Ultrafialové pozadie vesmíru by mohlo poskytnút indície o chýbajúcich galaxiách

Ultrafialové žiarenie je síce pre ľudské oko neviditeľné, avšak pri interakcii s plynom sa prejavuje ako červené – viditeľné svetlo. Toto žiarenie excituje plyn vo vesmíre, čo spôsobí emitáciu červeného svetla podobným spôsobom ako žiarovka. Ultrafialové žiarenie –  druh žiarenia, ktorý prichádza aj z nášho Slnka – môžeme nájsť naprieč celým vesmírom a v oblastiach malých galaxií plynu, kde sa formujú hviezdy.

Medzinárodný tím vedcov pod vedením Durham University (Veľká Británia) našiel spôsob, ako merať ultrafialové žiarenie pomocou prístroja umiestneného na Zemi. Vravia, že ich metóda môže byť použitá na meranie vývoja ultrafialového žiarenia pozadia za účelom zistenia ako a kedy toto žiarenie potláča vznik malých galaxií. Predpokladá sa, že práve to je dôvod, prečo niektoré väčšie galaxie, akou je aj Mliečna dráha, nemajú viac menších sprievodných galaxií.

Simulácie ukazujú, že vo vesmíre by malo byť väčšie množstvo malých galaxií, avšak ultrafialové žiarenie ich vývoj zastaví tak, že ich zbavuje plynu, ktorý je potrebný pre vznik hviezd. Naproti tomu väčšie galaxie sú schopné sa pred týmto vplyvom ubrániť vďaka hustým oblakom plynu, ktoré ich obklopujú.

Vedci namierili Multi Unit Spectroscopic Explorer (MUSE) v Chile na galaxiu UGC 7321 vzdialenú 30 miliónov svetelných rokov od Zeme. Zhotovili tak spektrum – alebo pásmo farieb – pre každý pixel na obrázku, čo umožňuje mapovať červené svetlo produkované ultrafilovým žiarením osvetľujúcim plyn v galaxii. To vedcom zároveň pomáha predpovedať teploty kozmického plynu s väčšou presnosťou. Ultrafialové žiarenie totiž ohrieva plyn vo vesmíre na teploty vyššie aké panujú na povrchu Slnka. Takýto horúci plyn sa neochladí natoľko, aby v galaxiách mohli vzniknúť hviezdy. A to vysvetľuje otázku, prečo vo vesmíre pozoruje také malé množstvo malých galaxií a taktiež prečo má Mliečna dráha tak málo menších satelitných galaxií. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org