Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

Pohľad na Veľké a Malé Magellanovo mračno nad ESO’s VLT observation site v Chile.
Autor: ESO/Y. Beletsky

„Nielenže sú celé galaxie magnetické, ale slabé jemné vlákna spájajúce galaxie sú tiež magnetické. Kamkoľvek sa pozeráme na oblohu, nájdeme magnetizmus.“ – tvrdí na adresu novej štúdie Bryan Gaensler (z University of Toronto) publikovanej v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.  

Veľké a Malé Magellanovo mračno sú trpasličné galaxie viditeľné z južnej pologule. Obe galaxie obiehajú našu Mliečnu dráhu a nachádzajú sa vo vzdialenosti 160 a 200 tisíc svetelných rokov od Zeme.Astronómovia po prvýkrát detekovali magnetické pole spojené s Magellanovým mostom (Magellanic Bridge), vlákno plynu o veľkosti 75 000 svetelných rokov, ktoré sa tiahne medzi najbližšími galaktickými susedmi Mliečnej dráhy – Veľkým a Malým Magellanovým mračnom (LMC a SMC).

Jane Kaczmarek, hlavný autor štúdie, PhD. študent na School of Physics, University of Sydney, tvrdí, že hoci sa v minulosti objavili indície, že takéto magnetické pole môže existovať, nik ho doposiaľ nepozoroval. Takéto kozmické magnetické polia možno detegovať len nepriamo, a to pozorovaním rádiových signálov zo stoviek veľmi vzdialených galaxií, ktoré ležia za LMC a SMC. Pozorovania boli uskutočnené pomocou Australia Telescope Compact Array radio telescope at the Paul Wild Observatory v New South Wales v Austrálii.

Rádiové žiarenie vzdialených galaxií slúžilo ako baterky na pozadí, ktoré svietia cez Magellanov most. Magnetické pole potom zmení polarizáciu rádiového signálu. Podľa toho ako sa polarizované svetlo zmení, vieme získať informácie o magnetickom poli. Rádiový signál, podobne ako svetelná vlna, osciluje alebo vibruje v jednom smere alebo rovine. Napríklad vlny na povrchu rybníka sa pohybujú hore-dole. Keď rádiový signál prechádza magnetickým poľom, rovina sa otáča. Tento jav je známy ako Faradayova rotácia a umožňuje astronómom merať silu a polaritu alebo smer magnetického poľa.

Veľké a Malé Magellanovo mračno viditeľné na oblohe nad rádiovým teleskopom v Austrálii. Autor: Mike Salway
Veľké a Malé Magellanovo mračno viditeľné na oblohe nad rádiovým teleskopom v Austrálii.
Autor: Mike Salway

Pozorovanie magnetického poľa môže poskytnúť poznatky o tom, či sa vytvorilo zvnútra Mosta po vytvorení štruktúry, alebo bol "odtrhnutý" z trpasličích galaxií, keď interagovali a vytvorili štruktúru. Vo všeobecnosti nevieme, ako sa vytvárajú takéto obrovské magnetické polia, ani to, ako ovplyvňujú tvorbu a vývoj galaxií. Práve na to nám môžu pomôcť naši najbližší galaktickí susedia. Pochopenie úlohy akú hrajú magnetické polia pri vývoji galaxií je základnou otázkou astronómie. Táto štúdia je preto veľkým prínosom medzi poznatky, ktoré vytvárajú mapu magnetického vesmíru. „Nielenže sú celé galaxie magnetické, ale slabé jemné vlákna spájajúce galaxie sú tiež magnetické. Kamkoľvek sa pozeráme na oblohu, nájdeme magnetizmus." – uzatvára Bryan Gaensler z University of Toronto.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] dunlap.utoronto.ca



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Magnetické pole, Magellan


23. vesmírný týden 2026

23. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 1. 6. do 7. 6. 2026. Měsíc po úplňku mění fázi k poslední čtvrti. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a nyní se velmi nápadně blíží trochu slabšímu Jupiteru. Hodně blízko budou už v neděli 7. 6. Nízko už je večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Možná se objeví první noční svítící oblaka (NLC). V kosmonautice nejvíce, byť negativně, zaujala exploze rakety New Glenn během příprav k misi NG-4. Před 60 lety pokračoval intenzivně program Gemini a před 15 lety dolétal raketoplán Endeavour.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

NGC 5907

NGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »