile. Stúpajúcim počtom dát z teleskopov sa astronómovia stále viac približujú ku kompletizácii jediného stromu, ktorý spojí všetky hviezdy v Mliečnej dráhe. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Evoluce hvězd, Hvězdy, Galaxie Mléčná dráha


1. vesmírný týden 2026

1. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 29. 12. 2025 do 4. 1. 2026. Ještě se loučíme se starým rokem a už nám začíná první týden toho nového. Zakončíme ho úplňkem Měsíce, což znamená, že letos meteory roje Kvadrantidy asi neuvidíme. Večer je nad jihem Saturn. Jupiter je vidět celou noc. Další planety jsou slabé a přezařuje je Měsíc nebo jsou úhlově blízko Slunci. Aktivita Slunce se podle očekávání zvýšila. V kosmonautice jsme mohli zaznamenat po delší době i dva neúspěšné starty, ale i závěr roku ještě přináší další starty. Před 225 lety se podařilo nalézt první těleso v oblasti mezi Marsem a Jupiterem, trpasličí planetu Ceres.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Kométa C/2025 A6 Lemmon a Lomnický štít

Titul Česká astrofotografie měsíce za říjen 2025 obdržel snímek „Kométa C/2025 A6 Lemmon a Lomnický štít“, jehož autorem je astrofotograf Robert BarsaCitron je žlutý kyselý plod citroníku z druhu citrusovitých. Používá se nejen v potravinářství … A právě jméno tohoto plodu si vybrali naši

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Snímek komety 29P/Schwassmann-Wachmann.

Kometa 29P/Schwassmann-Wachmann. Měřítko snímku je 6.8 arcsec/px, sever je nahoře, východ vlevo. Jasná hvězda při pravém okraji nese katalogové označení 67 Leonis (4.77 Vmag).

Další informace »