Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Mapovanie rodostromu hviezd

Mapovanie rodostromu hviezd

Obrázok ukazuje rodostrom hviezd v našej Galaxii, vrátane Slnka.
Autor: Institute of Astronomy

V roku 1859 publikoval Charles Darwin svoju evolučnú teóriu, podľa ktorej majú všetky formy života spoločného predka. Táto teória položila základy evolučnej biológii. Astronómovia však začali uvažovať, ako by bolo možné aplikovať túto teóriu na hviezdy v Mliečnej dráhe.

Astronómovia si požičali princípy z biológie a archeológie, aby vybudovali rodostrom hviezd v Galaxii. Štúdiom chemických podpisov hviezd skladajú dohromady evolučný strom kladúc si otázku, ako hviezdy vznikajú a ako sú navzájom prepojené. Tieto podpisy hrajú úlohu DNA. Tieto chemické označenia hviezd stoja v základe disciplíny, ktorú astronómovia pomenovali galaktická archeológia.     

Evolučná teória hovorí, že organizmy majú spoločný pôvod a evolúciou sa menia. Hoci sa hviezdy od živých organizmov líšia, avšak stále majú spoločný pôvod v mračnách plynu a nesú si históriu vo svojej chemickej štruktúre. Aplikáciou tých istých fylogenetických metód, ktoré biológovia používajú k vypátraniu rastlín a živočíchov, je možné preskúmať „evolúciu“ hviezd v Galaxii. A teda – hoci sú rozdiely medzi hviezdami a živočíchmi obrovské – môžu byť obe analyzované budovaním svojich rodostromov.

Dr. Paula Jofré v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society opisuje ako vytvárala fylogenetický „strom života“, ktorý spája množstvo hviezd v Galaxii. Jej tím študoval 22 hviezd vrátane nášho Slnka. Chemické prvky boli opatrne zmerané z dát prichádzajúcich zo spektier zachytených veľkými teleskopmi na severe Chile. Stúpajúcim počtom dát z teleskopov sa astronómovia stále viac približujú ku kompletizácii jediného stromu, ktorý spojí všetky hviezdy v Mliečnej dráhe. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Evoluce hvězd, Hvězdy, Galaxie Mléčná dráha


44. vesmírný týden 2025

44. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 27. 10. do 2. 11. 2025. Měsíc bude v první čtvrti. Saturn je dobře vidět večer, později v noci se přidává Jupiter, ráno končí viditelnost Venuše. Kometa C/2025 A6 (Lemmon) nám dělá radost nízko na večerní obloze, pokud se vůbec vyjasní. O něco výše je trochu slabší kometa C/2025 R2 (SWAN). Obě jsou krásné ve větším dalekohledu. Dozvěděli jsme se, kterých 13 experimentů mise Aleše Svobody na ISS podpoří ESA. Japonská zásobovací loď HTV-X je na cestě k ISS. Mezinárodní vesmírná stanice je trvale obydlena již 25 let.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Když se blýská v dáli

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

C/2025 A6 na Zemplíne

Nikon d500, 50mm

Další informace »