Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Ultrafialové pozadie vesmíru by mohlo poskytnút indície o chýbajúcich galaxiách

Ultrafialové pozadie vesmíru by mohlo poskytnút indície o chýbajúcich galaxiách

Galaxia UGC 7321 obklopená plynom
Autor: M. Fumagalli/T. Theuns/S. Berry

Astronómovia vyvinuli spôsob ako detekovať ultrafialové žiarenie pozadia vesmíru. To by nám mohlo pomôcť vysvetliť, prečo vo vesmíre existuje také malé množstvo malých galaxií. 

Ultrafialové žiarenie je síce pre ľudské oko neviditeľné, avšak pri interakcii s plynom sa prejavuje ako červené – viditeľné svetlo. Toto žiarenie excituje plyn vo vesmíre, čo spôsobí emitáciu červeného svetla podobným spôsobom ako žiarovka. Ultrafialové žiarenie –  druh žiarenia, ktorý prichádza aj z nášho Slnka – môžeme nájsť naprieč celým vesmírom a v oblastiach malých galaxií plynu, kde sa formujú hviezdy.

Medzinárodný tím vedcov pod vedením Durham University (Veľká Británia) našiel spôsob, ako merať ultrafialové žiarenie pomocou prístroja umiestneného na Zemi. Vravia, že ich metóda môže byť použitá na meranie vývoja ultrafialového žiarenia pozadia za účelom zistenia ako a kedy toto žiarenie potláča vznik malých galaxií. Predpokladá sa, že práve to je dôvod, prečo niektoré väčšie galaxie, akou je aj Mliečna dráha, nemajú viac menších sprievodných galaxií.

Simulácie ukazujú, že vo vesmíre by malo byť väčšie množstvo malých galaxií, avšak ultrafialové žiarenie ich vývoj zastaví tak, že ich zbavuje plynu, ktorý je potrebný pre vznik hviezd. Naproti tomu väčšie galaxie sú schopné sa pred týmto vplyvom ubrániť vďaka hustým oblakom plynu, ktoré ich obklopujú.

Vedci namierili Multi Unit Spectroscopic Explorer (MUSE) v Chile na galaxiu UGC 7321 vzdialenú 30 miliónov svetelných rokov od Zeme. Zhotovili tak spektrum – alebo pásmo farieb – pre každý pixel na obrázku, čo umožňuje mapovať červené svetlo produkované ultrafilovým žiarením osvetľujúcim plyn v galaxii. To vedcom zároveň pomáha predpovedať teploty kozmického plynu s väčšou presnosťou. Ultrafialové žiarenie totiž ohrieva plyn vo vesmíre na teploty vyššie aké panujú na povrchu Slnka. Takýto horúci plyn sa neochladí natoľko, aby v galaxiách mohli vzniknúť hviezdy. A to vysvetľuje otázku, prečo vo vesmíre pozoruje také malé množstvo malých galaxií a taktiež prečo má Mliečna dráha tak málo menších satelitných galaxií. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Galaxie, Ultrafialový, Galaxie Mléčná dráha


29. vesmírný týden 2025

29. vesmírný týden 2025

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 14. 7. do 20. 7. 2025. Měsíc bude v poslední čtvrti. Mars je velmi nízko na večerní obloze a lepší je viditelnost planet ráno, především Saturnu a Venuše. Aktivita Slunce je nízká i přes velké množství skvrn. Máme tu poslední období letní viditelnosti komety 3I/ATLAS ze střední Evropy. Noční svítící oblaka se ukazovala jen slabě. Falcon 9 vykonal svůj jubilejní 500. start a rychle pokračuje dál třemi starty. NASA má schválený rozpočet na roky dopředu včetně klíčových misí Artemis. Očekáváme přistání Crew Dragonu mise Axiom-4 z ISS. Před 60 lety jsme poprvé spatřili snímky jiné planety, které pořídila sonda Mariner 4 a před 10 lety jsme poprvé viděli detaily na povrchu Pluta. Před 50 lety proběhl společný let Sojuz-Apollo a před 175 lety provedli američtí astronomové z Harvardu první fotografování, daguerrotypii, hvězdy Vega.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

NGC3718

Titul Česká astrofotografie měsíce za květen 2025 obdržel snímek „NGC 3718“, jehož autorem je astrofotograf Zdenek Vojč   12. dubna 1789 namířil astronom William Herschel svůj dalekohled směrem k souhvězdí Velké medvědice a objevil zde mimo jiné mlhavý obláček galaxie NGC 3718. Téměř přesně 236

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Hvězdná obloha

Přelet Mezinárodní kosmické stanice (ISS) | Fotoaparát Canon PowerShot SX10 IS

Další informace »