Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  228. míting AAS: Tlačová konferencia o novej detekcii gravitačných vĺn

228. míting AAS: Tlačová konferencia o novej detekcii gravitačných vĺn

Prednáška Gabriely Gonzáles o gravitačných vlnách, ich detekcií a novej detekcii GW151226 z Vianoc 2015.
Autor: Michal Zajaček.

Až do 16. júna sa konala v San Diegu konferencia Americkej Astronomickej spoločnosti (AAS). Bol to už v poradí jej 228. míting. Konferencie AAS sa spravidla konajú dvakrát do roka – v zime a v lete, pričom v priebehu roka sú organizované aj menšie workshopy jednotlivých oddelení AAS. Pri tomto júnovom mítingu bola jednou z hlavných tém detekcia gravitačných vĺn.

Program sekcie o Mliečnej dráhe a trpasličích galaxiách. Autor: Michal Zajaček
Program sekcie o Mliečnej dráhe a trpasličích galaxiách.
Autor: Michal Zajaček
Program 228. meetingu AAS  bol veľmi pestrý a zahŕňal mnohé oblasti súčasnej astrofyziky: prednášky sa týkajú noviniek v oblasti slnečnej sústavy, centra Galaxie, až po kozmológiu, nevynímajúc aj astronomické prístroje, detektory a optiku. Konferencie v San Diegu som sa zúčastnil vďaka podpore Univerzity v Kolíne nad Rýnom a Astronomického ústavu Akadémie vied Českej Republiky. Výstúpil som s prednáškou o vlastnostiach a pôvode objektov s infračerveným excesom, ktoré sa práve intenzívne pozorujú a študujú v Galaktickom centre, najmä známy objekt G2, ktoré sa v roku 2014 priblížil k supermasívnej čiernej diere na vzdialenosť len približne 150 astronomických jednotiek a tento „prelet“ prežil. V rámci posterovej časti AAS som prezentoval projekt o neutronových hviezdach v centrálnych častiach našej Galaxie, čo je takisto perspektívna téma a otvorený problém, nakoľko sa podarilo v centrálnej časti našej Galaxie detekovať len jeden magnetar, napriek intenzívnym snahám a meraniam pomocou viacerých rádioteleskopov.

Zaujímavým bodom pragramu bola tlačová konferencia LIGO programu na detekciu gravitačných vĺn, ktorá sa konala 15. júna v hoteli Hilton Bayfront. Vystúpili počas nej Gabriela González, David Reitze (LIGO) a Fulvio Ricci (Virgo, Taliansko). Hlavným obsahom správy bola detekcia a potvrdenie novej udalosti GW151226, pri ktorej boli zachytené gravitačné vlny na štatisticky významnej úrovni. Treba podotknúť, že táto udalosť bola o niečo menej výrazná – nie je možné ju zachytiť vo výstupe intereferometrov LIGO priamo „voľným okom“.  Vo všeobecnosti sa používa na zachytenie signálu metóda matched filtering, pri ktorej sa vopred spočítané vzory splynutí dvoch čiernych dier (templates) korelujú s výstupom oboch interferometrov  (v Handord a Livingstone, USA). Spočítaných vzorov splynutí dvoch čiernych dier je niekoľko desaťtisíc pre rôzne hmotnosti a spin čiernych dier. Pre každý template sa spočíta korelácia s výstupom z oboch interferometrov, čo je pomerne zdĺhavý proces. V prípade, ak pomer signálu k šumu je dostatočne veľký a daná udalosť je zachytená oboma interferometrami približne súčasne (až na malý faktor prenosu signálu), môže sa daný gravitačný signál považovať za významný.

V súčasnosti sú len dve potvrdené udalosti gravitačných vĺn: GW150914 a GW151226, kandidátom je aj udalosť 151012, avšak z 85 % sa jedná o inú astrofyzikálnu udalosť. 

Tlačová konferencia o novej, štatisticky významnej udalosti zachytenia gravitačných z Vianoc 2015. Autor: Michal Zajaček.
Tlačová konferencia o novej, štatisticky významnej udalosti zachytenia gravitačných z Vianoc 2015.
Autor: Michal Zajaček.
Udalosť z Vianoc (26. 12. 2015) mala dostatočný pomer signálu k šumu. Z relativistických modelov a pozorovanej amplitúdy a zmeny frekvencie je zrejmé, že k udalosti došlo 1.4 miliardy svetelných rokov od Zeme.  S veľkou presnosťou je určená aj hmotnosť finálnej čiernej diery, tzv. chirp mass, a v tomto prípade to je 21 hmotností Slnka, teda menej ako v prípade GW150914 – pri ktorej chirp mass bola určená na 62 hmotností Slnka.  S o niečo menšou presnosťou sú určené i hmotnosti jednotlivých čiernych dier na 8 a 14 hmotností Slnka.

Ako informoval na tlačovej konferencii David Reitze z LIGO, v blízkej budúcnosti planújú zvýšiť citlivosť LIGO o 15-25 %, čím sa aj zväčší objem, z ktorého bude možné splynutia čiernych dier zachytiť. Tým by sa miera detekcie mala zvýšiť o približne faktor 2. Viac informácií o udalosti GW151226 nájdete v angličtine na: www.ligo.org.

Potvrdenie dvoch signálov gravitačných vĺn definitívne otvára nové odvetvie astrofyziky – astrofyziku gravitačných vĺn. S pribúdajúcimi detekciami bude možné upresnovať modely vzniku binárnych čiernych dier vo vesmíre a ich hmotnostné rozloženie.

Konferencia AAS sa konala až do 16. 6. 2016, prinesieme viac informácií o celkovom priebehu.

Kontakt a další informace

RNDr. Michal Zajaček
Univerzita v Kolíne nad Rýnom; MPIfR a AsU AV ČR
Email: zajacek@ph1.uni-koeln.de
Web: www.astro.uni-koeln.de/~zajacek

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] LIGO - bližší informace o události GW151226
[2] Gravitační vlny potvrzeny

Převzato: Astronomický ústav AV ČR



O autorovi

Michal Zajaček

Michal Zajaček

Michal Zajaček sa narodil 31. 12. 1988 v Malackách na Slovensku. Počas základnej a strednej školy sa venoval astronómii a astrofyzike amatérsky a zapájal sa do rôznych súťaží, najmä “Čo vieš o hviezdach?” a Astronomickej olympiády. V roku 2009 nastúpil na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde ukončil v roku 2014 magisterské štúdium Astronómie a Astrofyziky. V tom istom roku nastúpil ako doktorand do Medzinárodnej školy Maxa Plancka v Kolíne nad Rýnom a v Bonne v Nemecku. Predmetom jeho výskumu je Galaktické centrum, procesy v galaktických jadrách, astrofyzika kompaktných objektov (najmä neutronových hviezd) a vo všeobecnosti dynamika a žiarivé procesy v rôznych astrofyzikálnych sústavách. Aktívne sa podielal aj na príprave pozorovacích plánov  na Very Large Telescope (VLT), rádioteleskop v Effelsbergu, Very Large Array (VLA) a Very Long Baseline Interferometry (VLBI).

Štítky: AAS, LIGO, Gravitační vlny


20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »