Zomrel významný slovenský astronóm Jozef Tremko

Štátnu meštiansku školu a gymnázium navštevoval v Levoči, kde v roku 1950 zmaturoval.  Študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1950 – 1951)  a Masarykovej Univerzite v Brne (1951-1954), na ktorej,  ako vedecký ašpirant  Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese od 1. 10. 1954 do 30. 9. 1957  absolvoval internú ašpirantúru. Počas nej zahájil na 60-cm ďalekohľade Astronomického ústavu Masarykovej Univerzity éru fotoelektrickej fotometrie v ČSR. Od 1. 10. 1957 pracoval ako promovaný fyzik v AsÚ SAV na Skalnatom plese. Kandidátsku  dizertačnú prácu „Fotoelektrická fotometria“  (školiteľ člen korešpondent SAV Vladimír Guth, externý školiteľ doc. Dr. Ľuboš Perek) predložil dňa 15. 3. 1958 na Ústave astronómie prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Jej obhajoba sa konala dňa 27. 9. 1961 na Astronomickom ústave ČSAV v Prahe a  na základe  úspešnej obhajoby mu Matematicko-fyzikálna sekcia ČSAV dňa 24. 10. 1961 udelila  vedeckú hodnosť  kandidáta fyzikálno-matematických vied (CSc). Na základe získanej vedeckej hodnosti ho Univerzita Karlova v Prahe oprávnila od 1. 5. 1966 používať titul RNDr.

Dr. J. Tremko dňa 1. 4. 1961 založil Stelárne oddelenie AsÚ SAV a bol jeho vedúcim až do konca roku 1987. V rokoch 1958 – 84 pôsobil  aj vo funkcii zástupcu riaditeľa ústavu.  Dr. Tremko spoľahlivo zabezpečoval vývoj a využitie pozorovacej techniky na 60-cm staroďalskom ďalekohľade na Skalnatom Plese, kde sa do roku 1961 pozorovania zmien jasnosti hviezd uskutočňovali fotografickou metódou. Dr. Tremko zaviedol ich pozorovania fotoelektrickým fotometrom v U,B,V oblasti spektra a  priebežne sa staral o rozvoj a modernizáciu prístrojového vybavenia pre fotoelektrickú fotometriu, ktoré dosahovalo svetové parametre. Prvý fotoelektrický fotometer, ktorého optickú časť skonštruovali v Ústave merania a meracej techniky SAV v Bratislave a elektronickú časť na Skalnatom Plese, umiestnil v Newtonovom ohnisku 60-cm ďalekohľadu. V spolupráci s dr. P. Mayerom z Astronomického ústavu Karlovej Univerzity v Prahe vyvinul  fotoelektrický fotometer, ktorého optickú časť vyrobili v r. 1965 v dielňach univerzity.  Tento fotometer dr. Tremko umiestnil do Cassegrainovho ohniska 60-cm ďalekohľadu. Súčasne Metra Blansko na jeho návrh  vyrobila meraciu ústredňu UM-10, ktorá okrem spracovania signálu z fotometra robila aj zápis údajov v digitálnej forme. Bol to prvý prístroj Astronomického  ústavu SAV, ktorý sa dal programovať a fungoval až  do roku 1975, keď ho dr. Tremko nahradil novým elektronickým zariadením, ktoré vyvinul v spolupráci s Katedrou rádioelektroniky Elektrotechnicej fakulty SVŠT v Bratislave. V roku 1978 bol pôvodný 60-cm ďalekohľad na Skalnatom Plese vymenený za nový, ale pôvodný fotometer zostal v prevádzke až do r. 1993.

