Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Mapovanie rodostromu hviezd

Mapovanie rodostromu hviezd

Obrázok ukazuje rodostrom hviezd v našej Galaxii, vrátane Slnka.
Autor: Institute of Astronomy

V roku 1859 publikoval Charles Darwin svoju evolučnú teóriu, podľa ktorej majú všetky formy života spoločného predka. Táto teória položila základy evolučnej biológii. Astronómovia však začali uvažovať, ako by bolo možné aplikovať túto teóriu na hviezdy v Mliečnej dráhe.

Astronómovia si požičali princípy z biológie a archeológie, aby vybudovali rodostrom hviezd v Galaxii. Štúdiom chemických podpisov hviezd skladajú dohromady evolučný strom kladúc si otázku, ako hviezdy vznikajú a ako sú navzájom prepojené. Tieto podpisy hrajú úlohu DNA. Tieto chemické označenia hviezd stoja v základe disciplíny, ktorú astronómovia pomenovali galaktická archeológia.     

Evolučná teória hovorí, že organizmy majú spoločný pôvod a evolúciou sa menia. Hoci sa hviezdy od živých organizmov líšia, avšak stále majú spoločný pôvod v mračnách plynu a nesú si históriu vo svojej chemickej štruktúre. Aplikáciou tých istých fylogenetických metód, ktoré biológovia používajú k vypátraniu rastlín a živočíchov, je možné preskúmať „evolúciu“ hviezd v Galaxii. A teda – hoci sú rozdiely medzi hviezdami a živočíchmi obrovské – môžu byť obe analyzované budovaním svojich rodostromov.

Dr. Paula Jofré v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society opisuje ako vytvárala fylogenetický „strom života“, ktorý spája množstvo hviezd v Galaxii. Jej tím študoval 22 hviezd vrátane nášho Slnka. Chemické prvky boli opatrne zmerané z dát prichádzajúcich zo spektier zachytených veľkými teleskopmi na severe Chile. Stúpajúcim počtom dát z teleskopov sa astronómovia stále viac približujú ku kompletizácii jediného stromu, ktorý spojí všetky hviezdy v Mliečnej dráhe. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Evoluce hvězd, Hvězdy, Galaxie Mléčná dráha


6. vesmírný týden 2026

6. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 2. 2. do 8. 2. 2026. Měsíc je v úplňku a bude ubývat k poslední čtvrti. 3. 2. je v těsné konjunkci s Regulem. Merkur a Venuše začínají lézt na večerní oblohu, Mars je nepozorovatelný. Velké planety jsou všechny vidět večer. Aktivita Slunce je poměrně vysoká hlavně díky náhle se objevivší aktivní oblasti se skvrnami. Chystá se start rakety SLS s lodí Orion mise Artemis II k Měsíci. Crew-12 musí zatím čekat. 95 let by se dožil Ladislav Sehnal, český astronom zabývající se nebeskou mechanikou. 120 let uplyne od narození Clyde Tombaugha, který objevil Pluto v roce 1930.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

M27 přes 1.54m Dánský dalekohled, La Silla

Titul Česká astrofotografie měsíce za prosinec 2025 obdržel snímek autorů Kamil Hornoch a Martin Myslivec s názvem M27 – Dumbbell Nebula Kalendář ukazuje datum 14. srpna 1758 a francouzský astronom Charles Messier na observatoři v Hôtel de Cluny v Paříži pátrá po Halleyově kometě. Pátrá však již

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Polární záře, Kostomlaty pod Milešovkou 19.1.2026

Další informace »