Úvodní strana  >  Články  >  Světelné znečištění  >  Léto v Manětínské oblasti tmavé oblohy
Josef Jíra Vytisknout článek

Léto v Manětínské oblasti tmavé oblohy

Mléčná dráha v Manětínské oblasti tmavé oblohy.
Autor: Michal Hron.

Prázdniny jsou v plném proudu, je tu doba krásných letních nocí jako stvořených k posezení u táboráku, dobrodružství v noční přírodě nebo romantice pod hvězdnou oblohou. Přijeďte na Manětínsko a užijte si opravdovou tmavou noc plnou světlušek, houkání sov a padajících hvězd! A pokud se chcete o vesmíru dozvědět víc a třeba se i podívat hvězdářským dalekohledem do hlubin kosmu, můžete navštívit některou z akcí, kterých se budeme účastnit.

  • 27. červencekopec Krasíkov a Ovčí vrch – pozorování noční oblohy + Den pro krajinu – pozorování vzdáleného vesmíru – pořádá Hvězdárna a planetárium Plzeň
  • 10. – 23. srpna – Bažantnice u Dražně – Letní astronomické praktikum (individuální návštěva možná pouze po předchozí domluvě) – pořádá Hvězdárna a planetárium Plzeň
  • 12. srpna – Manětín – pozorování meteorického roje Perseidy – pořádá Západočeská pobočka České astronomické společnosti. Akce se uskuteční pouze za jasného počasí a to na místním letišti od 21h. Bližší informace o akci budeme aktualizovat jak na webu, tak i našich facebookových stránkách. V případě nepříznivého počasí je zvolen náhradní termín 13. srpna od 21h.
  • 14. srpna – Bažantnice (Dražeň) – pozorování vzdáleného vesmíru – pořádá Hvězdárna a planetárium Plzeň. Pojďte se podívat velkým dalekohledem a pokochejte se krásami noční oblohy. Komentované pozorování objektů vzdáleného vesmíru, tentokrát z fotbalového areálu v Bažantnici nedaleko Dražně. Pozorování začíná ve 20:30. V případě nepříznivého počasí je jako náhradní termín zvolen následující večer, 15. srpna. Více informací na tel: 377 388 400, nebo na e-mailu: hvezdrana@plzen.eu, kde se také můžete na akci přihlásit.
  • 15. - 22. srpna – Melchiorova huť – Dovolená s dalekohledem (individuální návštěva možná pouze po předchozí domluvě) – pořádá Hvězdárna v Rokycanech
  • 20. srpna – Nečtiny – pozorování noční oblohy – pořádá Hvězdárna a planetárium Plzeň
  • 22. srpna – Davidova noc – celodenní program k poctě Aloise Martina Davida (1757–1836) významného českého učence, astronoma a kartografa, a rodáka z Dřevohryz – pořádá Pod střechou, o.s. a Davidova stezka
  • 22. srpna – Manětín – pozorování noční oblohy – pořádá Hvězdárna a planetárium Plzeň
  • 5. záříŠtědrá – Astronomický den v MOTO, předášky, experimenty, pozorování noční oblohy – pořádá Západočeská pobočka České astronomické společnosti

Manětínská oblast tmavé oblohy se nachází na pomezí Plzeňského a Karlovarského kraje a zahrnuje katastry 10 obcí, které se na projektu podílí. Celý region se přes masivní nárůst umělého osvětlení v celé Evropě ještě stále vyznačuje zachovalým nočním prostředím a hvězdnou oblohou. Některá odlehlejší místa patří v tomto ohledu k nejlepším lokalitám v ČR a jsou srovnatelná s pohraničními horami a národními parky.

Manětínská oblast tmavé oblohy byla založena 15. září 2014 podpisem memoranda zástupci zúčastněných obcí, místních občanských sdružení a České astronomické společnosti jakožto odborného garanta projektu. Klíčovým a v rámci ČR unikátním prvkem projektu je dobrovolný závazek zúčastněných obcí dbát zásad šetrného osvětlování, specifikovaných v zakládajícím memorandu, a tak chránit zdejší zachovalé noční prostředí před světelným znečištěním. Toto memorandum má deklaratorní charakter a není tedy právně závazným dokumentem.

Na rozdíl od již existujících oblastí tmavé oblohy v ČR, které se nachází v chráněných územích nebo uprostřed horských lesů je Manětínsko dobře a snadno dostupné návštěvníkům a nejsou zde aplikována žádná omezení pohybu vyplývající z titulu ochrany přírody. Manětínská oblast je tedy otevřená všem, kteří chtějí obdivovat krásu noční oblohy nebo zažít opravdovou temnou noc uprostřed přírody.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] Manětínská oblast tmavé oblohy
[2] Západočeská pobočka ČAS
[3] Hvězdárna a planetárium Plzeň
[4] Hvězdárna v Rokycanech
[5] 9 týdnů baroka

Převzato: Západočeská pobočka ČAS



O autorovi

Josef Jíra

Josef Jíra

Josef Jíra se narodil v Opočně v roce 1977 a k astronomii ho přivedl zájem o přírodní vědy. V dětství navštěvoval hvězdárnu v Rokycanech. Vystudoval obor fyzika – astronomie na PF ZČU v Plzni, účastnil se také odborných stáží na observatoři Hoher List či Schülerlabor Astronomie am Carl-Fuhlrott-Gymnasium Wuppertal. Je aktivním členem Západočeské pobočky České astronomické společnosti, odborné skupiny pro tmavou oblohu a členem zákrytové sekce. Koordinuje aktivity v Manětínské oblasti tmavé oblohy a popularizuje astronomickou fotografii. V současné době se věnuje historii astronomie v západních Čechách.

Štítky: Manětínská oblast tmavé oblohy


21. vesmírný týden 2026

21. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 18. 5. do 24. 5. 2026. Měsíc bude v první čtvrti a na večerní obloze vytvoří pěkné seskupení s planetami Venuší a Jupiterem. V pondělí se poměrně blízko k Zemi přiblíží asi 20 metrů velká planetka. Slunce je téměř beze skvrn, ale jedna aktivní oblast o sobě dává vědět. K ISS byla vypuštěna nákladní loď Dragon 2. Očekáváme 12. testovací let Super Heavy Starship. Ke startu se chystá raketa Vega-C s misí SMILE. 70 let slaví Pavel Suchan, dlouholetý člen ČAS a tajemník Astronomického ústavu AV ČR.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »