Po stopách súrodencov Slnka

Stav doterajšieho astronomického poznania nám hovorí mnohé o vzniku a vývoji hviezd. Vieme, že hviezdy vznikajú gravitačným kolabsom obrovských hmlovín, a že sa väčšinou z tohto kolabsu zrodí nie jedna, ale viacero hviezd. Takýmto spôsobom sa formujú tzv. otvorené hviezdokopy.

Hviezdokopy však nepatria medzi dlhodobo stabilné systémy. V dôsledku vzájomných gravitačných interakcií sa za niekoľko desiatok až stoviek miliónov rokov rozplynú do priestoru. Spektroskopické analýzy nám poskytujú dôkazy o tom, že sa v tomto prípade naozaj jedná o mladé hviezdy.

Naše Slnko však vo vesmíre pôsobí osamelo – astronómovia si však kladú otázku, kam sa podeli jeho súrodenci? Pátranie po nich je aj so súčasnými vedeckými metódami obtiažne. Predsa len, od zrodu Slnka ubehlo viac ako 4,5 miliárd rokov a jeho súrodenci sa dávno „rozutekali“. Vedci si však v tomto pátraní stanovili podmienky, vďaka ktorým vedia týchto súrodencov identifikovať. Po prvé, títo kandidáti musia mať rovnaké chemické zloženie ako Slnko (keďže pochádzajú z tej istej hmloviny) a po druhé, ich dráhy sa museli v minulosti pretínať. Táto druhá podmienka však vzhľadom ku zložitým zmenám trajektórií hviezd v dôsledku ich tesných preletov nie je ľahkou záležitosťou. Treťou podmienkou je rovnaký vek.

Už v roku 2014 vedci zverejnili objav pravdepodobného súrodenca Slnka. Ide o hviezdu s označením HD 162826 v súhvezdí Herkula, nachádzajúcu sa od nás vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Je to hviezda spektrálnej triedy F8, teda približne o 15% hmotnejšia ako Slnko. Vieme, že okolo nej neobieha žiadna planéta vo veľkosti Jupitera, šúdie však nevylučujú prítomnosť menších terestrických planét. Táto hviezda nie je viditeľná voľným okom, ale ľahko ju zbadáme v menšom ďalekohľade.

Katalóg takýchto kandidátov už obsahuje viac ako 30 rôznych hviezd a podieľa sa na ešte väčšom výskumnom projetke – snahe o čo najväčšiu a najpresnejšiu trojrozmernú mapu Mliečnej dráhy. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org
[2] astronomy.com