Je nevyhnutné, aby obyvateľná planéta mala pevninu?

Autor štúdie Dr. Fergus Simpson z Institute of Cosmos Sciences at the University of Barcelona vytvoril štatistický model – založený na Bayesiánskom odhade pravdepodobnosti, ktorý predpovedá rozdelenie plochy na obyvateľných exoplanétach na pevniny a oceány.

Na to, aby planetárny povrch mohol mať rozsiahle oblasti pôdy aj vody, musí byť dosiahnutá jemná rovnováha medzi objemom vody, ktorú si zachováva v priebehu času, a miestom, ktoré zaberá v oceánoch. Obe tieto množstvá sa môžu podstatne líšiť na každej planéte disponujúcej vodou. No prečo sú hodnoty na Zemi v tak dobrej rovnováhe zostáva naďalej  nevyriešenou hádankou.

Simpsonov model predpovedá, že väčšine potenciálne obyvateľných planét dominujú oceány, ktoré presahujú 90% ich plochy. K tomuto záveru došiel aj vďaka tomu, že samotná Zem je veľmi blízko tomu, čo nazývame vodným svetom – svetom, kde je všetka pôda ponorená pod jediný oceán.

"Scenár, v ktorom má Zem menej vody ako väčšina ostatných obývateľných planét, by bol v súlade s výsledkami simulácií a mohlo by vysvetliť, prečo sa niektoré planéty javia o niečo menej husté, ako sme očakávali," vysvetľuje Simpson.

V novom článku Simpson popisuje, že jemné vyladenie oceánov na Zemi môžu byť dôsledkom antropického princípu – častejšie spomínaného v kozmologickom kontexte –  ktorý hovorí o tom, ako sú naše pozorovania vesmíru ovplyvnené požiadavkou vývoja vedomého života. "Na základe toho, že 71% povrchu Zeme pokrývajú oceány, nájdeme dôkazy, ktoré podporujú hypotézu, že antropické efekty naozaj fungujú," komentuje Simpson.

Aby bolo možné tento štatistický modelu odtestovať, Simpson vzal do úvahy mechanizmy spätnej väzby, ako je cyklus prebiehajúci hlboko pod hladinou, procesy erózie a ukladania nánosov. Navrhuje tiež štatistickú aproximáciu na určenie znižujúcej sa obyvateľnej plochy pre planéty s nižšou hladinou oceánov, keďže im čoraz viac dominujú púšte.

Prečo sme sa vyvinuli na tejto planéte a nie na jednom z miliárd iných obývateľných svetov? V tejto štúdii Simpson navrhuje, aby odpoveď bola spájaná so výberovým efektom, ktorý zahrňuje rovnováhu medzi pôdou a vodou.

Spomínaný antropický princíp sa snaží riešiť vzájomnú súvislosť medzi vznikom a formovaním vesmíru a vznikom a formovaním života. V rámci toho jestvujú tábory odvolávajúce sa na nejakú kozmickú inteligenciu, no aj tábory, ktoré príčiny vidia v procesoch samoorganizácie. Antropický princíp taktiež zasiahol do otázky náhody a nevyhnutnosti v prospech nevyhnutnosti (vzniku života a inteligentných štruktúr).

Antropický princíp vznikol ako možné uspokojivé riešenie záhady, že samotná naša existencia vo vesmíre má rysy náhodnosti, neplánovanosti. Antropický princíp zastáva stanovisko, že medzi vznikom a existenciou života a fundamentálnymi fyzikálnymi zákonmi, panuje úzke prepojenie.  Presná vyladenosť kozmologických konštánt zostáva stále tajomnou otázkou vesmíru.

Alternatívnym popasovaním sa s týmto problémom je tzv. teória multiverza, ktorá antropický princíp robí nepotrebným a definitívne ho odsúva do úzadia. Táto teória zakladá na predstave nie jedného, ale mnohých vesmírov, z ktorých má každý iné fyzikálne zákony, konštanty a parametre.

Možností na vysvetlenie tejto udalosti je viacero. Môžeme postulovať akúsi vyššiu entitu riadiacu (či stvoriacu a tvoriacu) vesmír, ktorá mala za cieľ vytvorenie inteligentného života a celý kozmos môžeme velebiť ako dielo Prozreteľnosti, čo sa javí ako ne-vedecký ne-filozofický a ne-pravdepodobný scenár, alebo môžeme túto udalosť pripísať náhodnej zhode okolností alebo – a to je tretia možnosť – môže dôjsť k záveru, že je vesmír, ktorý obývame, je zvýhodnenou oblasťou v omnoho väčšom a rozľahlejšom multiverze.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org