Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Objav nových kvazarov poodhaľuje tajomstvo čiernych dier

Objav nových kvazarov poodhaľuje tajomstvo čiernych dier

Umelecká predstava kvazaru.
Autor: J. Neidel / MPIA

V centre každej supermasívnej galaxie číha čierna diera. Ako sa tieto čierne diery formovali a ako sa rozrástli do hmotností  miliárd Sĺnk, je stále otvorenou otázkou. Vedci z Max Planck Institute for Astronomy (MPIA) objavili tri kvazary, ktoré majú veľkú hmotnosť, avšak podľa súčasných poznatkov, by na jej nadobudnutie potrebovali oveľa viac času.

Kvazary sú objekty s veľkou svietivosťou, v strede ktorých sídli supermasívna čierna diera. Pád hmoty do centra kvazaru zvyšuje hmotnosť jeho contrálnej čiernej dier a zodpovedná za jas kvasaru. 

Pomocou Keckovho observatória na Havaji, astronómovia vedení Christinou Eilers objavili extrémne mladé kvazary s hmotnosťou asi miliárd Sĺnk, ktoré však zhromažďujú hmotu menej ako 100 000 rokov. Doterajšie zistenia však vravia, že kvazary s takouto hmotnosťou by potrebovali tisíckrát dlhší čas na to, aby dosiahli hmotnosť takéhoto rozmeru. O týchto informáciách pojednáva článok v časopise Astrophysical Journal.

Pozorovanie kvazarov: Svetlo z kvazaru (vpravo) je absorbované plynom. Absorpcia je oveľa nižšia v blízkej zóne kvazaru, ktorá je zobrazená zelenou farbou v prípade staršieho kvazaru, žltou v prípade mladšieho. Rozsah blízkej zóny možno odčítať spektrom (dole). Samotný kvazar je centrálna čierna diera, obklopená víriacou hmotou, prípadne vysiela častice do dvoch výtryskov (rámček vpravo hore). Autor: A. C. Eilers & J. Neidel, MPIA
Pozorovanie kvazarov: Svetlo z kvazaru (vpravo) je absorbované plynom. Absorpcia je oveľa nižšia v blízkej zóne kvazaru, ktorá je zobrazená zelenou farbou v prípade staršieho kvazaru, žltou v prípade mladšieho. Rozsah blízkej zóny možno odčítať spektrom (dole). Samotný kvazar je centrálna čierna diera, obklopená víriacou hmotou, prípadne vysiela častice do dvoch výtryskov (rámček vpravo hore).
Autor: A. C. Eilers & J. Neidel, MPIA

Tieto čerstvo objavené kvazary majú hmotnosť približne miliardy Sĺnk. Všetky súčasné teórie o raste čiernych dier však predpokladajú, že na to, aby čierne diery mohli dosiahnuť takého rozmery, by potrebovali aspoň sto miliónov rokov. Ale tieto tri kvazary sú aktívne menej ako 100 000 rokov. Na zistenie toho ako dlho sú tieto kvazary aktívne, astronómovia skúmali, aký majú vplyv na svoje prostredie – simuláciou toho, ako svetlo z kvazarov ionizuje a ohrieva plyn v ich okolí, môžeme predkladať, akú veľkú blízku zónu by mal ten-ktorý kvazar mať. Akonáhle začne do vnútra kvazaru „padať“ hmota, tieto blízke zóny rastú veľmi rýchlo. A počas životnosti 100 000 rokov by už kvazary mali mať tieto zóny vcelku veľkých rozmerov.

Prekvapivé bolo, že tri novo objavené kvazary mali tieto zóny veľmi malé. To naznačuje, že kvazary nemohli byť aktívne viac ako 100 000 rokov. Avšak žiadne súčasné teoretické modely nemôžu vysvetliť existenciu týchto objektov – hovorí profesor Joseph Hennawi, ktorý vedie výskumnú skupinu MPIA, ktorá stojí za týmto objavom. Budeme potrebovať nové modely, aby sme lepšie pochopili, ako vznikajú čierne diery a galaxie.

Ďalším krokom vo výskume je nájsť viac takýchto kvazarov. To by bolo naznačovať, že veľká časť kvazarov je oveľa maldšia než sa predpokladalo. Vedci už pracujú na pozorovaní niekoľkých ďalších kandidátov. Výsledky môžu pomôcť astronómom pochopiť vznik a vývoj supermasívnych čiernych dier v strede dnešných galaxií.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Kvasar, Černá díra


11. vesmírný týden 2026

11. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 9. 3. do 15. 3. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Za soumraku už je dobře vidět Venuše, naopak Saturn je již jen pro nadšence. Merkur, Mars a Neptun nejsou vidět vůbec. Vysoko na večerní obloze jsou slabý Uran a výrazný Jupiter. Aktivita Slunce nízká, ale jsou na něm nějaké skvrny. Večer je na obloze dvojice slabých komet Wierzchos a MAPS, ráno nabízí R3 PanSTARRS a 24P/Schaumasse. Kromě večerního zvířetníkového světla nabízí tmavá březnová noc i možnost vidět téměř všechny objekty Messiérova katalogu, což někteří amatéři podnikají jako celonoční pozorovací maraton. Raketa SLS nakonec použije v budoucnu nový horní stupeň z rakety Vulcan místo vyvíjeného EUS. Falcon 9 vynáší jednu várku Starlinků za druhou, výjimkou bude start s družicí EchoStar XXV. Od ISS odletěla první z nových japonských zásobovacích lodí HTV-X. Před 245 lety objevil William Herschel planetu Uran.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Jupiter, přechod Io a jejího stínu

Titul Česká astrofotografie měsíce za únor 2026 obdržel snímek Karla Sandlera s názvem „Jupiter, přechod měsíce Io a jeho stínu“ Pohlédneme-li v současné době na noční oblohu, pravděpodobně nás zaujme jasný objekt, nacházející se nyní v souhvězdí Blíženců. Nejedná se o žádnou jasnou hvězdu.

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1622

LDN 1622 – Boogeyman Nebula Na tejto snímke je zachytená temná hmlovina LDN 1622, známa aj pod prezývkou Boogeyman Nebula. Nachádza sa v oblasti súhvezdia Orión a jej typický tvar vytvára dojem temnej postavy vystupujúcej z červeného vodíkového pozadia. Nejde o objekt, ktorý svieti vlastným svetlom. Tmavé štruktúry tvoria husté oblaky medzihviezdneho prachu, ktoré pohlcujú a tienia svetlo hviezd aj žiariaceho plynu za nimi. Práve kontrast medzi tmavou prachovou hmotou a jemne žiariacou emisnou hmlovinou robí z LDN 1622 jeden z najzaujímavejších objektov tejto časti oblohy. V takýchto oblakoch sa ukrýva materiál, z ktorého v budúcnosti môžu vznikať nové hviezdy. Fotografovanie podobných objektov je náročné najmä preto, že jemné prechody medzi prachom a slabou hmlovinou vyžadujú dostatok kvalitných dát aj citlivé spracovanie. Tento objekt som fotil už koncom roka, no pre neustále inverzné počasie, odhalenú chybu v firmware filtrového kolesa a dokonca aj zlé kalibračné snímky som nebol spokojný s výsledkom. A keďže máme prekvapujúco jasné noci, tak som sa k nemu vrátil a nafotil ho nanovo. A som s týmto výsledkom oveľa viac spokojný Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 115x180sec. R, 106x180sec. G, 106x180sec. B, 171x120sec. L, 90x600sec Halpha, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 27.1. až 7.3.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »