Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Satelitné galaxie na okraji Mliečnej dráhy koexistujú s tmavou hmotou

Satelitné galaxie na okraji Mliečnej dráhy koexistujú s tmavou hmotou

Veľké Magellanovo mračno
Autor: ESA/NASA/Hubble

Výskumný tím na Rochester Institute of Technology nepripúšťa výzvu akceptovaného štandardného modelu vesmíru a teórie o tom, ako sa galaxie formujú, objasnením ich problematickej štruktúry. Rozsiahla štruktúra v oblasti pólov galaxie – rovina satelitných galaxií na póloch Mliečnej dráhy – sa totiž nachádza v centre roztržiek medzi vedcami, ktorí nesúhlasia s existenciou tmavej hmoty, neviditeľnej hmoty údajne tvoriacej 85% vesmíru.

Štúdia publikovaná v Monthly Notices for the Royal Astronomical Society podporuje štandardný kozmologický model alebo paradigmu chladnej tmavej hmoty poukázaním na to, že rozsiahla štruktúra v oblasti pólov galaxie má nestabilnú štruktúru.

Lipnicky a Chakrabarti analyzovali rozloženie trpasličích galaxií v okolí Mliečnej dráhy, ktoré tvoria rozsiahlu štruktúru v oblasti pólov galaxie a porovnali ho so simuláciou „chýbajúcich“ alebo trpasličých galaxií zahalených do tmavej hmoty v galaktickom hale.

Pomocou merania pohybu vedci vysledovali obežné dráhy satelitov Mliečnej cesty vrátením sa naspäť v čase. Ich simulácie odhalili rozsiahlu štruktúru v galaktických póloch, ktorá sa rozpadá a rozptyľuje, čo naznačuje, že nie je tak stará ako sa pôvodne myslelo a pravdepodobne sa sformovala neskôr. To znamená, že táto štruktúra môže byť akýmsi prechodným prvkom v jej vývoji. Autori zo štúdie odstránili satelity Leo I a Leo II, keď orbitálne analýzy zistili, že tieto satelity neboli súčasťou pôvodnej štruktúry v oblasti galaktických pólov, ale pradvepodobne boli dodatočne vytrhnuté z Mliečnej dráhy.

Oponujúci vedecký pohľad teda odmieta existenciu tmavej hmoty, a spochybňuje štandarný kozmologický model, ktorý prijíma ako rozsiahlu štruktúru na póloch Galaxie, tak aj skrytú tmavú hmotu. Štúdia Lipnického a Chakrabartiho podporuje koexistenciu týchto štruktúr a vyvracia výzvu akceptovaného štandardného modelu vesmíru. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Temná hmota, Spiral arm, Struktura ve vesmíru, Magellanic cloud


22. vesmírný týden 2026

22. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 25. 5. do 31. 5. 2026. Měsíc po první čtvrti dorůstá k úplňku. Venuše je na večerní obloze opravdu výrazná a zdánlivě se přibližuje Jupiteru. Teoreticky by měl být večer vidět i Merkur. Velmi nízko na ranní obloze začíná být vidět Saturn. Sluneční aktivita je zatím nízká. Parádní zážitek přinesl testovací let IFT-12 Super Heavy Starship. Úspěšné byly i malé rakety, evropská Vega-C a Electron. Čína úspěšně vyslala další tříčlennou posádku na svou stanici Tiangong. Devadesátky se dožívá Jan Kolář, který komentoval přistání Apolla 11 na Měsíci. Je to i 60 let od prvního amerického měkkého přistání na Měsíci.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Hodina Jupiterovy rotace

Titul Česká astrofotografie měsíce za duben 2026 obdržel snímek a video Karla Sandlera s názvem „Hodina Jupiterovy rotace“ Soutěž Česká astrofotografie měsíce je, jak již název naznačuje, zaměřena zejména na fotografie. Ovšem vesmír není statický, na obloze se vše pohybuje, a to od těch

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Kometa C/2023 R1 (PANSTARRS)

Širokoúhlý snímek komety C/2023 R1 (PANSTARRS) na pozadí hvězd souhvězdí Štítu. Jasnost zhruba mezi 13. a 14. magnitudou. Na snímku se zachytily i stopy planetek (921) Jovita a (51) Nemausa.

Další informace »