Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

Mapovanie supermasívnych čiernych dier vo vzdialenom vesmíre

Trojdimenzionálna mapa vesmíru.
Autor: Anand Raichoor and the SDSS Collaboration

Astronómovia vytvorili prvú mapu vesmíru na základe polohy supermasívnych čiernych dier, ktoré odhaľujú rozsiahlu štruktúru vesmíru. Mapa presne meria históriu expanzie vesmíru, kedy mal vesmír menej ako tri miliardy rokov. To pomôže lepšie pochopiť tzv. tmavú energiu, ktorá zostáva stále neznámou napriek tomu, že spôsobuje zrýchlenie rozpínania vesmíru. Mapu vytvorili vedci zo  Sloan Digital Sky Survey (SDSS) a University of Portsmouth.

Najväčšia mapa vesmíru vychádza z pozície viac než 147 tisíc kvazarov, vzdialených miliardy svetelných rokov. Kvazary sú s veľkou pravdepodobnosťou supermasívne čierne diery vo vnútry galaxií, do ktorých padá ohromné množstvo hmoty. Táto hmota vytvára okolo čiernej diery akrečný disk, v ktorom sa extrémne zahrieva. V polárnych oblastoach čiernej diery vznikajú intenzívne relativistické výtrysky hmoty a výsledkom je, že kvazary oslnivo žiaria vo všetkých oblastiach spektra.

A protože sú kvazary tak nesmierne žiarivé, pozorujeme ich vo vesmíre vo veľmi veľkých vzdialenostiach. Práve preto tú tieto objekty ideálne na vytvorenie mapy, ktorá obsiahne doposiaľ najväčšiu oblasť vesmíru. Aby vedci mohli takúto mapu dať dohromady, pozorovali veľké množstvo kvazarov. S pomocou SDSS presne zaznamenali pozície v trojrozmernom priestore pre viac než 147 tisíc kvazarov, vzdialených od nás niekoľko miliárd svetelných rokov.

Kvazary sú výrazne jasnejšie ako typické galaxie, a preto môžu byť použité na mapovanie vzdialeného vesmíru. Autor: Hubble telescope websit
Kvazary sú výrazne jasnejšie ako typické galaxie, a preto môžu byť použité na mapovanie vzdialeného vesmíru.
Autor: Hubble telescope websit

Ak chceme použiť túto mapu na štúdium histórie expanzie vesmíru, astronómovia museli ísť o krok ďalej a zmerať odtlačok zvukových vĺn, známych ako baryónové akustické oscilácie (BAO), cestujúce po rannom vesmíre. Tieto zvukové vlny putovali vesmírom, keď bol oveľa teplejší a husteší ako dnes. Keď mal vesmír 380 000 rokov, podmienky sa náhle zmenili a zvukové vlny sa zmrazili. Tieto zmrznuté vlny zostali odtlačené do trojrozmernej štruktúry vesmíru, ktorú vidíme dnes. Pomocou novej mapy môžeme používať veľkosť BAO ako "štandardné pravítko" na meranie vzdialeností vo vesmíre. Máme tak metre pre malé jednotky dĺžky, kilometre alebo míle pre vzdialenosti medzi mestami a máme BAO pre vzdialenosti medzi galaxiami a kvazarmi v kozmológii – hovorí Pauline Zarrouk, PhD. študent na, University Paris-Saclay.

Mapa potvrdzuje štandardný model kozmológie, v ktorom sa vesmír riadi predpoveďami Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Spolu s „obyčajnou“ hmotou tvoriacou hviezdy a galaxie je v súčasnosti dominantnou zložkou tmavá energia, ktorá spôsobuje zrýchlenie expanzie vesmíru. Súčasné poznatky pokrývajú niekoľko okamihov, o ktorých sme predtým nemali veľa informácií, pričom sa merali podmienky, keď bol vesmír len tri až sedem miliárd rokov starý, čiže viac ako dve miliardy rokov predtým, než sa sformovala Zem.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Vývoj vesmíru, Mapa , Kvasar


20. vesmírný týden 2026

20. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 11. 5. do 17. 5. 2026. Měsíc bude v novu. Na večerní obloze se pomalu jasná Venuše níže nad obzorem blíží výše ležícímu Jupiteru. Ve čtvrtek 14. 5. nastane zatmění Europy měsícem Io. Aktivita Slunce je nízká, ale mohla by se zvýšit s tím, jak se natáčí jedna docela aktivní oblast. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) se objevila i v astronomickém snímku dne NASA od českých astronomů. SpaceX už se blíží dalšímu testovacímu letu Super Heavy Starship. Sonda Psyche proletí na cestě k asteroidu kolem planety Mars. Aleš Svoboda ukončil základní výcvik v ESA. K ISS se má vydat nákladní Dragon a k čínské stanici Tiangong nákladní Tianzhou 10.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M92

Messier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »