Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

Pohľad na Veľké a Malé Magellanovo mračno nad ESO’s VLT observation site v Chile.
Autor: ESO/Y. Beletsky

„Nielenže sú celé galaxie magnetické, ale slabé jemné vlákna spájajúce galaxie sú tiež magnetické. Kamkoľvek sa pozeráme na oblohu, nájdeme magnetizmus.“ – tvrdí na adresu novej štúdie Bryan Gaensler (z University of Toronto) publikovanej v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.  

Veľké a Malé Magellanovo mračno sú trpasličné galaxie viditeľné z južnej pologule. Obe galaxie obiehajú našu Mliečnu dráhu a nachádzajú sa vo vzdialenosti 160 a 200 tisíc svetelných rokov od Zeme.Astronómovia po prvýkrát detekovali magnetické pole spojené s Magellanovým mostom (Magellanic Bridge), vlákno plynu o veľkosti 75 000 svetelných rokov, ktoré sa tiahne medzi najbližšími galaktickými susedmi Mliečnej dráhy – Veľkým a Malým Magellanovým mračnom (LMC a SMC).

Jane Kaczmarek, hlavný autor štúdie, PhD. študent na School of Physics, University of Sydney, tvrdí, že hoci sa v minulosti objavili indície, že takéto magnetické pole môže existovať, nik ho doposiaľ nepozoroval. Takéto kozmické magnetické polia možno detegovať len nepriamo, a to pozorovaním rádiových signálov zo stoviek veľmi vzdialených galaxií, ktoré ležia za LMC a SMC. Pozorovania boli uskutočnené pomocou Australia Telescope Compact Array radio telescope at the Paul Wild Observatory v New South Wales v Austrálii.

Rádiové žiarenie vzdialených galaxií slúžilo ako baterky na pozadí, ktoré svietia cez Magellanov most. Magnetické pole potom zmení polarizáciu rádiového signálu. Podľa toho ako sa polarizované svetlo zmení, vieme získať informácie o magnetickom poli. Rádiový signál, podobne ako svetelná vlna, osciluje alebo vibruje v jednom smere alebo rovine. Napríklad vlny na povrchu rybníka sa pohybujú hore-dole. Keď rádiový signál prechádza magnetickým poľom, rovina sa otáča. Tento jav je známy ako Faradayova rotácia a umožňuje astronómom merať silu a polaritu alebo smer magnetického poľa.

Veľké a Malé Magellanovo mračno viditeľné na oblohe nad rádiovým teleskopom v Austrálii. Autor: Mike Salway
Veľké a Malé Magellanovo mračno viditeľné na oblohe nad rádiovým teleskopom v Austrálii.
Autor: Mike Salway

Pozorovanie magnetického poľa môže poskytnúť poznatky o tom, či sa vytvorilo zvnútra Mosta po vytvorení štruktúry, alebo bol "odtrhnutý" z trpasličích galaxií, keď interagovali a vytvorili štruktúru. Vo všeobecnosti nevieme, ako sa vytvárajú takéto obrovské magnetické polia, ani to, ako ovplyvňujú tvorbu a vývoj galaxií. Práve na to nám môžu pomôcť naši najbližší galaktickí susedia. Pochopenie úlohy akú hrajú magnetické polia pri vývoji galaxií je základnou otázkou astronómie. Táto štúdia je preto veľkým prínosom medzi poznatky, ktoré vytvárajú mapu magnetického vesmíru. „Nielenže sú celé galaxie magnetické, ale slabé jemné vlákna spájajúce galaxie sú tiež magnetické. Kamkoľvek sa pozeráme na oblohu, nájdeme magnetizmus." – uzatvára Bryan Gaensler z University of Toronto.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] dunlap.utoronto.ca



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Magnetické pole, Magellan


19. vesmírný týden 2025

19. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 5. 5. do 11. 5. 2025. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Večer je nízko nad obzorem Jupiter a výše najdeme Mars procházející Jesličky. Ráno září u obzoru jasná Venuše a je zde i slabý Saturn. Aktivita Slunce je střední, ale potěší nyní největší skvrna roku 2025. Nastává maximum roje Éta Aquarid. Evropská raketa Vega-C vynesla družici Biomass pro výzkum výměny oxidu uhličitého mezi lesy a atmosférou. Raketa Atlas V vynesla první operační družice sítě Kuiper. Falcon 9 nyní dokáže vynést až 29 Starlinků V2 mini.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Simeis 147

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2025 obdržel snímek „Simeis 147- Spaghetti nebula“, jehož autorem je astrofotograf Pavel Pech     „Spaghetti nebula“ – co se skrývá za tímto pojmem? Možná se nám vybaví „Spaghetti western“, jenž se stal filmovým pojmem, byť trochu

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M13

Messier 13 alebo M13 (označovaná aj NGC 6205 a niekedy nazývaná Veľká guľová hviezdokopa v Herkulesovi, Herkulova guľová hviezdokopa alebo Veľká Herkulova hviezdokopa) je guľová hviezdokopa pozostávajúca z niekoľkých stoviek tisíc hviezd v súhvezdí Herkules. Messier 13 objavil Edmond Halley v roku 1714 a Charles Messier ho 1. júna 1764 zaradil do svojho zoznamu objektov, ktoré si nemožno mýliť s kométami; Messierov zoznam vrátane Messiera 13 sa nakoniec stal známym ako Messierov katalóg. Nachádza sa v pravej elevácii 16h 41,7m, deklinácia +36° 28'. Messier 13 je astronómami často opisovaný ako najúžasnejšia guľová hviezdokopa viditeľná pre severných pozorovateľov. M13 má priemer asi 145 svetelných rokov a skladá sa z niekoľkých stoviek tisíc hviezd, pričom odhady sa pohybujú od približne 300 000 do viac ako pol milióna. Najjasnejšou hviezdou v kope je červený obor, premenná hviezda V11, známa aj ako V1554 Herculis, so zdanlivou vizuálnou magnitúdou 11,95. M13 je od Zeme vzdialená 22 200 až 25 000 svetelných rokov a guľová hviezdokopa je jednou z viac ako stovky hviezdokôp, ktoré obiehajú okolo stredu Mliečnej cesty. Posolstvo z Areciba z roku 1974, ktoré obsahovalo zakódované informácie o ľudskej rase, DNA, atómových číslach, polohe Zeme a ďalšie informácie, bolo vyslané z rádioteleskopu observatória Arecibo smerom k Messieru 13 ako pokus o kontakt s potenciálnymi mimozemskými civilizáciami v tejto hviezdokope. M13 bola vybraná preto, lebo išlo o veľkú, relatívne blízku hviezdnu kopu, ktorá bola dostupná v čase a na mieste ceremónie. Hviezdokopa sa bude počas tranzitu pohybovať vesmírom; názory na to, či bude v čase príletu správy schopná prijať správu, sa rôznia. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBSHO filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 110x60 sec. Lights LRGB na jednotlivý kanál , master bias, 80 flats, master darks, master darkflats 28.4.2025 až 1.5.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »