Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Na akú vzdialenosť môže supernova spôsobiť hromadné vymieranie na Zemi?

Na akú vzdialenosť môže supernova spôsobiť hromadné vymieranie na Zemi?

Výbuch supernovy - materiál expandujúci závratnými rýchlosťami.
Autor: Bill Saxton, NRAO/AUI/NSF

V roku 2016 vedci publikovali dôkazy vychádzajúce z izotopov železa 60 na starom morskom dne, že výbuch supernovy asi pred 2,6 miliónmi rokov narazil na Zem. Toto tvrdenie podporil Adrian Melott, profesor fyziky a astronómie, podporil tieto zistenia v časopise Nature v článku s názvom Supernovy v okolí.

Melott pokračoval vo výskume skúmaním účinkov supernov na biológiu Zeme. V časopise Astrophysical Journal, sa jeho vedeckí kolegovia domnievajú, že odhadovaná vzdialenosť dosahu supernovy spred 2,6 miliónmi rokov, by sa mala znížiť na polovicu. Hoci sa časový odhad tejto udalosti nezmenil, zmenila sa vzdialenosť. Teraz je odhad vzdialenosti väčší ako 150 svetelných rokov. Výbuch supernovy v takomto rozsahu pravdepodobne nespôsobí hromadné vymieranie na Zemi – hovorí Melott.

V roku 2003 sa táto zóna odhadovala na približne 25 svetelných rokov od Zeme. Teraz si však myslíme, že je o niečo väčšia. Najprv došlo k posunu na viac ako 40 alebo 50 svetelných rokov. Teraz sa hovorí, že takáto udalosť vo vzdialenosti 150 svetelných rokoch by síce mala nejaký vplyv na život na Zemi, ale nepriniesla by masové vymieranie.

098041.png Autor: NASA

Autor: NASA

Rakovina a génové mutácie sú najzreteľnejšími dôsledkami výbuchu supernovy na biológiu Zeme. Vedci sa zamerali na fosílny záznam v Afrike, ktorý je najviac geograficky stabilný kontinent na Zemi počas pleistocénu – kedy sa pravdepodobne odohral výbuch supernovy. Nedošlo síce ku hromadnému vymieraniu, ale v tom čase sa odohralo veľa prípadov zániku a premeny druhov. Je však ťažké všetky tieto udalosti pripísať výlučne supernove, pretože existuje veľa ďalších konkurenčných efektov. Je tiež možné, že pred 2,6 miliónmi rokmi v Afrike bola strata stromov spojená s nárastom trávnatých porastov, pravdepodobne spôsobená bleskmi, ktoré vyvolali požiary.

Ukázuje sa, že hoci aj vzdialený výbuch supernovy viditeľný na našej oblohe by mal negatívne dôsledky pre takmer všetky živé organizmy. Jedná sa napríklad o zníženie kvality spánku, zhoršenie produkcie melatonínu, či zmeny v správaní. Ale tento efekt by trval približne mesiac. A takéto dôkazy vo fosílnych záznamoch neuvidíme.

Najbližšia potenciálna supernova by mohla byť v podaní hviezdy Betelgeuse, vzdialenej 600 svetelných rokov od Zeme. A to je oveľa ďalej, aby mohla spôsobiť rapídne vymieranie na Zemi. Je však dosť blízko na to, aby sme videli nádherný úkaz na oblohe aj cez deň, a to bez škodlivých účinkov.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Supernova


45. vesmírný týden 2025

45. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 3. 10. do 9. 11. 2025. Měsíc bude v úplňku. Saturn je dobře vidět večer, později v noci se přidává Jupiter, ráno končí viditelnost Venuše. Čeká nás poslední týden viditelnosti komety C/2025 A6 (Lemmon) a v neděli začne další okno viditelnosti slabší komety C/2025 R2 (SWAN) na tmavé večerní obloze. Z evropského kosmodromu Kourou v jihoamerické Francouzské Guayáně má startovat raketa Ariane 6 s radarovou družicí Sentinel-1D. V rámci sdílené mise Bandwagon-4 byla vynesena také česká družice CevroSat-1. Na Floridě proběhl statický zážeh velké rakety New Glenn. Před dvaceti lety začala mise sondy Venus Express jež přinesla velmi zajímavé poznatky o atmosféře Venuše.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Když se blýská v dáli

Titul Česká astrofotografie měsíce za září 2025 obdržel snímek „Když se blýská v dáli“, jehož autorem je astrofotograf Lukáš Veselý Měsíc září je již dávno za námi a s ním i další kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce. A tentokrát se porota opravdu „zapotila“. Ze 42 zaslaných snímků vybrat ten

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

SH2-188

SH2-188 – „Kozmická kreveta“ v Kasiopeii Planetárna hmlovina Sharpless 2-188 (Sh2-188) leží v súhvezdí Kasiopeia vo vzdialenosti zhruba 3 000 svetelných rokov. Ide o zvyšok hviezdy podobnej Slnku, ktorá pred ~22 500 rokmi odvrhla svoje vonkajšie obaly a v jej strede zostal horúci biely trpaslík (WD 0127+581). Hmlovina je zapísaná aj pod označeniami LBN 633, Simeis 22 alebo PN G128.0-4.1. Na prvý pohľad vyzerá skôr ako supernovový zvyšok – jasný červený oblúk s dlhým chvostom. Nie je to náhoda: centrálny biely trpaslík sa pohybuje medzihviezdnym plynom rýchlosťou asi 120 km/s. Pred sebou vytláča oblúk rázovej vlny, ktorý na fotografii tvorí jasnú, jemne štruktúrovanú „krevetu/kozmic­kú vlnu“. Za hviezdou sa naopak tiahne veľmi slabý oblak plynu a prachu – materiál odfúknutý dozadu ako vlajka vo vetre. Celá bublina má priemer približne 2 svetelné roky a na oblohe zaberá niekoľko oblúkových minút, pričom najslabšie časti prstenca a chvosta siahajú až do priemeru ~15′. Sh2-188 objavili v roku 1951 Vera Gaze a Grigorij Šajn na Kryme a dlho sa považovala za pozostatok supernovy. Až spektroskopické merania v 80. rokoch ukázali, že ide o planetárnu hmlovinu s typickým bohatstvom prvkov ako vodík, hélium, kyslík, dusík a síra. Neskoršie snímky z Hα prieskumu IPHAS odhalili, že oblúk je v skutočnosti súčasťou takmer uzavretého prstenca s rozsiahlym chvostom – z Sh2-188 sa tak stal učebnicový príklad toho, ako medzihviezdne prostredie dokáže zdeformovať planetárnu hmlovinu a „zjasniť“ jej náveternú stranu. Na mojej fotografii dominuje červené H-alfa žiarenie ionizovaného vodíka, ktoré kreslí tenké vláknité štruktúry rázovej vlny na pozadí hustého poľa hviezd v rovine Mliečnej cesty. Je to veľmi slabý objekt – okrem jasného oblúka sú zvyšky prstenca a chvosta viditeľné len pri dlhých expozíciách a starostlivom spracovaní dát. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGBH filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 83x180sec. R, 79x180sec. G, 70x180sec. B, 84x120sec. L, 83x600sec Halpha, master bias, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 8.10. až 1.11.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »