Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

Umelecká predstava bieleho trpaslíka obiehajúceho v blízkosti čiernej diery.
Autor: NASA/CXC/M.Weiss

Astronómovia objavili hviezdu, ktorá obehne čiernu dieru dvakrát za hodinu. To je najtesnejší orbitálny tanec medzi čiernou dierou a hviezdou, aký sme kedy v našej Galaxii videli. Za týmto objavom stojí Chandra X-ray Observatory, NuSTAR a Australia Telescope Compact Array.

Binárna stelárna dvojica sa nachádza v guľovej hviezdokope 47 Tucanae v našej Galaxii. Vzdialená od Zeme je 14 800 svetelných rokov. Hoci o nej astronómovia vedia už niekoľko rokov, až v roku 2015 tím vedený výskumníkmi z Curtin University a International Centre for Radio Astronomy Research (ICRAR) zistil, že táto dvojica je pravdepodobne tvorená čiernou dierou, ktorá vyťahuje materiál od svojho spoločníka.

Nové pozorovania ďalekohľadom Chandra ukazujú, že systém známy ako X9 konzistentne mení svoj jas v rontgenovom žiarení každých 28 minút – čo je pravdepodobne čas, počas ktorého sprievodná hviezda obehne čiernu dieru. Spolu s veľkým množstvom kyslíka v tomto systéme podporuje tvrdenie, že X9 pozostáva z bieleho trpaslíka obiehauceho čiernu dieru vo vzdialenosti iba 2,5-krát väčšej ako je vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom. Tento biely trpaslík je tak blízko pri čiernej diere, že jeho materiál je vyťahovaný smerom k disku hmoty okolo čiernej diery.

Hoci sa nezdá, že biely trpaslík je v takom nebezpečenstve, žeby spadol do čiernej diery, jeho osud stále zostáva nejasný. Vedci sa domnievajú, že táto hviezda môže strácať plyn desiatky miliónov rokov, pričom doposiaľ stratila väčšinu svojho materiálu. Ako sa však táto hviezda dostala tak blízko k čiernej diere? Jednou z možností je, že čierna diera narazila do červeného obra a plyn z vonkajších častí hviezdy bol katapultovaný mimo tento systém, čo dalo vznik binárnemu systému čiernej diery a bieleho trpaslíka, čo mohlo emitovať gravitačné vlny, pokiaľ čierna diera začala vyťahovať materiál z bieleho trpaslíka. Gravitačné vlny produkované týmto systémom mali však prílš nízku frekvenciu na to, aby mohli byť detekované našimi pozemnými zariadeniami, ktoré minulý rok potvrdili ich existenciu.

Vlad Tudor, spoluautor výskumu, uvažuje o alternatívnej teórii, ktorá hovorí o neutrónovej hviezde – avšak táto teória nedokáže vysvetliť všetky uskutočnené pozorovania. Takže súčasným najlepším vysvetlením je, že máme dočinenia s bielym trpaslíkom obiehajúcim extrémne blízko čiernej diery. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Bílý trpaslík, Černá díra, 47 Tucanae


30. vesmírný týden 2021

30. vesmírný týden 2021

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 26. 7. do 1. 8. 2021. Měsíc po úplňku ubývá k poslední čtvrti. Večer je vidět jasná planeta Venuše a později také Saturn a Jupiter. Aktivita Slunce je mírně zvýšená. K ISS míří nový modul Nauka, ale hned po startu měl problémy s hlavním pohonným systémem. Vrtulníček Ingenuity uskutečnil na Marsu již desátý let. Před 50 lety odstartovala k Měsíci mise Apollo 15.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

Částečné zatmění slunce a přelet ISS

Titul Česká astrofotografie měsíce za červen 2021 obdržel snímek „Částečné zatmění Slunce a ISS“, jehož autorem je Pavel Prokop Slunce, Měsíc a kosmická stanice ISS. Co mají tyto rozdílné objekty společného? Zdánlivě téměř nic. Slunce je téměř dokonalá „koule horkého plazmatu“ o průměru 1 392

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Mezinárodní stanici ISS stíhá modul Nauka

Další informace »