Úvodní strana  >  Články  >  Vzdálený vesmír  >  Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

Hviezda v najtesnejšej vzdialenosti okolo čiernej diery

Umelecká predstava bieleho trpaslíka obiehajúceho v blízkosti čiernej diery.
Autor: NASA/CXC/M.Weiss

Astronómovia objavili hviezdu, ktorá obehne čiernu dieru dvakrát za hodinu. To je najtesnejší orbitálny tanec medzi čiernou dierou a hviezdou, aký sme kedy v našej Galaxii videli. Za týmto objavom stojí Chandra X-ray Observatory, NuSTAR a Australia Telescope Compact Array.

Binárna stelárna dvojica sa nachádza v guľovej hviezdokope 47 Tucanae v našej Galaxii. Vzdialená od Zeme je 14 800 svetelných rokov. Hoci o nej astronómovia vedia už niekoľko rokov, až v roku 2015 tím vedený výskumníkmi z Curtin University a International Centre for Radio Astronomy Research (ICRAR) zistil, že táto dvojica je pravdepodobne tvorená čiernou dierou, ktorá vyťahuje materiál od svojho spoločníka.

Nové pozorovania ďalekohľadom Chandra ukazujú, že systém známy ako X9 konzistentne mení svoj jas v rontgenovom žiarení každých 28 minút – čo je pravdepodobne čas, počas ktorého sprievodná hviezda obehne čiernu dieru. Spolu s veľkým množstvom kyslíka v tomto systéme podporuje tvrdenie, že X9 pozostáva z bieleho trpaslíka obiehauceho čiernu dieru vo vzdialenosti iba 2,5-krát väčšej ako je vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom. Tento biely trpaslík je tak blízko pri čiernej diere, že jeho materiál je vyťahovaný smerom k disku hmoty okolo čiernej diery.

Hoci sa nezdá, že biely trpaslík je v takom nebezpečenstve, žeby spadol do čiernej diery, jeho osud stále zostáva nejasný. Vedci sa domnievajú, že táto hviezda môže strácať plyn desiatky miliónov rokov, pričom doposiaľ stratila väčšinu svojho materiálu. Ako sa však táto hviezda dostala tak blízko k čiernej diere? Jednou z možností je, že čierna diera narazila do červeného obra a plyn z vonkajších častí hviezdy bol katapultovaný mimo tento systém, čo dalo vznik binárnemu systému čiernej diery a bieleho trpaslíka, čo mohlo emitovať gravitačné vlny, pokiaľ čierna diera začala vyťahovať materiál z bieleho trpaslíka. Gravitačné vlny produkované týmto systémom mali však prílš nízku frekvenciu na to, aby mohli byť detekované našimi pozemnými zariadeniami, ktoré minulý rok potvrdili ich existenciu.

Vlad Tudor, spoluautor výskumu, uvažuje o alternatívnej teórii, ktorá hovorí o neutrónovej hviezde – avšak táto teória nedokáže vysvetliť všetky uskutočnené pozorovania. Takže súčasným najlepším vysvetlením je, že máme dočinenia s bielym trpaslíkom obiehajúcim extrémne blízko čiernej diery. 

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Bílý trpaslík, Černá díra, 47 Tucanae


18. vesmírný týden 2026

18. vesmírný týden 2026

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 27. 4. do 3. 5. 2026. Měsíc bude v úplňku. Večer je nízko nad západem jasná Venuše a o něco výše je Jupiter. Aktivita Slunce se zvýšila. Kometa C/2025 R3 (PanSTARRS) prošla zorným polem koronografů a zjasnila asi na 1 mag. V Polsku se díky českým astronomům podařilo nalézt železný meteorit z pádu výrazného bolidu 17. 4. Raketa New Glenn společnosti Blue Origin potřetí startovala a stejný první stupeň podruhé přistál, ale náklad nebyl dopraven. K ISS se přibližně po měsíci vydal další nákladní Progress. V roce 1006 byla v souhvězdí Vlka spatřena jasná supernova.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

LDN 1448

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2026 obdržel snímek Zdeňka Vojče s názvem „LDN 1448“ Březnové kolo soutěže Česká astrofotografie měsíce, kterou zaštiťuje Česká astronomická společnost, vyhrál snímek s názvem „LDN 1448“ astrofotografa Zdeňka Vojče. Objekt označovaný jako LDN 1448, známý

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

M 94

Messier 94 – Galaxia Mačacie oko Messier 94, známa aj ako NGC 4736, je špirálová galaxia v súhvezdí Poľovné psy. Od Zeme je vzdialená približne 16 miliónov svetelných rokov a patrí medzi výrazné galaxie severnej jarnej oblohy. Objavil ju francúzsky astronóm Pierre Méchain v roku 1781 a krátko nato ju Charles Messier zaradil do svojho známeho katalógu. M94 je na prvý pohľad nápadná mimoriadne jasnou centrálnou oblasťou. Tá je obklopená vnútorným prstencom, v ktorom prebieha intenzívna tvorba nových hviezd. Na astrofotografii sa tieto aktívne oblasti prejavujú ako jemné červenkasté štruktúry, teda oblasti ionizovaného vodíka, kde mladé horúce hviezdy ožarujú okolitý plyn. Zaujímavá je aj slabšia vonkajšia oblasť galaxie. Staršie popisy ju často označovali ako vonkajší prstenec, no modernejšie pozorovania ukázali, že ide skôr o zložitejšiu štruktúru vonkajších špirálových ramien a aktívneho disku. Práve táto nenápadná, rozptýlená časť galaxie je na fotografii náročnejšia na zachytenie, pretože má veľmi nízku plošnú jasnosť a ľahko zaniká v pozadí oblohy. Jadro M94 je klasifikované ako LINER, teda oblasť s nízko ionizovanými emisnými čiarami. V centre galaxie sa nachádza aj supermasívna čierna diera s hmotnosťou približne 16 miliónov hmotností Slnka. M94 je preto zaujímavá nielen svojím vzhľadom, ale aj dynamikou centrálnej oblasti. Táto galaxia je výborným príkladom objektu, ktorý na prvý pohľad pôsobí pomerne jednoducho – ako jasné galaktické jadro obklopené hladkým diskom. Pri hlbšom pohľade sa však ukáže zložitejšia stavba: vnútorný hviezdotvorný prstenec, slabé vonkajšie ramená, jemný galaktický disk a množstvo vzdialených galaxií v pozadí. Práve tieto detaily robia z M94 veľmi zaujímavý cieľ pre astrofotografiu. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 150x180sec. R, 138x180sec. G, 138x180sec. B, 389x120sec. L, 98x600sec Halpha, 160x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 25.2. až 18.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4

Další informace »