Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Astronómovia objavili desiatky nových kvazarov a galaxií

Astronómovia objavili desiatky nových kvazarov a galaxií

Kvazar s extrémním červeným posuvem (z=7,5) označený jako ULAS J1120+0641 v představě malíře
Autor: ESO

Tím astronómov pod vedením Yoshikiho Matsuoka z National Astronomical Observatory v Japonsku (NAOJ) objavil veľké množstvo doposiaľ nepozorovaných galaxií a kvazarov s veľkým červeným posunom. Čerstvo nájdené objekty môžu byť veľmi dôležité pre naše pochopenie ranej etapy vývoja vesmíru. Zistenia boli publikované v apríli tohto roku na stránkach arXiv.org.

Veľký červený posun kvazarov a galaxií (posun vyšší ako 5,0) je nápomocný pri štúdiu raného vesmíru v mnohých ohľadoch. Ponúka totiž dôležité zistenia o vývoji medzigalaktického priestoru, evolúcii kvazarov, rýchlemu rastu supermasívnych čiernych dier, ako aj o vývoji galaxií v  meradlách kozmického času. Vo všeobecnosti možno povedať, že tieto objekty umožňujú vedcom študovať vesmír v časoch. kedy vyzeral celkom odlišne ako dnes.

Matsuokov tím predstavil výsledky projektu Subaru High-z Exploration of Low-Luminosity Quasars (SHELLQs), ktorý využíva viacfarebné fotometrické údaje získané vďaka prehliadke oblohy Hyper Suprime-Cam (HSC) Subaru Strategic Program (SSP) survey. HSC je širokopásmová kamera umiestnená na 8,2 metrovom teleskope Subaru, ktorý sa nachádza na vrchole Maunakea na Havaji a je prevádzkovaný observatóriom NAOJ. Vedci vybrali takmer 50 fotometrických kandidátov zo zdrojového katalógu HSC-SSP a potom ich pozorovali spektrografom na Subaru Telescope a Gran Telescopio Canarias (GTC). Pozorovania viedli k detekcii 24 nových kvazarov a ôsmych nových galaxií s červeným posunom medzi 5,7 a 6,8.

Spektrá ôsmych objavených kvazarov Autor: Matsuoka et al
Spektrá ôsmych objavených kvazarov
Autor: Matsuoka et al

Podľa tejto štúdie majú novo objavené kvazary nižšiu svietivosť ako väčšina z predtým známych kvazistelárnych objektov s vysokým červeným posunom. Na rozdiel od novo nájdených galaxií, ktoré majú extrémne vysokú svietivosť v porovnaní s inými galaxami, ktoré majú podobný červený posun.

Kvazar s najvyšším červeným posunom (6.8) získal označenie J1429 - 0104, zatiaľ čo kvazar s najnižším červeným posunom (5.92) bol pomenovaný J0903 + 0211. A čo sa týka galaxií, tak galaxia s najvyšším červeným posunom (6,03) dostala označenie J1628 + 4312 a galaxia s najnižším posunom (5,77) J2237 - 0006 na najnižšej. J2237 - 0006 je taktiež najjasnejšia novo nájdená galaxia.

Medzitým vedci prezradili, že projekt SHELLQs pokračuje a objavujú sa ďalšie nové galaxie a kvazary. Zároveň poznamenali, že plánujú urobiť pozorovania týchto kvazarov a galaxií pri rôznych vlnových dĺžkach od rádiových vĺn po röntgenové. Niektoré z týchto objektov sa už pozorovali ďalekohľadom Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA) v Chile.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Kvasar, Galaxie


25. vesmírný týden 2025

25. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 16. 6. do 22. 6. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Velmi nízko na večerní obloze je Merkur a výše ve Lvu Mars. Ráno se zlepšuje viditelnost Saturnu a nejjasnějším objektem je Venuše nízko nad obzorem. Aktivita Slunce je na středně vysoké úrovni a vidíme i řadu skvrn. Mohou se objevit oblaka NLC. Solar Orbiter nahlédl poprvé na póly Slunce. Mise Axiom-4 k ISS musela být odložena.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Orlia hmlovina M16

Orlia hmlovina (iné názvy: Messier 16, M 16, NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov. Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade, však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu. Pri podrobnejšom preskúmaní aspoň 20-centimetrovým ďalekohľadom v nej nájdeme oblasť tmavých hmlovín nazývané podľa svojho tvaru aj „slonie choboty“. V jasnej hmlovine objavíme aj ojedinelé tmavé škvrny – globuly, ktoré sú tvorené tmavým prachom a studeným molekulárnym plynom. Vidíme tu aj niekoľko mladých modrých hviezd, ktorých svetlo a nabité častice vypaľujú a odtláčajú preč zostatkové vlákna a steny plynu a prachu. Zhustené mračná sa považujú za zárodok hviezd alebo celých hviezdnych systémov - otvorených hviezdokôp. Orlia hmlovina sa rozprestiera sa na ploche s priemerom 60 svetelných rokov. Dá sa pozorovať už triédrom. Charakteristické stĺpy medzihviezdnej hmoty sa nazývajú Stĺpy stvorenia. Najvyšší stĺp dosahuje dĺžku jeden svetelný rok, čo je 9 460 000 000 000 km – štvrtina vzdialenosti nášho Slnka od najbližšej hviezdy. Vo vnútri stĺpov sa najhustejšie oblasti vodíka a hélia spolu s prachovými časticami uhlíka a kremíka zhlukujú a zohrievajú, až vytvoria nové hviezdy. Napriek tomu mnohé z nich nie sú vo svetle viditeľné, lebo sú dosiaľ zahalené do prachových mrakov. Tieto hviezdy sa dajú ale pozorovať v infračervenom svetle. Zaoblené konce výbežkov na najvyššom stĺpe nazývame globuly – „hviezdne vajcia“ Stĺpy ožarujú mladé hviezdy, ktoré vznikli z hmloviny pred niekoľko stotisíc rokmi. Ultrafialové žiarenie hviezd zahrieva riedky plyn medzi hustými prachovými globulami vajcovitého tvaru. Nastáva fotónová erózia – vyparovanie a ionizácia plynovo prachovej materskej hmloviny. Objekt je tiež zdrojom rádiových vĺn. Podľa najnovších pozorovaní zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Stĺpy stvorenia už pravdepodobne celých 6000 rokov neexistujú. Deštrukciu pilierov spôsobila supernova, ktorá vybuchla v ich blízkosti. Kvôli konečnej rýchlosti svetla obyvatelia Zeme uvidia deštrukciu stĺpov až približne za 1000 rokov. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 120x120 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 270x60sec. L, master bias, 400 flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4 Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, Baader Mark III. komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop 45x60 sec. Lights RGB na jednotlivý kanál , 75x30sec. L, 108x360sec. Ha, master bias, množstvo flats, master darks, master darkflats 12.4.2025 až 6.6.2025 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »