Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Galaktické vetry spomaľujú formovanie nových hviezd

Galaktické vetry spomaľujú formovanie nových hviezd

Obrázok z pera umela zachytáva galaktický vietor vychádzajúci z jasného kvazaru.
Autor: Johns Hopkins University illustration

Vedci vytvorili počítačové simulácie udalostí, ktoré sa odohrali krátko po Veľkom tresku. Ich cieľom je lepšie pochopenie toho ako sa formujú hviezdy. Za týmto účelom vytvorili doposiaľ najlepší obrázok masívnych výbuchov, ktoré riadili tvorbu galaxií (vrátane našej Mliečnej dráhy), a dodnes ovplyvňujú formovanie hviezd.

Štúdia publikovaná skupinou vedcov z Cambridskej univerzity a univerzity  v Nottinghame  v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society opisuje simulácie, ktoré poskytujú veľmi presné popisy vlastností tmavej hmoty a plynu, ktorý sa nachádza medzi galaxiami. Pochopenie toho, ako sa tvoria nové galaxie predstavuje veľkú výzvu, pretože fyzikálne procesy, ktoré sa na tom podieľajú sú veľmi komplexné. Nové výsledky naznačujú, že sme na správnej ceste.

Nové zistenia potvrdzujú dlhodobo uznávanú teóriu o následkoch týchto veľkolepých výbuchov, ktoré nazývame supernovy a o tom, ako spomaľujú proces formovania nových hviezd. Vedci z Edinburghu tvrdia, že supernovy spôsobujú silné nárazy vetra, ktoré spomaľujú rýchlosť, akou prúdi plyn potrebný pre vznik nových hviezd do vyvíjajúcich sa galaxií. 

Tím použil superpočítač na vytvorenie simulácií temnej hmoty, vodíka a hélia, ktoré sa vytvorili po Veľkom tresku. Ide o kľúčové prvky, ktoré zohrávajú hlavnú rolu pri tvorbe galaxií. Tieto výsledky porovnávali s množstvom vodíka, ktorý dnes obklopuje galaxie, pričom zistili, že väčšie množstvo vodíka sa nachádza mimo galaxií. To naznačuje, že vetry produkované supernovami spomaľujú tok plynu do galaxií.

Umelecká predstava o rozpínaní vesmíru, kde sú jednotlivé etapy vývoja vesmíru (vrátane hypotetických neviditeľných častí) reprezentované kruhovými úsekmi. Autor: NASA
Umelecká predstava o rozpínaní vesmíru, kde sú jednotlivé etapy vývoja vesmíru (vrátane hypotetických neviditeľných častí) reprezentované kruhovými úsekmi.
Autor: NASA

Vedci však neboli schopní reprodukovať vodík okolo najhmotnejších galaxií, medzi ktoré patria aj kvazary – najenergetickejšie objekty vo vesmíre. Domnievajú sa, že kvazary môžu mať na tvorbu hviezd ešte väčší vplyv ako supernovy tým, že produkujú obrovské prúdy plynu poháňané čiernymi dierami.

 

 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Aktivní galaxie, Hvězdy, Vítr


19. vesmírný týden 2026

19. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 4. 5. do 10. 5. 2026. Měsíc bude v poslední čtvrti. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce je poměrně nízká. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) je nyní vidět z jižní polokoule. Startoval Falcon Heavy po více než roční odmlce. Družice Amazon Leo startovaly na Falconu 9 i Ariane 46. Před 65 lety se do kosmu podíval první Američan Alan Shepard.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

LDN 1613

LDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »