Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Ultrafialové pozadie vesmíru by mohlo poskytnút indície o chýbajúcich galaxiách

Ultrafialové pozadie vesmíru by mohlo poskytnút indície o chýbajúcich galaxiách

Galaxia UGC 7321 obklopená plynom
Autor: M. Fumagalli/T. Theuns/S. Berry

Astronómovia vyvinuli spôsob ako detekovať ultrafialové žiarenie pozadia vesmíru. To by nám mohlo pomôcť vysvetliť, prečo vo vesmíre existuje také malé množstvo malých galaxií. 

Ultrafialové žiarenie je síce pre ľudské oko neviditeľné, avšak pri interakcii s plynom sa prejavuje ako červené – viditeľné svetlo. Toto žiarenie excituje plyn vo vesmíre, čo spôsobí emitáciu červeného svetla podobným spôsobom ako žiarovka. Ultrafialové žiarenie –  druh žiarenia, ktorý prichádza aj z nášho Slnka – môžeme nájsť naprieč celým vesmírom a v oblastiach malých galaxií plynu, kde sa formujú hviezdy.

Medzinárodný tím vedcov pod vedením Durham University (Veľká Británia) našiel spôsob, ako merať ultrafialové žiarenie pomocou prístroja umiestneného na Zemi. Vravia, že ich metóda môže byť použitá na meranie vývoja ultrafialového žiarenia pozadia za účelom zistenia ako a kedy toto žiarenie potláča vznik malých galaxií. Predpokladá sa, že práve to je dôvod, prečo niektoré väčšie galaxie, akou je aj Mliečna dráha, nemajú viac menších sprievodných galaxií.

Simulácie ukazujú, že vo vesmíre by malo byť väčšie množstvo malých galaxií, avšak ultrafialové žiarenie ich vývoj zastaví tak, že ich zbavuje plynu, ktorý je potrebný pre vznik hviezd. Naproti tomu väčšie galaxie sú schopné sa pred týmto vplyvom ubrániť vďaka hustým oblakom plynu, ktoré ich obklopujú.

Vedci namierili Multi Unit Spectroscopic Explorer (MUSE) v Chile na galaxiu UGC 7321 vzdialenú 30 miliónov svetelných rokov od Zeme. Zhotovili tak spektrum – alebo pásmo farieb – pre každý pixel na obrázku, čo umožňuje mapovať červené svetlo produkované ultrafilovým žiarením osvetľujúcim plyn v galaxii. To vedcom zároveň pomáha predpovedať teploty kozmického plynu s väčšou presnosťou. Ultrafialové žiarenie totiž ohrieva plyn vo vesmíre na teploty vyššie aké panujú na povrchu Slnka. Takýto horúci plyn sa neochladí natoľko, aby v galaxiách mohli vzniknúť hviezdy. A to vysvetľuje otázku, prečo vo vesmíre pozoruje také malé množstvo malých galaxií a taktiež prečo má Mliečna dráha tak málo menších satelitných galaxií. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Galaxie, Ultrafialový, Galaxie Mléčná dráha


4. vesmírný týden 2023

4. vesmírný týden 2023

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 23. 1. do 29. 1. 2023. Měsíc bude v první čtvrti. Venuše se již potkala se Saturnem a je nejjasnějším objektem soumrakové oblohy spolu s Jupiterem. Nejvýše na obloze najdeme Mars. Kometa C/2022 E3 (ZTF) se blíží k Zemi a stává se objektem viditelným i pro neozbrojené oko. Slunce je stále aktivní a na povrchu je hodně pěkných skvrn. V týdnu očekáváme start Falconu 9, rakety Electron a HII-A. Slavíme několik výročí československých astronomů Františka Hřebíka, Antonína Mrkose a Juraje Zverka.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Tromsø lights

Titul Česká astrofotografie měsíce za prosinec 2022 získal snímek „Tromsø lights“, jehož autorem je Jan Klíma     Kdo by neznal slavnou polární záři. Ať již ze snímků oblohy z dalekého severu či z ještě, alespoň pro nás ještě vzdálenějšího jihu, nebo třeba z divadelní hry

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Cassiopeia&Perseus Region

Ve spodní části snímku se nachází také C/2020 V2 (ZTF) Canon 77D Canon 50mm f/1.8 f/2.8 ISO 3200 3,2s x 231 DeepSkyStacker Siril Photoshop

Další informace »