Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Satelitné galaxie na okraji Mliečnej dráhy koexistujú s tmavou hmotou

Satelitné galaxie na okraji Mliečnej dráhy koexistujú s tmavou hmotou

Veľké Magellanovo mračno
Autor: ESA/NASA/Hubble

Výskumný tím na Rochester Institute of Technology nepripúšťa výzvu akceptovaného štandardného modelu vesmíru a teórie o tom, ako sa galaxie formujú, objasnením ich problematickej štruktúry. Rozsiahla štruktúra v oblasti pólov galaxie – rovina satelitných galaxií na póloch Mliečnej dráhy – sa totiž nachádza v centre roztržiek medzi vedcami, ktorí nesúhlasia s existenciou tmavej hmoty, neviditeľnej hmoty údajne tvoriacej 85% vesmíru.

Štúdia publikovaná v Monthly Notices for the Royal Astronomical Society podporuje štandardný kozmologický model alebo paradigmu chladnej tmavej hmoty poukázaním na to, že rozsiahla štruktúra v oblasti pólov galaxie má nestabilnú štruktúru.

Lipnicky a Chakrabarti analyzovali rozloženie trpasličích galaxií v okolí Mliečnej dráhy, ktoré tvoria rozsiahlu štruktúru v oblasti pólov galaxie a porovnali ho so simuláciou „chýbajúcich“ alebo trpasličých galaxií zahalených do tmavej hmoty v galaktickom hale.

Pomocou merania pohybu vedci vysledovali obežné dráhy satelitov Mliečnej cesty vrátením sa naspäť v čase. Ich simulácie odhalili rozsiahlu štruktúru v galaktických póloch, ktorá sa rozpadá a rozptyľuje, čo naznačuje, že nie je tak stará ako sa pôvodne myslelo a pravdepodobne sa sformovala neskôr. To znamená, že táto štruktúra môže byť akýmsi prechodným prvkom v jej vývoji. Autori zo štúdie odstránili satelity Leo I a Leo II, keď orbitálne analýzy zistili, že tieto satelity neboli súčasťou pôvodnej štruktúry v oblasti galaktických pólov, ale pradvepodobne boli dodatočne vytrhnuté z Mliečnej dráhy.

Oponujúci vedecký pohľad teda odmieta existenciu tmavej hmoty, a spochybňuje štandarný kozmologický model, ktorý prijíma ako rozsiahlu štruktúru na póloch Galaxie, tak aj skrytú tmavú hmotu. Štúdia Lipnického a Chakrabartiho podporuje koexistenciu týchto štruktúr a vyvracia výzvu akceptovaného štandardného modelu vesmíru. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Temná hmota, Spiral arm, Struktura ve vesmíru, Magellanic cloud


21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Konjunkce Měsíce

Setkání Venuše, Měsíce a Jupiteru v Blížencích.

Další informace »