Úvodní strana  >  Články  >  Hvězdy  >  Tajomné zatmenia hviezdy PDS 100

Tajomné zatmenia hviezdy PDS 100

Hviezdu PDS 100 zrejme zakrýva obrovská plynná planéta s kolosálnymi prstencami.
Autor: University of Warwick

Hviezda PDS 100 zo súhvezdia Orion je hviezda podobná nášmu Slnku. Od Zeme je vzdialená približne 1 000 svetelných rokov a jej teplota dosahuje približne rovnaké čísla ako naše Slnko a rozmerovo je len o kúsok väčšia. Doposiaľ ju ale zahaľovala nevyriešená záhada.

Hviezda s označením PDS 100 už dlhý čas ukrývala tajomstvá. Skupina vedcov vedená astrofyzikom Hughom Osbornom z anglickej Univerzity vo Warwicku prišla s teóriou, ktorá poodhaľuje tajomstvo tejto hviezdy.

Vedci už pred niekoľkými rokmi zistili, že každých dva a pol roka túto hviezdu niečo zakryje. Jedná sa pri tom o dosť veľké zatmenia trvajúce dva až tri týždne, pri ktorých hviezda stmavne len na 30% svojej obvyklej svietivosti. Na riešenie tejto otázku sa podujal spomínaný astrofyzik Hugh Osborn. So svojim tímom analyzoval dáta z Wide Angle Search for Planets (WASP) a Kilodegree Extremely Little Telescope (KELT) zozbierané počas 15 rokov pozorovania. Dospel k záveru, že hviezdu musí zakrývať doposiaľ neobjavená planéta, ktorá okolo nej obieha. A podľa miery stmavnutia je možné usudzovať, že táto planéta nebude žiaden trpaslík. Naskôr teda pôjde o veľkého plynného obra s hmotnosťou 50 Jupiterov. Ďalším predpokladom je, že túto planétu zrejme obklopuje mohnutý systém prstencov.

Na túto teóriu prišli vďaka tomu, že pri zatmeniach hviezdy vidíme, že svetlo z hviezdy sa rýchlo mení – to naznačuje, že v objekte, ktorý hviezdu zakrýva sú kruhy - prstence, avšak mnohonásobne väčšie ako okolo Saturnu.

Ďalšie zatmenie tejto hviezdy by malo nastať toto leto. Vďaka nemu budeme môcť zistiť, či sú Osbornove úvahy pravdivé, alebo budeme musieť pátrať ďalej. Táto hviezda je tak jasná, že sa na jej výskume môžu podieľať aj amatérski astronómovia so svojou technickou výbavou. Až potom budeme mať istotu, čo spôsobuje tajomné zatmenia.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Zákryt


4. vesmírný týden 2025

4. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 20. 1. do 26. 1. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je Venuše poblíž Saturnu, vysoko nad jihovýchodem je Jupiter a nad východem Mars. Titan opět vrhne stín na Saturn. Aktivita Slunce je nízká. Kometa C/2023 G3 (ATLAS) byla fotografovatelná i ve dne a nyní bude ozdobou oblohy na jižní polokouli. Konečně se povedly testovací lety dvou obřích raket. New Glenn úspěšně dosáhl oběžné dráhy, ale první stupeň pokus o přistání neprovedl. Naopak první stupeň Super Heavy naopak úspěšně přistál na startovní věž, zatímco Starship byla zničena poté, co měla problémy těsně před dosažením plánované dráhy. 95 let se dožívá Buzz Aldrin, který stanul jako druhý na povrchu Měsíce v rámci Apolla 11 a 85 let by se dožil náš přední popularizátor kosmonautiky Antonín Vítek.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hlava čarodejnice NGC 1909

Titul Česká astrofotografie měsíce za prosinec 2024 obdržel snímek „Hlava čarodejnice NGC 1909“, jehož autorem je slovenský astrofotograf Ján Gajdoš.   Během Filipojakubské či též Valpuržiny noci z 30. dubna na 1. května se od nepaměti na vyvýšených místech zapalují velké ohně jako

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier42

Velká mlhovina v Orionu. Součást nejrozsáhlejšího známého prachoplynného útvaru - komplexu v Orionu, který se rozprostírá přes více než polovinu souhvězdí Orion a má rozměry mnoha set světelných let.

Další informace »