Dr. Tremko väčšinu svojho vedeckého života zasvätil štúdiu premených hviezd (pulzujúcich hviezd,  zákrytových dvojhviezd a nov).  V medzinárodných a domácich vedeckých časopisoch publikoval  136 vedeckých a odborných  prác,  ktoré dosiahli 585 citácií. V oblasti výskumu pulzujúcich hviezd typu RR Lyrae upresnil periódy pulzácií hviezd YZ Boo, BS Aqr, TT Lyn a W CVn  a u objektu RU Psc objavil tzv. Blažkov efekt – dlhodobé variácie tvaru a amplitúdy svetelnej krivky. V oblasti výskumu zákrytových dvojhviezd sa zameral na interagujúce dvojhviezdy. Prenos hmoty medzi zložkami spôsobuje celý rad efektov, ktoré je možné detegovať  na svetelných krivkách, prípadne polohách miním. V sústave U Cep zistil, že pri prenose hmoty sa mení tvar svetelnej krivky.  Zmeny obežnej periódy vysvetlil prenosom hmoty medzi zložkami (napr.  TV Cas, TX Her, XZ Cep, CQ Cep,TW Dra, TX UMa) alebo prítomnosťou tretieho telesa v sústave  (napr. IU Aur, ZZ Cas, TW Lyn, TW And, TT Her, W UMi).  Najviac vedeckých prác   dr. Tremko publikoval s prof.  J.M. Kreinerom z Pedagogickej Univerzity v Krakove (30 prác) a kanadskými astronómom slovenského pôvodu prof.  G.A. Bakošom z Unverzity Waterloo v Kanade (29 prác), kde dr. Tremko absolvoval niekoľko pracovných pobytov. Počas dlhodobého pobytu na observatóriu v Hamburgu v rokoch 1969-70  prevádzal  spektroskopický výskum  expandujúcej obálky Novy Her 1963.  Študoval aj Novu Ser 1970.   Dr. Tremko publikoval práce aj z fotometrie komét (1961e,f, 1963b, Kilston 1966b, Wild 1967c, Kohoutek 1973f) a  vplyvu atmosférickej extinkcie na presnosť fotometrických pozorovaní.  Po odchode na dôchodok (1.2.1993) pracoval  na AsÚ SAV na čiastočný úväzok do roku 2010.  Poslednú vedeckú prácu publikoval v r. 2017.

Dr. Tremko sa venoval aj popularizácii astronómie a výchovnej činnosti.  V rokoch 1965-72  prednášal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (UPJŠ) a Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Vyškolil niekoľkých vedeckých ašpirantov na získanie vedeckej hodnosti CSc. Vo vedecko-organizačnej oblasti bol veľmi aktívny v rámci programu Interkozmos a v rokoch 1975-90 aj v rámci komisie Fyzika a evolúcia hviezd mnohostrannej spolupráce akadémií vied socialistických krajín, kde zastával viacero významných funkcií.  Bol členom vedeckého organizačného výboru niekoľkých medzinárodných konferencií.  V r. 1980 zorganizoval medzinárodnú konferenciu „Ejekcia a akrécia hmoty v dvojhviezdnych sústavách“ a bol editorom zborníka z tejto konferencie. Od roku 1964 bol členom IAU a od roku 1966 členom Astronomische Gesellschaft.  V rokoch 1970-1991 bol členom redakčnej rady vedeckého  časopisu „Bulletin of the Astronomical Institutes of Czechoslovakia“   a  v rokoch 1970-1975  editorom vedeckého časopisu „Contributions of the Astronomical Observatory Skalnaté Pleso“.  V domácich organizáciách bol členom Československého národného astronomického komitétu, Vedeckého kolégia  astronómie, geofyziky a meteorológie SAV, zakladajúcim členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV (1959), jej prvým vedeckým tajomníkom, členom predsedníctva a dlhoročným funkcionárom Ústredného výboru Československej astronomickej spoločnosti a predsedom sekcie premenných hviezd. Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV ho vymenovala v r. 1986 za čestného člena.

Dr. Tremko bol nositeľom viacerých ocenení:  Úderník (1950),  Československá medaila M. Koperníka (1973), Pamätná medaila mnohostrannej spolupráce  "Fyzika a vývoj hviezd“ (1978), Pamätná medaila SAV (1978). Za svoju celoživotnú prácu dostal v roku 2005 ocenenie Zaslúžilý pracovník SAV. 

Dr. Tremko  bol uzavretej povahy a vyhýbal sa médiám.  Práca vedúceho na vysokohorskom pracovisku mu prinášala celý rad problémov a konfliktných situácií, ktoré sa vždy snažil vyriešiť pokojne a s nadhľadom. Vždy pracoval s plným nasadením a to isté vyžadoval aj od svojich podriadeným, od ktorých si udržoval patričný odstup.  Keďže sám pochádzal z početnej rodiny, vážil si rodinné zázemie a veľkú pozornosť venoval výchove svojich dvoch detí.

Niet pochýb o tom, že dr. Tremko  zanechal v dejinách Astronomického ústavu SAV, Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a astrofyzikálnom výskume na Slovensku nezmazateľnú stopu.

Posledná rozlúčka s dr. Tremkom  sa uskutočnila v krematóriu v Košiciach a jeho ostatky sú uložené na cintoríne v Levoči.  

Česť jeho pamiatke!       

RNDr. Drahomír Chochol, DrSc.
RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.